Bulharský chán pochovaný v Michalovciach. Boli Bulhari ariáni?

Bratislava 13. júla 2024 (HSP/Foto:Screenshot, Archív Alan Dolog)

V Michalovciach našli v minulom storočí v parku múzea pozostatky jednoapsidovej rotundy s pozostatkami studne, či krstiteľnice, takmer v jej strede. Presne také boli u ariánov najrozšírenejšie. Vnútorný priemer lode 7,3 m takmer zodpovedá ariánskej reguli z Ravenny z 5. – 6. storočia Je úsmevné, že stavbu odborníci datujú do veľkomoravskej doby. Akoby pred ňou neexistoval u nás kresťanský svet. Slovania predsa len práve prichádzali do svojej novej vlasti, nie? Prepáčte, ale bez tejto irónie to byť nemohlo!

Ešte senzačnejší v nej je nález náhrobného kameňa, ktorého nápis stále nie je dolúštený.

Tu je jeho prepis, asi nie najlepší. Na kameni prvé písmeno v treťom riadku je CH. Na prepise je nezmysel. Viď tabuľku bulharských rún.

Sjat ležit knaz Presjá… (tu leží kňaz Presjan?). Druhú polovicu sa zatiaľ nikomu nepodarilo vylúštiť vierohodne. Autor použil pre napísanie dátumu narodenia a smrti znaky gréckej abecedy. Podobne, ako to mali zaužívané Rimania. Pokúsil som sa kvôli rozlúšteniu porovnať tento nápis s niektorými zachovalými bulharskými nápismi, no po čase som to tiež vzdal. Autor tohto nápisu urobil nápis veľmi nekvalitne a prepis je ešte horší. Rotundy slúžili ako krstiteľnice. Pochovávalo sa v nich až potom, keď prestali plniť svoju funkciu. Bola to totiž vysvätená pôda… Rotunda teda mohla byť omnoho staršia, ako ten nápis. Presianov príbeh spracoval pán Vincent Lapšanský v románe Tieň náhrobného kameňa.

Kameň sa vzťahuje na bulharského chána Presjana II., ktorý prehral boj o svoju zem s Byzantíncami. Tí, vzhľadom na jeho pôvod, mu dovolili žiť v Konštantínopoli, no pre neskoršie údajné sprisahanie proti tamojšiemu cisárovi bol oslepený a podľa toho, že sa jeho náhrobný kameň našiel v Michalovciach, zrejme bol poslaný sem, do vyhnanstva. Z vôle cisára sa musel stať mníchom. Zvláštne, že podľa nápisu bol prvý, ktorý používal (alebo ten, kto dlabal nápis) namiesto oslovenia chán, slovanské kňaz (knedz). Bulhari používali aj grécke oslovenie „archón“, čo môžeme preložiť ako staršina. Je to odvodené od boha Archonta – vládca z vôle Božej… Vec ma veľmi zaujala a tak som si preštudoval bulharskú históriu pred a po tomto kňazovi = archónovi. Až ma zamrazilo pri konštatácii, že sa zachovalo takmer 70 kamenných stél a stĺpov s bulharskými nápismi. Koľko slovenských nápisov by sme našli v celej Pannonii??? Nápisy na kameňoch u nás sú takmer všetky rímske. Ak vynecháme nápisy v Kremnických vrchoch, o ktorých píšem v knihe Naše dejiny úplne inak.

Presjan II bol pomenovaný podľa jeho predka Presjana I., Dobyvateľa, z dynastie Krum. Všimol som si, že na zozname slávy chánov chýba nielen tento Presian II, na ktorého nie sú Bulhari pyšní, ale aj chán Malamir (831 – 836). Vládol nie celých 5 rokov. Práve po ňom prevzal vládu Presjan Dobyvateľ.

