Esej s názvom “Marshallov plán pre Ukrajinu” prináša presne to, čo sme očakávali od našej súčasnej triedy politických a hospodárskych elít, a vyzýva európske krajiny spolu s krajinami G7, G20 a ďalšími medzinárodnými organizáciami na dialóg a potenciálne spustenie výdavkového programu na obnovu Ukrajiny. Článok je presiaknutý korporátnym jazykom, pri ktorom by sa červenali aj tie najbúrlivejšie technologické spoločnosti, píše Bradley Devlin pre The American Conservative.

Nemecký kancelár a predsedkyňa Európskej komisie napísali, že práve “odvaha Ukrajiny” inšpirovala európskych lídrov, aby sa začiatkom tohto týždňa zišli v Berlíne, “aby spolu s odborníkmi diskutovali o tom, ako môže medzinárodné spoločenstvo čo najlepšie pomôcť Ukrajine a podporiť ju pri jej obnove”.

Všetko je to také nafúknuté. “Európski lídri” sa stretnú, aby hovorili o začatí dialógu o tom, ako niečo urobiť, a potom sa vrátia k stretnutiu o dialógu. Konečný produkt je zvyčajne rovnako spletitý, nezmyselný a neuskutočniteľný ako proces, ktorý ho vytvoril.

“Podoba rekonštrukcie určí, akou krajinou bude Ukrajina v budúcnosti,” tvrdili Scholz a von der Leyenová. “Ústavný štát so silnými inštitúciami? Agilné a moderné hospodárstvo? Životaschopná demokracia, ktorá patrí do Európy?” Na prvý pohľad je odpoveď na každú z týchto otázok z pohľadu západnej Európy kladná.

Čo sa však stane, keď sa tieto otázky dostanú do vzájomného konfliktu? Bol Západ skutočne odhodlaný zabezpečiť, aby ukrajinské inštitúcie zostali silné? Ich snaha podporiť revolúciu na Euromajdane naznačuje, že nie. A ako sa európske inštitúcie správali ku krajinám, ktoré odmietali prijať ich víziu toho, čo predstavuje “agilné a moderné hospodárstvo”? Maďarsko, Poľsko a ďalšie krajiny, ktoré odmietajú akceptovať neobmedzenú migráciu a najnovší výstrelok politiky v oblasti klimatických zmien, by vám povedali: “Nie veľmi láskavo! Tretia otázka, ktorú položili Scholz a von der Leyenová, hovorí nahlas to tiché: priniesť “demokraciu” na Ukrajinu fyzickou obnovou vojnou zničeného štátu nie je v prospech ukrajinského ľudu ani v jeho prospech; skôr ide o to, aby Ukrajina navždy “patrila Európe”. To je prvoradou prioritou Európy.

Scholz a von der Leyenová pokračujú:

Čo sa môžeme – spolu s našimi ukrajinskými partnermi – naučiť z predchádzajúcich skúseností s rekonštrukciou? Ako sa dá zorganizovať a financovať takýto obrovský dlhodobý projekt? Aké štruktúry sú dôležité na zabezpečenie potrebnej transparentnosti a nevyhnutnej dôvery investorov?

Ide o dôležité otázky, ktoré Scholz a von der Leyenová buď vôbec neskúmali, alebo na ne odmietajú dať akúkoľvek konkrétnu predbežnú odpoveď, pretože vedia, aký nepopulárny by bol ich návrh. Čo je pre výkonnú moc Nemecka a de facto výkonnú moc Európskej únie pravdepodobnejšie?

Ako som už predtým informoval pre The American Conservative, Jurij Gorodničenko, ekonóm ukrajinského pôvodu z Kalifornskej univerzity v Berkeley, urobil predbežný výskum toho, koľko by mohla stáť obnova Ukrajiny.

Gorodničenko narodený na Ukrajine povedal pre NPR, že nahradenie “zničených mostov, budov a tak ďalej” by mohlo stáť “ľahko niekde medzi 100 a 200 miliardami dolárov”. Ďalšie náklady spojené s obnovou Ukrajiny v štýle Marshallovho plánu by mohli byť oveľa vyššie. “Môžeme sa pozrieť aj na iné opatrenia a podobné snahy, ktoré sa uskutočnili v minulosti,” povedal Gorodničenko podľa správy NPR. “Napríklad, aké boli náklady na obnovu Iraku alebo Afganistanu? Ak sa pozriete na veľkosť týchto krajín, na úroveň škôd a škálujete to na ukrajinský prípad, dostanete sa niekde k 500 miliardám, možno k 1 biliónu dolárov.”

V eseji Scholza a von der Leyenovej sa dvojica chváli, že “krajiny G-7, Európska únia a jej členovia doteraz získali len na núdzovú pomoc pre Ukrajinu viac ako 35 miliárd eur”. Ale 35 miliárd eur (približne 35,26 miliardy dolárov) je ďaleko od sumy 350 miliárd eur (345 miliárd dolárov), ktorú von der Leyenová uviedla na stretnutí 25. októbra na základe aktuálneho odhadu nákladov Svetovej banky na škody spôsobené Ukrajine. Opäť platí, že títo svetoví lídri to vedia, ale odmietajú to povedať zo strachu, že občania rôznych európskych krajín by sa rozhodli, že ukrajinská demokracia jednoducho nestojí za to, aby za ňu vysolili stovky miliárd zo svojich ťažko zarobených peňazí, a už vôbec nie za to, aby túto zimu zostali bez tepla alebo iných potrieb. Odmietajú to povedať, pretože vedia, že ľudia majú pravdu.

Aj iné odhady predpokladajú, že náklady na obnovu Ukrajiny budú oveľa vyššie ako súčasný údaj Svetovej banky. Kyjevská ekonomická škola odhaduje, že celkové straty na infraštruktúre Ukrajiny by mohli dosiahnuť 600 miliárd USD. A to bolo koncom mája. Tá istá štúdia dodala, že každý týždeň vzniká približne 4,5 miliardy dolárov škôd spôsobených vojnou. Ak sú ich výpočty správne, potom za posledných približne päť mesiacov vznikli škody za ďalších 100 miliárd dolárov. A vzhľadom na to, že boje sa s trvaním konfliktu len zintenzívnili, ďalších 100 miliárd dolárov je pravdepodobne podhodnotených.

A táto suma sa bude len zvyšovať, pretože namiesto toho, aby sa svetoví lídri stretli s cieľom nájsť mierové riešenia a vyrovnať sa s príslušnou politicko-ekonomickou realitou, ktorej čelí Ukrajina. Jej podporovatelia, sa rozhodli pozerať ďalej ako na koniec vojny. Sú si absolútne istí, že oblúk dejín sa ohýba smerom k spravodlivosti; preto Vladimir a jeho Ivanovia nielenže musia byť porazení, ale aj budú. Éterickí duchovia liberalizmu – sociálna spravodlivosť, environmentalizmus, demokracia – nebudú tolerovať iný výsledok než zdrvujúce víťazstvo Ukrajiny.

Je to desivá realita: nekompetentná trieda elít, ktorá už dávno zabudla, ako sa budujú veci, má stále moc pokúšať sa o to.