Môj profil 
Predplatné
Daniela Kovářová upozornila, že Istanbulský dohovor má množstvo sporných bodov. Tým najpodstatnejším je, že dohovor nie je dokumentom právnym ale ideologickým.
Ak chcel niekto chrániť práva týraných osôb a žien postihnutých domácim násilím, mal to urobiť inak. „Vyčítam tomu hlavne, že je to ideologický dokument postavený na scestnej genderovej teórii, že chce spoločnosť meniť, vychovávať a že ho v našej spoločnosti nepotrebujeme, pretože máme dobre ošetrené práva obetí domáce násilia,“ uviedla v úvode. Na túto skutočnosť poukazujú aj odporcovia dohovoru na Slovensku.
Ideológiu úplne jednoznačne vidí napríklad v článku 12, v odstavci jedna, kde sa píše, že „zmluvné strany príjmu nevyhnutné opatrenia k presadzovaniu zmien spoločenských a kultúrnych vzorcov“, čo vlastne znamená, že dôjde k postupnému vykoreneniu tradícií a zvykov. Za nebezpečné považuje aj to, že dohovor chce meniť spoločnosť.
Prijatím dohovoru hrozí, že aj keby legislatívci jednotlivých krajín nepripravovali po ratifikácii žiadne zmeny v zákone, mohli by sa toho na základe dohovoru dožadovať neziskové organizácie a zástancovia genderovej ideológie, ktorí budú trvať na to, že ak krajina ratifikovala dohovor, mala by sa ho aj držať.
„Výsledok, ak by sme ratifikovali Istanbulský dohovor, bude vyzerať tak, že tu bude ešte viac politickej korektnosti a ešte viac budú všetky možné skupiny tlačiť na prostých obyvateľov, aby si iné veci mysleli iné veci rozprávali.“
Obavu má advokátka aj v súvislosti s článkom 46, podľa ktorého bude akékoľvek násilie, tak ako ho klasifikuje dohovor, dokonca aj verbálne, dôvodom na odňatie rodičovských práv. „To čo si rodičia robia, keď sa hádajú o dieťa, tak využijú každej drobnosti, pokiaľ ratifikujeme Istanbulský dohovor, bude toto určite článok, ktorý bude veľmi zneužívaný,“ upozornila Kovářová, ktorá má problém s celkovou definíciou pojmu násilie v dohovore.
Dohovor sa podľa jej názoru na násilie pozerá iba veľmi povrchne a tvrdí, že je násilie podmienené genderovo, teda že sa násilia dopúšťa vždy muž na žene, čo nie je pravda. Zároveň neberie do úvahy nový pohľad na násilie a tento problém nijako nerieši. Taktiež sa nevenuje psychickému násiliu, ktorého sa štatisticky dopúšťajú častejšie ženy.
To, ako dohovor prezentuje násilie, podľa jej názoru budú ženy zneužívať v opatrovníckych sporoch proti mužom. Problém vidí aj v tom, že sa vyšetrovanie môže rozbehnúť nezávislé od obeti, stačí ak sa niekomu iba zmieni, a nebude možné ho zastaviť, dokonca sú tam aj obmedzené možnosti mediácie.
Dohovor tiež jasne nedefinuje aj mnohé iné pojmy a nie je jasné, kto bude nakoniec posudzovať to či je niečo už cez čiaru alebo nie.
Jedným z nezpočetného množstva dôvodov, prečo by sme nemali ratifikovať Istanbulský dohovor, je podľa Kovářovej aj to, že na základe tohto dokumentu, budú mať migranti prakticky neobmedzení prístup do krajín EÚ pretože, stačí ak sa odvolajú na to, že sú prenasledovaní kvôli svojej gender orientácii, ktorá je v rozpore s pohlavím.
Celý rozhovor s Danielou Kovářovou:
Tatiana Stará
.JPG)
.jpg)