Preložil som si, čo o ňom píšu bulharské dejiny. Dynastia začala chánom Krumom. Ten mal pokračovateľa slávneho Omurtaga. Omurtag mal troch synov. Vládu ale zdedil jeho najmladší syn Malamír. Prekvapujúce na tom je to, že najstarší syn Enravot bol zbavený práva vládnuť pre svoju kresťanskú vieru. Bol daný do väzenia a práve najmladší Malamír ho z väzenia vybral a zabil. (Bulhari tvrdia, že Enravot prijal pravoslávie, či východný rít s úmyslom zaviazať sa Byzancii, ktorá ho mala podporiť v jeho nástupníctve. Tým sa znepáčil otcovi, a bratom.) Aj jeho stredný syn Zvinits umrel mladý záhadnou smrťou, no stihol mať syna Presjana I. Takže vládu prevzal najmladší Malamír, ale mal dovolené vládnuť nie celých 5 rokov. Krutá správa! Zavraždil svojho brata, ktorý bol vo väzení ako kresťan? Aký kresťan? Vyhľadal som si Malamírov obraz a bol som prekvapený, nečakal som, že uvidím toto!

Chán Malamir drží v ruke ariánsky, či grécky (?) kríž. Akej viery boli jeho bratia? Bola rozdielna viera bratov použitá na ospravedlnenie bratovrážd? Samozrejme, že to urobil v túžbe po moci! Pokračoval v prenasledovaní kresťanov podľa vzoru svojho otca. Nepíše sa, ktorých kresťanov. My vieme, že treba rozlišovať, aby sme pochopili dej. Takže nie je pravdou, že Bulhari neboli pokrstení až po Borisa? Boli pokrstení, ale nesprávnym spôsobom a snahy o „správnu“ vieru boli krvavo potláčané? Kvasilo to u nich, ako všade.

Malamir skončil podobne, ako jeho bratia. Zosadil ho, či zbavil sa ho práve syn Zvinitsa Presjan Dobyvateľ. Fakt je, že vnútornú politiku zeme riadil Kavhan Isbul. Možno za postupom Malamira, aj jeho smrťou bol práve on. Možno!

Zaujímavé, že s rovnoramennými krížmi na sebe zobrazujú Bulhari už chána Tervela (701 – 721).

Našiel som dokonca video, kde sa tvrdí, že už chán Kubrat r. 635 prijal kresťanstvo ako priateľ cisára Herakleia a potvrdenie mieru s Byzanciou. Video si môžete pozrieť tu:

Jeho syn Boris I. Krstiteľ sa stal šíriteľom tej „správnej“ viery. K nemu sa utiekali Wichingom vyhnaní z Veľkej Moravy Sedempočetníci Kliment, Angelár a Naum spolu s mnohými kanonikmi, ktorých Boris prijal s radosťou.

Má síce podobný symbol kresťanstva v ruke, ako Malamir, ale vieme, že tento muž prijal „správnu“ vieru a šíril ju pomocou učeníkov vyhnaných z Veľkej Moravy, preto dostal prívlastok Krstiteľ. Na krku už má „správny“ kríž.

Poviete si: toto nie je dôkaz toho, že Bulhari boli spočiatku ariáni. Spočiatku znamená u nich v 7. – 9. storočí!

Bulhari dobili Macedónsko od tzv. Bieleho mora (Egejské) – Solún, až po Albánsko (Jadran) práve počas tohto obdobia. Bulharské, či slovanské nápisy sa zachovali najmä vo Filipi (Philipoi GR), Ochride, kde mali dlhý čas Bulhari hlavné mesto, no najkrajším sídlom bolo starobylé mesto Stobi (latinsky Paeonia), všetko v Severnom Macedónsku, kde zanechali bulharskí panovníci viaceré stopy, tu sa radi zdržiavali. Ochrid a najmä Stobi boli ariánske biskupstvá. Zmenilo sa to až po príchode Klimenta a Nauma do Bulharska, no nie hneď. Zaujímavé na tom je aj to, že práve v Ochride mal krstiť Slovanov sám apoštol Pavol v prvom storočí! Predpokladám, že „nová“ viera musela prekonávať silný odpor ariánskych veriacich a bol to tvrdý boj kto z koho. A nie v 4. storočí, ako sa o „heréze“ učí, ale v 9. a neskoršie. Osobne som fotil v Ochride nedávno vykopané pamiatky – dve krásne krstiteľnice v blízkosti kostola sv. Klimenta a Pantelejmona v Ochride. Okrem toho sa zachovali krstiteľnice v kraji, kde je Stobi – v Morodvise, pri Konjuhu – Golemo Gradište.

