Bratislava 10. augusta 2023 (HSP/Foto:TASR-Jakub Kotian)
Keď Robert Fico v roku 2012 zaviedol osobitný bankový odvod a v roku 2019 ho zdvojnásobil, bývalá vláda Igora Matoviča ho zrušila. Banky do zrušenia bankového odvodu, ročne platili približne 150 miliónov eur. Naproti tomu Talianska vláda v pondelok neskoro večer oznámila plán zaviesť 40-percentnú jednorazovú neočakávanú daň zo ziskov bánk. Peniaze, ktoré takto štát získa pôjdu prioritne na pomoc pre držiteľov hypoték a na zníženie daní
Viac ako dve miliardy eur môže Taliansko jednorazovo získať od bánk na základe zavedenia 40% dane na zisky bánk. Plán uvaliť 40-percentnú jednorazovú daň z mimoriadnych ziskov bánk prekvapil investorov aj politických pozorovateľov.
Ako informuje Politico – Matteo Salvini, podpredseda talianskej vlády, sa pri oznámení plánu na tlačovej konferencii v pondelok neskoro večer zameral skôr na Európsku centrálnu banku, ktorá je zodpovedná za stanovovanie úrokových sadzieb, než na samotné banky. „Zvýšenie sadzieb ECB zvýšilo cenu peňazí pre rodiny a podniky,” povedal. „Na druhej strane nedošlo k usilovnému, rýchlemu a dôležitému zvýšeniu pre spotrebiteľov.” Peniaze pôjdu na „zníženie daní” a „pomoc majiteľom prvých hypoték podpísaných v rôznych obdobiach,” povedal.
Salvini zároveň upozornil, že: „Nebudeme sa zaoberať meritórnymi číslami. Stačí sa pozrieť na zisky bánk za prvý štvrťrok, aby ste videli, že nehovoríme o niekoľkých miliónoch, ale potenciálne o mnohých miliardách.”
Taliansko má jednu z najvyšších úrovní vlastníctva domov v Európe, pričom celková nesplatená hodnota hypotekárnych úverov v Taliansku sa podľa údajov spoločnosti Statista v roku 2022 vyšplhá na 424 miliárd eur, pripomína Politico.
Taliansko však nie je prvou krajinou, ktorá získava peniaze od bánk, keďže veritelia sa čoraz častejšie stávajú politickým terčom za to, že neodvádzajú zisky z vyšších úrokových sadzieb. Ľavicová vláda v Španielsku v novembri uvalila na svoje banky mimoriadnu daň, ktorá mala priniesť 3 miliardy EUR. Na svoje banky sa zameriava aj Maďarsko.
Hoci veritelia v Spojenom kráľovstve dani nečelia, konzervatívna vláda si na banky posvietila, aby od nich požadovala pomoc majiteľom hypoték, ktorí zápasia s problémami, a aby im poskytli vyššie sadzby úspor. Banky sú považované za jedného z mála ekonomických víťazov, keďže centrálne banky zvyšujú úrokové sadzby v snahe dostať infláciu pod kontrolu.
Jedným z dôvodom zrušenia bankového odvodu na Slovensku, ktorý sa zaviedol za vlád Smeru malo byť aj tvrdenie, že vraj sa získané prostriedky nedali reálne v ekonomike použiť.
„Na základe aktuálnej dohody sa z tých zmrazených peňazí vezme miliarda eur a vloží sa do Rozvojového fondu Slovenska. Tieto prostriedky budú môcť byť použité v rôznych štátnych projektoch, ako napríklad výstavba nemocníc, výstavba nájomných bytov a iné,” tvrdil v roku 2020 vtedajší predseda vlády SR Igor Matovič. Banky sa zároveň mali zaviazať, že ročne investujú pol miliardy do úverov pre štátne projekty a ročne navyše investujú jednu miliardu eur pre úvery ľuďom a firmám.
Vtedajší minister financií Heger označil dohodu s bankami za „najlepšiu možnú” a dodal, že: „Umŕtvené peniaze dostanú život a naštartujú Slovensko. Chceme, aby Slovensko bola krajina, kde sa dobre podniká.”
Prečítajte si tiež:
- Kollár si “spomenul, že vysoké úrokové sadzby v bankách sa musia riešiť”. Zabudol ale dodať, ako im skôr pomohol
- Fico poslal odkaz Hlasu SD: V politike sa nedá byť súčasne pannou aj pomilovanou
0.0°C
.JPG)
.jpg)
.jpg)
