Môj profil 
Predplatné
V tomto zákone sa hovorí v prípade Poľska o majetku tých, ktorí zomreli bez toho, aby zanechali dedičov, čo predstavuje v prvom rade Židov, zlikvidovaných na území Poľska v čase holokaustu. Na základe tohto zákona si Američania osobujú právo podporovať rôzne organizácie, zaoberajúce sa otázkami reštitúcie a kompenzácie za stratené židovské majetky. Tento zákon okamžite znepokojil poľských politikov a poľskú komunitu v USA.
Ešte vo fáze posudzovania tohto zákona predstavitelia poľskej lobby v USA poukazovali na to, že tento zákon je mimoriadne nebezpečný pre Poľsko, pretože tretí odsek tohto dokumentu stanovuje, že príjmy z majetku musia byť použité na podporu obetí holokaustu, informáciam o holokauste a s tým súvisiace iné účely. Nie je známe, koľko poľských Židov prežilo, no počet Židov, ktorí budú požadovať kompenzácie bude rásť, o podporu sa budú hlásiť všetky židovské organizácie. Proces realizácie reštitúcie a kompenzácii má byť podľa Američanov rýchly, efektívny, priezračný a transparentný. Aby boli všetci v obraze, reč ide o 65 miliardách USD, ktoré požaduje od Poľska židovská komunita.
Viacerých poľských publicistov a politikov už ranilo aj to, keď Trump zákon č. 447 podpísal. Podľa poľského konzervatívca Stanislava Michalkewicza dňa 9. 5. 2018 Poľsko definitívne prehralo II. svetovú vojnu, Poliaci budú musieť zaplatiť 65 miliárd USD za to, že v čase II. svetovej vojny Nemci zabíjali Židov. K zákonu sa stavia negatívne aj poľský minister zahraničných vecí Jacek Czaputowicz. Podľa Czaputowicza sa totiž Židia stávajú privilegovanou skupinou vo vzťahov k nežidovským obyvateľom. Varšava protežuje rovnoprávnosť v otázkach reštitúcii pre všetkých obyvateľov Poľska. Poľský minster Czaputowicz tvrdí, že právo je na poľskej strane a odvoláva sa na zákon z roku 1960, podľa ktorého Washington vzal na seba riešenie približne 5000 žiadostí na náhradu škôd pre amerických občanov. V roku 2011 Američania potvrdili platnosť tohto tohto zákona z roku 1960.
Vláda Poľskej ľudovej republiky 1948-1971 rokoch uzatvorila sériu dohôd, okrem Spojených štátov aj s Rakúskom, Belgickom, Kanadou, Dánskom Francúzskom, Veľkou Britániou, Gréckom, Holandskom, Luxemburskom, Nórskom, Švédskom a Švajčiarskom o vydávaní majetku a kompenzáciách znárodnením, alebo inou činnosťou štátu.
Rozhodnutie Trumpa mení situáciu. Za Trumpove riešenie môžu aj Poliaci sami, poľskí politici sa totiž požadujú získať od Nemcov odškodnenie za utrpené škody poľských občanov počas II. svetovej vojny. Poliaci vyčíslili sumu, ktorú im majú Nemci zaplatiť cca 850 miliárd USD. Poľský poslanec Arkadius Muliarczyk vníma americký zákon aj ako páku určenú na tlak, alebo vydieranie proti Poľsku.
K americkému tlaku na Poliakov sa určite pridajú aj Nemci. Poliaci navyše pri odsune Nemcov nezákonne dostali do svojich rúk majetky nemeckej menšiny, Berlín sa nezbavuje svojej politickej, morálnej a finančnej zodpovednosti, Poliakom však reparácie už po vojne Nemci zaplatili. A ak Poliaci považujú zákon z roku 1953 za neplatný, prečo by mali USA brať do úvahy zákon z roku 1960?
Poliaci svojím tlakom na Nemecko otvorili Pandorinu skrinku, zavrieť ju bude pre Poliakov veľkým problémom.
.JPG)
.jpg)
.jpg)