Najkrajšie dve krstiteľnice sa zachovali práve v Stobi, na rieke Vardar. Mozaika týchto objektov je rovnako krásna, ako pri krstiteľniciach Bekalta, Kelibia a Ariana v dnešnom Tunise, kde ariánski Vandali doviedli ich krásu na najvyššiu úroveň.

Najkrajšia krstiteľnica v Stobi. Na ňu bola postavená ariánska biskupská bazilika vo 4. storočí. Je možné, že tieto objekty nechali dostavať ariánsky cisár Justinián (482 – 565) s manželkou Theodorou rovnako, ako v Ravenne (San Vitale). Tento cisár, pochádzajúci z Macedónska (Taor), dostaval aj chrám Božej múdrosti v Konštantínopoli. Podobné dve krstiteľnice sú aj v Ochride. To, že tieto krásne objekty prežili dodnes svedčí o tom, že k nim mali ľudia úctu v každej dobe. A hlavne: nebola tam sila likvidovať tieto dôkazy o iných smeroch kresťanstva, ako u nás.

Pre porovnanie pripájam nádherné ariánske babtistérium = krstiteľnicu Vandalov Bekalta v Tunise. Mozaika je podobná mozaikám v Ochride.

Na záver ešte pridám dve skutočnosti.

Aj v Konštantínopoli, neskôr centre Byzancie, prebiehal boj o „správnu“ vieru, ako všade inde. Napríklad r. 342 bol ariánmi dosadený na konštantínopoľský stolec Macedónius I., zakladateľ tzv. hnutia Pneumatomachi, čo boli bojovníci proti tomu, aby Duch svätý mohol mať božiu podstatu. Z toho vraj skomolením vznikol názov Macedónci.

V bývalom meste Bulharov a Macedóncov Filipi, sa zachovalo viacero kamenných stél s nápismi. Na jednom z nich stojí: „Kto hľadá pravdu – Boh vidí a kto klame – Boh vidí. Bulhari urobili kresťanom veľa láskavosti a kresťania zabudli, ale Boh vidí“. Svedčí to o húževnatom odpore ariáncov voči šíreniu „pravej“ viery v 9. storočí z Konštantínopoľa. Takže tvrdenie, že Bulhari boli pred Cyrilom a Metodom nepokrstení je mýtus.

Priznám, že som už o ariánoch nechcel napísať ani riadok, no nachádzam ich doslova nechtiac, kade sa pozriem. Boh vidí, kto klame! Alebo aj kto zamlčiava! Existencia ariánov aj u Bulharov je predsa celkom logická. V priestore sa pred nimi pohybovali ariánski Góti, Vandali, Herulovia, Aláni. Biskup Vulfila, ktorý Gótom preložil ariánsku bibliu bol predsa narodený pri Dunaji vo Svišťove a volali ho domáci Sveti Luk. Svätý Vlk. Vlk, po preklade do gótštiny Wulfila.

Pokus o vylúštenie nápisu na kameni v Michalovciach nakoniec vyústil zasa do nájdenia ariánskej minulosti ešte aj u Bulharov. Kto vie, akej viery bol Presian II., pochovaný ako mních tu v Michalovciach. Ak bol pokrstený ako Michal (podobne, ako Boris I.), potom je názov Michaloviec možno aj od neho. V tom prípade Presjan bol tej „správnej“ viery. Ako mních musel predsa prijať cirkevné meno…

Na úplný záver pridám fotografiu obrazu, kde chán Krum pripíja z čaše volanej patera. Patery sa zhotovovali z lebky nepriateľa. Bola to najväčšia potupa a pocit najväčšieho víťazstva. V boji Rimania bežne pokrikovali: budem piť z tvojej patery!

Prečítajte si tiež

• Prečo máme tak málo správ o našej minulosti z I. tisícročia? Rotundy sú nemí svedkovia
• Keď prsteň je corpus delicti
• Cífer, Chrasť, Chrášťany, Krškanci a Orkucany. „Dokrútená história“! Prečo? Lebo treba veriť?
• Záhadný erb mestečka Turňa nad Bodvou a šokujúce informácie, keď im písal aj pápež