Bratislava 20. septembra 2023 (HSP/Foto:Screenshot)
Igor Bukovský, našim čitateľom veľmi dobre známy, zverejnil video, v ktorom sa zamýšľa nad témami, ktoré súvisia s nadchádzajúcimi parlamentnými voľbami. Začína ho konštatovaním, že nemá koho voliť, keďže odmieta hrať hru na menšie zlo
To je však len úvod. Veľmi plynule prechádza k vysvetleniu, čo znamenajú slová liberáli, libertaliáni, progresívci… Progresivizmus definuje ako extrémny liberalizmus. “Idú tak ďaleko, že vymýšľajú nové práva a slobody občanov,” hovorí Bukovský, ale zároveň zdôrazňuje, že nad tým všetkým má dohliadať štát. Ako príklad takej politiky uvádza zákon Kalifornie, ktorý trestá tých rodičov, ktorí zabraňujú deťom predškolského veku slobodne si meniť pohlavie.
Bukovský uviedol niekoľko znakov progresivizmu, jedným z nich je aj spôsob politického boja, ktorý má charakter šikany, bežným je zákaz verejnej prezentácie politických odporcov. Naproti tomu konzervativizmus je snaha zachovať súčasnú podobu sveta, ktorá pramení zo spokojnosti. Niekedy konzervativizmus prerastie do regresu, teda ľudia sú ochotní bojovať za zachovanie aj toho, čo už spoločnosti škodí. To je však zriedkavé.
V čom sa líšia
Konzervatívci sú aj podľa vedeckých výskumov ľudia, ktorí sú viac šťastní, uprednostňujú osobný kontakt pred technologickým, menej sa zapájajú do politických strán, pretože sa snažia najprv udržať status quo ako individuality. Sú viac spokojní so stavom vecí, teda vyrovnanejší, nemajú potrebu neustále meniť veci okolo seba. Rodina, priatelia, spoločenská hierarchia, to sú oblasti, kam umiestňujú svoje hodnoty. Dôležitým častým znakom je ochota diskutovať.
Oproti tomu tolerancia liberálov končí tam, kde začína nesúhlas s ich názormi. Treba mať na pamäti, že Bukovský hovorí o obecných znakoch a vlastnostiach, nie o uniformite. Progresívci sú aj náchylnejší generalizovať svoje videnie sveta cez individuálny príbeh. Tento zvýšený individualizmus prináša častejšie aj tzv. krízu autority. Vtedy sa prejavuje moje ego, moje potreby, moja pravda. atď. Dosť často sa priaznivcov progresivizmu objavuje aj precitlivenosť. Častejšie pociťujú emocionálne ohrozenie. Bukovský opäť zdôrazňuje, aby sme to nebrali paušálne, avšak tento jav spája s moderným termínom “snehová vločka.”
Snehová vločka je človek, ktorý psychicky znesie veľmi málo. Dnes je historicky najvyšší pomer mladých ľudí, ktorí trpia úzkosťou, depresiou, majú myšlienky na samovraždu. Liberálny progresívec býva aj menej úspešný v osobných partnerských vzťahoch, čo súvisí s tým, že nedokáže byť tak spokojný so stavom vecí ako konzervatívny človek. V podstate prežíva neustály konflikt, neustálu nespokojnosť so svetom a životom, čo prináša potrebu radikálne meniť svet okolo seba podľa svojich predstáv, aj za cenu obetí, ktoré prinesú “tí druhí.”
Liberál a progresívec je náchylnejší na ilúzie, nereálne predstavy. Je mu ľahšie prijať neprimerané riziko. Sú tolerantnejší k neistote a neporiadku, preto sa na ich adresu ozýva výzva: Ak chceš meniť svet, uprac si najprv svoju izbu! Viac podliehajú móde a falošným cnostiam. Bukovský vidí vo všetkých tých moderných ideologických trendoch náhradku vlastnej identity. To potom vyústi k takým prípadom, akým je zákaz plastových slamiek. Zistilo sa, že tvoria len mizivý zlomok plastového odpadu, tie papierové však prinášajú do sveta obrovské množstvo neodbúrateľných chemikálií, ktoré poškodzujú všetko živé. Podľahli ilúzii, dostali za ňu falošný pocit cnosti (Bojujem predsa za niečo, čo je správne!) a aj za cenu obrovského spoločenského konfliktu vnútia svetu riešenie, ktoré je škodlivejšie, než to, proti čomu bojujú.
