Môj profil 
Predplatné
Bratislava 5. novembra 2021 (HSP/Foto:TASR-František Iván)
Neubehne prakticky deň, aby sa Slovensko nezobudilo do problému. Keďže sa blíži zima – a predpovede sú, že bude tuhá – nečakajú nás veľké starosti s teplom? Veď prezidentka na ekologickom samite v Škótsku vyhlásila, že 40 percent mladých Slovákov nechce mať plynové spotrebiče. Neriešme teraz, kto jej to napísal. Viac nás zaujíma, či budeme mať dostatok plynu a za akú cenu nielen počas tejto vykurovacej sezóny, ale aj v budúcnosti.
Všeobecne sa totiž hovorí o zdražení plynu a elektriny, predstaviteľ URSO konštatoval, že cena plynu pre domácnosti, v ktorých sa ním vykuruje a varí, sa na budúci rok zvýši mesačne o viac ako šesť eur. Skrachovala už dodávateľská spoločnosť Slovakia energy, o ktorej minister Sulík povedal:
Sulík sa kriticky vyjadril o distribučnej spoločnosti Slovakenergy.
Vysoké ceny plynu zasiahli nielen dodávateľa energií Slovakia Energy, ktorý odchádza zo slovenského trhu, ale môžu spôsobiť problémy aj ďalším energetickým firmám vrátane teplární. Časť z 330 teplární na Slovensku si vopred nezabezpečila dodatočné dodávky plynu a bude musieť nakupovať plyn za aktuálne vysoké ceny. Problémom so zdražovaním energií alebo s nedostatkom surovín čelia v podstate všetky firmy na Slovensku, ktoré sú dokonca podľa predstaviteľov Slovenskej obchodnej a priemyselnej komory existenčne ohrozené. Nedávno oznámila obmedzenie výroby na technické minimum chemická firma Duslo Šaľa.
Sulík v polovici októbra konštatoval, že plynu na Slovensku dodatok, v hlavnom zásobníku je plynu viac ako 70 percent a že Gazprom si svoje zmluvne uzavreté povinnosti plní.
Sulík sa pochvalne vyjadril o Gazprome.
No zatiaľ čo v októbri sa z Ruska cez Ukrajinu na Slovensko prepravilo denne vyše 70 miliónov metrov kubických zemného plynu, prvé novembrové dni preprava klesla na zhruba 42 až 46 miliónov kubíkov plynu denne. O dva dni sa dodávky vrátili na pôvodnú úroveň, pričom, ako povedal hovorca Eustreamu Pavol Kubík, „o dôvodoch čiastočného zníženia prepravy sme neboli informovaní.“ Podľa informácií zverejnených rakúskou tlačovou agentúrou APA cez plynovod Jamal, ktorý vedie z Ruska cez Poľsko, od minulej soboty do Nemecka neprúdi žiaden zemný plyn, pričom koncom októbra prezident Vladimir Putin nariadil štátnemu plynárenskému monopolu, aby v novembri zvýšil dodávky zemného plynu pre Európu.
Takže dodávky plynu sa stávajú významnou politickou zbraňou. Pritom „vďaka“ protiruským sankciám Rusi veľa podobných zbraní nemajú. Ide o veľkú hru. A čo so Slovenskom, ktoré dováža 90% svojich primárnych energetických zdrojov, a pokiaľ ide o zemný plyn, drvivú väčšinu, dokonca by sa mohlo povedať, že v podstate všetko pochádza z Ruska.
Slovenská plynová závislosť sa v plnom rozsahu negatívne prejavila už v januári 2009, keď bol tranzit ruského plynu zastavený kvôli rusko-ukrajinským nezhodám ohľadom jeho ceny. V dôsledku toho Slovensko, ako vtedy druhý najväčší tranzitný štát ruského plynu do západnej Európy, utrpelo značné ekonomické škody. Približne jednu miliardu eur a pokles HDP o jedno až poldruha percenta.
Po dokončení plynovodu Nord Stream 2 medzi Ruskom a Nemeckom, Ukrajine, ale i Slovensku hrozí odrezanie od priamych dodávok ruského plynu. Bývalý predseda NR SR a šéf SNS Andrej Danko sa v tejto súvislosti obáva budúcnosti.
Andrej Danko o tom, že plyn budeme dostávať z Nemecka.
Európska komisia chce pre Ukrajinu zabezpečiť stabilné dodávky plynu, a to pomocou Slovenska. To by malo zvýšiť kapacitu reverzného toku plynu a dodávok na Ukrajinu. Reverzné toky fungujú od septembra 2014. Ako uviedla predsedníčka Európskej komisie von der Leyenová, „Európska komisia spolu s ukrajinskými odborníkmi práve skúma rôzne scenáre na zabezpečenie dostatočných dodávok pre Ukrajinu, čo zahŕňa aj možnosť pracovať na opatreniach na reverznom toku zo Slovenska.“ No a náš predseda vlády Eduard Heger už na sociálnych sieťach zrazil opätky: Slovensko je pripravené byť súčasťou riešenia situácie na Ukrajine. Pritom v septembri 2014, keď ešte za vlády Roberta Fica spustilo Slovensko reverzný tok na Ukrajinu, tento krok bol vnímaný viac ako nežiaduci z pohľadu Gazpromu a Kremľa. Rusko dlho neváhalo a ako odpoveď zredukovalo tok plynu na Slovensko, pričom sa vyhovorilo na potrebu doplniť zásobníky, čo trvalo až do marca 2015. Súčasný kontrakt s Gazpromom je platný až do roku 2028, kto však vie, ako sa budú vyvíjať vzťahy Európy k Rusku.
Rusko pokrýva tretinu európskej spotreby plynu a podľa správ tlačových agentúr aktuálne úrovne skladovania v európskych zásobníkoch Gazpromu zostávajú približne na tretine úrovne spred roka. Spoločnosť Gazprom uviedla, že vyššie objemy plynu by mohli prísť do Európy prostredníctvom plynovodu Nord Stream 2 po tom, ako nemecký regulátor schváli jeho prevádzku. „Gazprom pravdepodobne vsádza na to, že Nord Stream 2 bude pomerne skoro online a nechce preberať ďalšie záväzky, keďže tranzitná trasa cez Ukrajinu a plynovod Jamal-Európa sa pravdepodobne budú používať ako vyrovnávacie trasy, keď bude Nord Stream 2 v prevádzke,“ povedal Dmitrij Marinčenko, hlavný riaditeľ ratingovej agentúry Fitch. A iní analytici si myslia, že zostáva otázkou, ako sa Rusko zachová po tom, čo sa zrodí nemecká certifikácia na Nord Stream 2, o ktorú Rusku ide v prvom rade.
Bude mať pravdu bývalý predseda NRSR Andrej Danko alebo minister hospodárstva Richard Sulík?
Dagmar Vanečková
.jpg)
.jpg)
