Bratislava 6. júla 2021 (HSP/Foto:SITA-Branislav Bibel)
Podpredseda SNS, bývalý poslanec Národnej rady aj Európskeho parlamentu (EP) Jaroslav Paška zverejnil na sociálnej sieti odpovede, ktoré poskytol pre doktorandskú výskumnú prácu politológa Mgr. Mateja Mindára o budúcnosti európskej integrácie.
Podľa Jaroslava Pašku pokusy o hlbšiu politickú integráciu v Európe prirodzene nastoľujú aj nové, súvisiace otázky na ktoré sa v členských štátoch nie vždy nachádzajú zhodné odpovede. “Rôznorodosť civilizačných, kultúrnych, či náboženských tradícií, ale aj hospodárskeho potenciálu a ekonomických možností štátov, od severu na juh, aj od západu na východ sú stále výrazne odlišné. Preto si myslím, že je nevhodné a necitlivé vnucovať hrdým, sebavedomým, vzdelaným národom také mocensko-byrokratické šablóny súžitia, ktoré by ich slobodnú vôľu (len kvôli prehnaným ambíciám zopár byrokratov) podriaďovali väčšinovému hlasovaniu iných.”
Ku Lisabonskej zmluve, umožňujúcej orgánom Európskej únie vykonávanie politiky aj v oblasti ľudských práv, Paška uviedol, že vníma to ako istú snahu zjednocovať Európu na základných parametroch spoločenstvom rešpektovaných ľudsko-právnych hodnôt. “Zdá sa však, že nie všetky hodnotové postuláty nachádzajú u verejnosti dostatočne široké pochopenie a primeranú akceptáciu. Ukázalo sa to najmä pri „vítaní migrantov“ v roku 2015, keď verejnosť v mnohých štátoch rázne odmietla prijať hodnotovú interpretáciu tohto diania podľa výkladu bruselských ideológov. Som presvedčený, že aj v tejto oblasti bude platiť, že menenej vnucovania sa „Bruselu“ môže znamenať viac pokoja v EÚ.”
“Spojené štáty Európske“
Politológ Mindár sa následne exposlanca EP Jaroslava Pašku opýtal: “Niektorí európski politici vidia budúcnosť zjednotenej Európy v akomsi federálnom zväzku „Spojených štátov Európskych“. Aký je Váš názor v tomto smere? Paška odpovedá: “Rokovania s predstaviteľmi „jadra EÚ“ o transformácii EÚ na Spojené štáty európske (USE) rozbehol v marci 2012 nemecký minister zahraničných vecí G. Westerwelle. V júni postúpil výsledky konzultácií predsedovi Európskej komisie J. M. Barrosovi, stálemu predsedovi Európskej rady H. V. Rompuyovi, šéfovi Európskej centrálnej banky M. Draghimu a šéfovi krajín eurozóny J. C. Junckerovi. Projekt zdôvodňoval krízou a úsilím spraviť menovú úniu „nezvratnou“.”
“Podpredsedníčka Európskej komisie V. Redingová zverejnila plány 8. novembra 2012 v Centre európskeho práva Univerzity Passau a opäť popísala začiatkom roka 2014 keď vyhlásila: „Potrebujeme vytvoriť Spojené štáty európske s Európskou komisiou ako vládou a s dvoma komorami – Európskym parlamentom a Senátom vytvoreným z predstaviteľov členských štátov. Pri uvedenej konštrukcii by sa Slovenská republika na riadení Spojených štátov európskych (USE) podieľala len trinástimi hlasmi v cca 751-člennom Európskom parlamente a jedným hlasom v 28-člennom Senáte. Ostali by jej kompetencie tak na úrovni nášho súčasného samosprávneho kraja. Pre malý slovenský národ by takto zmenené usporiadanie znamenalo výraznú stratu svojprávnosti, aj slobody. A to asi nechceme.”
