Bratislava 25. januára 2024 (HSP/Foto:TASR/AP-Jean-Francois Badias)
Nehovor o tom, čo si myslíš, nikdy nevieš kto ťa počúva. Heslo z propagandistického plagátu spred roku 1989 verne vystihuje, kam sa poberá dnešná, „demokratická“ a „liberálna“ Európska únia. Ako inak si vysvetliť správu, ktorú 18. januára 2024 prijali europoslanci 397 hlasmi a proti bolo len 121. K slovenským poslancom, ktorí hlasovali proti patria už štandardne Milan Uhrík a Miroslav Radačovský, proti boli aj Neveďalová za Smer, Jurzyca zo SAS a Lexmann z KDH. Ostatní, ako Polák (OĽANO), Wiezik (PS), Nicholsonová a ďalší boli za
Snahy únie nenápadne začínajú pripomínať obdobie, keď v spoločnosti vládla atmosféra nedôvery a hľadania nepriateľov. Triedny nepriateľ bol ktokoľvek, kto vystupoval proti triede robotníkov a roľníkov. V liberálnom svete modernej EÚ, triedneho nepriateľa zosobňuje občan, ktorý nesúhlasí s gender ideológiou, nadprávami LGBT ľudí, so 76 pohlaviami, chce mier, odmieta masovú imigráciu. Euro-súdruhovia vyzvali Radu, „aby konečne dosiahla pokrok v oblasti právnych predpisov s cieľom zabezpečiť primeranú úroveň ochrany pred nenávisťou pre všetkých v Európe.“ Nenávistné prejavy a trestné činy z nenávisti navrhujú zaradiť do článku 83 ods. 1 „Zmluvy o fungovaní Európskej únie“. „Nenávistné prejavy“ sa môžu ocitnúť v jednom koši s terorizmom, obchodovaním s ľuďmi, sexuálnym zneužívaním žien a detí, nelegálnym obchodovaním so zbraňami a inými závažnými trestnými činmi, ktoré tento zákon ďalej definuje. Euro-súdruhovia plánujú dať na rovnakú úroveň terorizmus a nenávistný prejav. A teraz mi povedzte, Kefalín, čo si vy predstavujete pod takým slovom absurdný?
Zacitujeme si zo stanoviska Výboru pre práva žien a rodovú rovnosť z konca roka 2023, na ktorú sa, okrem iného, odvoláva správa Euro-parlamentu.
„Sexistické prejavy majú mnoho podôb online aj offline a patrí sem napríklad, tzv. slut-shaming (odsudzovanie za prejav sexuality), tzv. body-shaming (negatívne komentovanie vzhľadu inej osoby), sexuálne zneužívanie na základe obrazu, brutálne a sexualizované vyhrážanie sa smrťou, ako aj vyhrážanie sa znásilnením a násilím, urážlivé komentovanie vzhľadu, sexuality, sexuálnej orientácie alebo rodového vyjadrenia, ale aj falošné komplimenty alebo zdanlivé vtipy, pri ktorých sa humor používa so zámerom ponížiť a zosmiešniť.“
.
Na konci dňa, za neškodný vtip o blondíne, nedajbože homosexuáloch alebo rómoch, môžete ísť pekne bručať natvrdo. Vzhľadom na „závažnosť“ trestného činu, to nebude žiadna 1. nápravno-výchovná skupina s minimálnou ostrahou, ale rovno Leopoldov. Vadí vám transvestita Slaytiiina, ktorý/ktorá/ktoré, nakupuje v obchode a spieva si „som strašne lacná štetka“, plazí sa po zemi v spodnej bielizni a Vaše dieťa sa opýta „je to normálne, tati?“, vy poviete „nie“ a akýsi dobrák to natočí na mobil a vy budete mať opletačky so zákonom.
Iste, je to pritiahnuté za vlasy, ale snahy európskej únie k tomu smerujú. Netaja sa tým niektorí slovenskí europoslanci, ako Martin Hojsík z Progresívneho Slovenska a poukazuje na to, že nenávisť sa stáva každodennosťou: „Od zúrivých zašomraní v potravinách, po pokriky nenávistných slov v MHD či na ulici“.
Ruka v ruke s ideologickou rovinou ide ekonomická, a tá sa zdá byť nadradená. Ekonomický profit je cieľ a gender ideológia je cesta (boj proti nenávisti), ako ho dosiahnuť. Naprieč celou Európou sú rozsiate desiatky až stovky rôznych organizácií, často nacucnuté na európske alebo štátne financie. Na ich výstupy sa často odvolávajú rôzne výbory v europarlamente.
Rovnako to bolo aj v tomto prípade, a ako podklady poslúžili analýzy a informácie takmer štyroch desiatok organizácií zaoberajúcich sa gender, LGBT, rovnosťou a pod. Opäť si zacitujeme z predmetnej správy Výboru práva žien a rovnosť, ktorá navrhuje: „prijať rodovo orientované opatrenia a rozsiahle politiky a zdôrazňuje, že tieto opatrenia by mali zahŕňať povinnú, opakovanú, účinnú a na dôkazoch založenú odbornú prípravu v oblasti budovania kapacít zameranú na odborníkov. …. vyzýva členské štáty, aby vypracovali osobitné vzdelávacie programy vrátane učebných osnov …., …. uskutočnila rozsiahlu kampaň pod vedením Komisie…“.
Zasvätený jedinec, ktorý pozná mechanizmus fungovania byrokratického aparátu, pre ktorý je typický efekt snehovej gule, tzn., že problémy vytvára a zároveň hľadá riešenia – nabaľuje tým vlastnú agendu, tu vidí jednoznačný vzťah. V ponímaní byrokratického úradníka problém = peniaze a večný problém = večné peniaze.
Asi málokoho prekvapí skutočnosť, že napriek snahám EÚ, rôznym vládnym a mimovládnym organizáciám, ako UNSECO, Human Right Watch etc., sú nenávistné prejavy na vzostupe, teda aspoň podľa ich vyjadrení. Platí tu priamo-úmerný vzťah, čím viac „bojujeme ako spoločnosť“ proti diskriminácii LGBT a iným skupinám, tým viac narastá „násilie“, či už v online priestore alebo v skutočnom živote.
Pozitívne v tomto momente sa javí skutočnosť, že rozhodovaciu právomoc v tomto prípade má Rada EÚ, v ktorej hlasujú ministri národných vlád, a na prijatie, resp., rozšírenie legislatívy je potrebná jednomyseľnosť pri hlasovaní. Pre tento prípad súdruhovia z EÚ zakotvili do Zmluvy o Európskej únii (ZEÚ), tzv. premosťovaciu doložku, ktorou je možné zmeniť jednomyseľné hlasovanie na hlasovanie kvalifikovanou väčšinou. O túto sa práve opierajú poslanci, ktorí chcú silou mocou kriminalizovať „nenávistné“ názory.
Začali sme citátom socialistickej propagandy a citátom aj skončíme. „Buďme bdelí a ostražití“, súdruhom ide o peniaze a urobia všetko preto, aby ich progresívne videnie sveta pretlačili stoj čo stoj.