Môj profil 
Predplatné
“Naša vláda predvádza ozaj milé kúsky,” začal svoju úvahu Hlina. “Prekvapil ich nový kalendárny – účtovný rok, ktorý prišiel neočakávane a priniesol so sebou zvýšené zálohové faktúry za elektrinu. Nakoniec sa však vynašli a to tak, že aj keď Nový rok prišiel prekvapivo neočakávane, ale nič sa nedeje, lebo podnikatelia sú si na vine. Veď nepovedali, že situáciu s enormným nárastom energií chcú riešiť.” Tento kiks, lebo inak sa to nedá nazvať, je podľa Hlinu skvelým novoročným darčekom Smeru a spol. na zvýšenie preferencií.
Hlina si myslí, že sa pri dotovaní cien energií pre domácnosti urobila veľká chyba: “Správame sa, ako by sme boli najbohatší štát, i keď dotovať ideme z požičaných peňazí. Dotovať všetkým a všetko. Aj tým, ktorí to nepotrebujú, resp. tým, ktorí by to zvládli. Vyhrievanie bazénov vo vilách či iné vymoženosti sa bude dotovať tiež.” Údajne vie o domácnosti, ktorá “spotrebuje cca 400 MW energie, to je už ako malá fabrika a štát to bude z požičaných peňazí dotovať. Nech sa páči, ja by som to tak nerobil, ale štát si asi slovami Bohumila Stejskala povedal: Tak jsú boháč alebo nejsú boháč?”
Hlina už aj niečo pripravil, na riešenie: “Podnikateľ by mal dostať dotáciu na energie v určitom pomere k tomu, koľko zaplatil na daniach a odvodoch. Textácia návrhu zákona, resp. vyhlášky veľmi nahrubo by mohla byť: … Celková dotácia za energie (elektrika, plyn) v danom mesiaci nemôže byť vyššia ako XX % z celkovej sumy, ktorú daný podnikateľský subjekt zaplatil na daniach a odvodoch v tom mesiaci, za ktorý si dotáciu uplatňuje … Čo sa týka samotnej výšky tých percent, treba o tom diskutovať.”
Plošné dotácie kritizuje nielen Hlina. Viacerí sa ozvali s tým, že pomoc ide aj tam, kde ju netreba. Na konci dňa ju však zaplatíme v štátnom dlhu, čo v dôsledku znamená, že tí chudobnejší prispejú na energie bohatším. A nielen to. Hlina upozorňuje, že sa istotne vyskytnú snahy štátnu pomoc zneužiť, ako sa to stalo počas covidu: “Zrazu sa zjavili firmy, ktoré vraj zamestnávali veľa zamestnancov, len nikto o tom nevedel, nikto žiadne odvody nevidel, dotáciu však dostali (mimochodom, nevie niekto, čo sa vyšetrilo a koľko peňazí sa podarilo vrátiť?). Teraz sa nám môže stať, že budeme dotovať energiu firmám, z ktorých činnosti štát nemá žiadny príjem, osoh a preto je celkom na mieste otázka, prečo by to mal štát robiť. Keď už ideme pri domácnostiach dotovať všetko a všade, pri podnikateľoch by sme nemuseli, či?”
Hlina má v tomto pravdu. Podľa slov Matoviča z konca novembra minulého roka Slovensko bude európskym unikátom. Ale prečo? Prečo problém neriešia podobným spôsobom iné európske krajiny? A to ani tie bohatšie ani tie chudobnejšie. Plošná pomoc za istých okolností má obrovskú výhodu – je veľmi rýchla. Ale to v prípade našej vlády neplatí, všetko sa nechávalo na poslednú chvíľu. A v čom sú nevýhody? Platíme ju z dlhov, ceny energií sa nám teda navýšia o úroky. Dlhy bude splácať štát asi až v budúcom volebnom období – politická zodpovednosť sa tak prenáša na budúcu vládu. Dlhy sa budú splácať zo štátneho rozpočtu, čo úplne vygumuje sociálny alebo solidárny charakter opatrenia. Dotácie na energiu naozaj dostanú aj tí, ktorí ňou vykurujú bazén, aj tí, ktorí si už roky nezakúrili, aby niečo ušetrili.
.jpg)