Brexit
Paška pripomenul, že nedávno občania Spojeného kráľovstva odmietli tolerovať pokračujúci trend koncentrovania moci v Bruseli a uprednostnili politickú a ekonomickú suverenitu pred nekonečnými nariadeniami a reguláciami jeho úradov. “Ukázali teda ostatným národom možnú cestu za slobodou a bude len na správaní sa európskych byrokratov, či sa raz aj iné štáty nerozhodnú rovnako.”
“Myslíte si, že neustále posilňovanie politického rozmeru Európskej únie spôsobuje nárast odstredivých tendencií zo strany niektorých politických frakcií a členských štátov?” Reagoval ďalšou otázkou politológ Mindár. Jaroslav Paška si myslí, že politické frakcie aj členské štáty prirodzene reagujú na iniciatívy a návrhy Európskej komisie či Európskeho parlamentu podľa svojich politických názorov, programov a predstáv. “Každé necitlivé, nevydarené, či chybné rozhodnutie európskych inštitúcií oprávnene vytvára priestor na kritiku a nedôveru v bruselskú administratívu. A nie všetky vlády členských štátov sú stotožnené s tým, aby sa stali bezmocným nástrojom presadzovania záujmov a vízií troch – štyroch najväčších štátov EÚ.”
.
Paška súhlasí s tým, že krízové javy vo vnútri EÚ sú často istou zámienkou na postupné oslabovanie suverenity národných štátov. “Áno, spravidla sú. Je to všeobecne známa taktika európskych federalistov, ktorí sa cez kooperujúci tandem Európska komisia + Európsky parlament pri každej krízovej situácii pokúšajú vytvoriť nový európsky koordinačný (či riadiaci) mechanizmus a niekedy aj úrad, prostredníctvom ktorého by mohli vstupovať do vnútorného prostredia členských štátov a preberať manažovanie ich reakcií na vzniknuté problémy. Následne tieto mocensko-kompetenčné presuny často však prinášajú len zbytočné skomplikovanie vzťahov medzi štátmi a Úniou.
Koronakríza a Fond obnovy
Paška uviedol, že maďarská a poľská vláda pri otázke Plánu obnovy EÚ hneď poukázali na nemiestnosť spájania významného európskeho hospodárskeho projektu s nejasnými, dodatočnými politickými podmienkami, nastoľovanými nad rámec základných zmlúv o EÚ. ň
“Až časom uvidíme, či kompromis prijatý v závere rokovania o viacročnom finančnom rámci EÚ na roky 2021 – 2027 umožní ochrániť politické práva a suverenitu členských štátov pred pokusmi o ich vydieranie, či politické lynčovanie za neochotu podriadiť sa rozličným želaniam väčšiny.”
Budúcnosť EÚ
Podľa Pašku je v súčasnosti ťažké povedať, či je Únia pripravená na vznik nových štátov v Európe. “Európska únia zobrala na seba spoluzodpovednosť za protiprávne odtrhnutie Kosova od Srbska (keď dlhé roky vykonávala úlohu protektora kosovského, od Srbska odtrhnutého územia) a dnes stále hľadá cestu, ako legitimizovať jeho štátnosť a integrovať ho do svojho spoločenstva. Na druhej strane sa požiadavkám Kataláncov na emancipáciu Únia opakovane obrátila chrbtom. O schopnosti EÚ tolerovať evolúciu v zmenách štruktúry štátov sa možno dozvieme viac, ak sa napr. Škóti skutočne rozhodnú osamostatniť od Spojeného kráľovstva.”
“Priznám sa že budúcnosť EÚ vnímam, nie ako veľmi optimistickú. Problémy sa zatiaľ iba hromadia a všetky inštitúcie odsúvajú ich riešenie na neskôr. Práve povinnosť splatiť záväzky za úvery dočasného nástroja obnovy vo výške 750 miliárd eur (Next Generation EU), z uplynulého roka, môže vyvolať situáciu, ktorá definitívne rozhodne o budúcnosti politického experimentu s názvom Európska únia,” doplnil v rozhovore Jaroslav Paška.
0.0°C
.jpg)
.jpg)