Pokrok nie je vynález progresívcov
Azda najdôležitejšia myšlienka, ktorú Bukovský vyslovil: Progres, teda pokrok, to nie je vynález progresívcov! Komunistické heslo, ukradnuté z Biblie (Ak Boh s nami, kto proti nám?) Kto nie je s nami, je proti nám, držia vo svojich rukách aj progresívci. “Nie je to podozrivé?” pýta sa Bukovský.
Progresívci nie sú ani majiteľmi, ani vynálezcami pokroku, hoci sa o tom snažia presvedčiť. Pokrok tu je, odkedy je človek človekom. Sformovať svet, ako ho dnes vidíme, jeho pravidlá, morálku inštitúcie, to predsa trvalo tisícky a tisícky rokov, a bez toho by ľudstvo neprežilo. Bukovský ponúka geniálnu alegóriu: Toto zmysluplné napredovanie musí stáť a napredovať na dvoch nohách. Jedna sa volá Počkaj ešte! A tá druhá Tak už poď! Jediní, ktorí sa v minulosti pokúsili pokrok nariadiť, boli komunisti.
Liberalizmus, progresivizmus a komunizmus majú spoločný problém – nemajú stanovené hranice, kam až v dosahovaní cieľov chcú ísť. A ešte niečo. Útok na Boha ako najvyššiu autoritu, útok na súkromné vlastníctvo, rodinu a sexualitu, to sú základné piliere aj dnešného progresivizmu. Bukovský napáda súčasný progresivizmus aj ako živnú pôdu eugeniky a sociálneho inžinierstva (čo sú nástroje fašizmu – pozn. red.). “Zvlášte, že tí, ktorí sú sami nespokojní so svetom, vedia, ako nás urobiť šťastnými aj proti našej vôli,” perlí Bukovský.
Prečo je progresivizmus nebezpečný?
Bukovský vidí niekoľko dôvodov: Realizujú ho ľudia nedostatočne vzdelaní a nekompetentní. Sú predisponovaní nesprávne pomenovať a chápať problémy. Progresivizmus nikdy problémy nevyriešil, zvyčajne ich len nahradí novými, väčšími. Progresivizmus vyžaduje trvalý konflikt v spoločnosti, aj za cenu, že ho bude sám vytvárať. Progresivizmus je nebezpečný, pretože podobne ako fašizmus, komunizmus a iné kolektivistické ideológie, je utopický. Nemá čo dnes poskytnúť, preto je odkázaný na sľuby budúcnosti. Plagáty Progresívneho Slovenska sú pre Bukovského “ohlušujúcou ozvenou komunistických hesiel.” Progresivizmus vyvíja nátlak vyvolávaním strachu a hystérie (klimatická hystéria). Oportunisti, psychopati, no najmä popletení mladí ľudia sú vďačným nástrojom progresivizmu (Grétka). To niekedy prerastá až do terorizmu. Progresivizmus potláča slobodu slova ktorá patrí medzi základné ľudské práva. Progresivizmus podporuje kult osobnosti (Aj stránka PS predstavuje najprv Michala a až potom program.). Progresivizmus nemá nastavený štandard, nikto nevie, kde končia ich ciele, a aké budú v budúcnosti.
Záver
Koncert argumentov a príkladov od Bukovského nemá konkurenciu. Jeho logika je z ocele. Treba si nájsť hodinku pokoja a dôkladne si ho vypočuť a aspoň trošku pri tom premýšľať. Mapa progresivizmu, ktorú pre nás Bukovský nakreslil, je podrobná a prehľadná. Kto potrebuje argumentačnú muníciu, nech sa páči, tu je plný muničný sklad. Ak by mala na Slovensku vypuknúť zajtra revolúcia, Bukovského text prednesený vo videu by mohol byť jej manifestom.
15.0°C
Pondelok 
Utorok 
Streda 
Streda 
.jpg)
.jpg)
