Senica 24. júla 2015 (HSP/Foto:Festival Svojráz)
Vyšívaná móda, bojovníci s ideami aj Perúnova brada priamo na festivale, z ktorého si slovanstvo odnesiete domov. Organizátori 1. ročníka Festivalu Svojráz prinesú do Senice – Kunova pôvodné remeslá, činnosti i poznatky využiteľné v bežnom živote, avšak v úplne inom svetle. A tie chcú návštevníkov 8. augusta dokonca naučiť.
Tradície majú na viac
Svojrázne výtvory, ale aj originálne pivo uvarené špeciálne pre festival chcú dať folklóru a starým remeslám nový rozmer. Rôznorodé činnosti pod jednou spoločnou myšlienkou tak nenechajú nikoho na pochybách, že slovenské tradície sú stále živé a jednoznačne pripravené vstúpiť do našich každodenných životov. „Nechceli sme kopírovať iné folklórne festivaly a remeslá nechať len v rovine prezentovania. My ideme ďalej, preto bude Svojráz o odovzdávaní, priamom učení a najmä o skĺbení dedičstva našich predkov so súčasnosťou,“ vysvetľuje zámer podujatia organizátor Lukáš Procháska z OZ Pretrvanie. Pestrá škála remesiel je preto prispôsobená tomu, s čím sa ľudia stretávajú bežne – od zabudnutých receptov zo slovenskej kuchyne cez spájanie kroja s moderným oblečením až po bojové umenie v slovanskom duchu. Záver festivalu bude patriť, ako inak, zábave – hudbu inšpirovanú v ľudovej tvorbe prinesú na Záhorie Bezobratři zo susednej Moravy.
Svojrázny festival – svojrázne logo
Tradičné remeslá však nie sú jediné, ktoré si zaslúžia vzkriesenie v slovenskej spoločnosti. Organizátori festivalu oslovili s vytvorením loga mladú umeleckú grafičku z Rumunska, inak veľkú obdivovateľku Albína Brunovského, ktorú fascinuje slovenský folkór. Podľa jej slov má taká malá krajina, ako je Slovensko, pomerne veľké množstvo uznávaných výtvarných umelcov. Výsledok jej práce je čisto slovenský – Rada Niţă v ňom spojila font z dielne Martina Benku s výšivkou z obce Dubodiel. „Fascinuje ma, aké sú Benkove fonty z jednej strany elegantné, no z druhej pripomínajú písma zo slovanských rozprávok, teda majú v sebe silný ľudový prvok. Obdivujem ho aj za to, že ako umelec išiel po vlastnej ceste i za jeho vášeň k folklóru, hoci trendy v tom období boli úplne iné,” nešetrí chválou doktorantka grafického umenia na Univerzite umenia a dizajnu v sedmohradskom Kluži, ktorej prvú sólo výstavu v tomto roku hosťovalo Národné múzeum rumunského vidieka v Bukurešti.
“Do Paroma s nevedomosťou” na besedách s odborníkmi
Cieľom festivalu nie je len inšpirovať, motivovať a naučiť, ale aj vtiahnuť do deja samotných návštevníkov. Zaujímavé besedy im vážne aj s humorom otvoria brány do našej histórie i kultúry, ktoré dnes zažívajú zvláštne “internetové časy”. Pavol Jelínek, archeológ zo Slovenského archeologického a historického inštitútu, upozorní na fenomén “vylepšovania dejín” nepotvrdenými objavmi a či ich Slováci skutočne potrebujú. Odľahčeným spôsobom bude inú besedu o slovanských božstvách viesť Ivan Zich, ktorej dal názov Pri Perúnovej brade!!! Alebo čo ešte neviete o slovanských bohoch. „O tejto téme budem naživo prednášať po prvý raz, som preto veľmi zvedavý, ako bude publikum reagovať na môj rozprávačský štýl. Zhnité ovocie budem preventívne zabavovať pri vstupe na besedu, hádam mi Parom dá orlí zrak a nič mi neunikne,” hovorí povolaním novinár, ktorý u nás zakladal jednu z prvých rodnovereckých občín a panteónu slovanských bohov sa venuje už viac ako 10 rokov.
Rozmanitosť festivalu nie je náhodná. Pri zostavovaní programu organizátori zohľadnili záujmy mužov aj žien, pričom predpokladajú, že u detí zaboduje bábkové divadlo. Zároveň chcú návštevníkov povzbudiť k pofestivalovej aktivite, napríklad aj vo forme zakladania lokálnych záujmových spolkov. Veria, že moderným kultúrno-spoločenským, nepolitickým rázom podujatia priblížia slovanskú ideu v novej podobe verejnosti.
Redakciu informovala organizátorka festivalu Svojráz Veronika Matušková.
0.0°C
