Bratislava 11. júla 2021 (HSP/Foto:TASR/AP)
Hybridná vojna má rôzne podoby. Jednou z nich sú napríklad provokácie, pri ktorých dochádza k znevažovaniu protistrany tým, že neuznávame jej reálnu štátnu moc, ale namiesto nej svoje poslušné figúrky
Vzhľadom na pochybné januárové prezidentské voľby v Spojených štátoch, ktoré boli v podstate nedemokratickým pučom, sa vláda Ruskej federácie po dohode s prezidentom Vladimírom Putinom rozhodla zriadiť v Rusku zastúpenie americkej opozície ako jediného právoplatného amerického partnera na rokovanie. Za oficiálneho zástupcu Spojených štátov amerických v Rusku ruské úrady označili disidenta Edwarda Snowdena, ktorý je dlhodobo v exile v Rusku.
Čo by ste povedali na takúto správu v novinách? Že by to bola nehorázna provokácia? Že niečo také ani nie je možné? Tak si predstavte, že je. V podstate presne to sa stalo v Českej republike vo vzťahu k Bielorusku. Vzhľadom na vlaňajšie prezidentské voľby v Bielorusku, ktoré vyhral súčasný prezident Alexander Lukašenko so ziskom 80 percent hlasov a Západ ich vyhlásil za zmanipulované, sa pred niekoľkými dňami vláda Českej republiky po dohode s prezidentom Zemanom dohodla, že v Česku zriadi zastúpenie bieloruskej opozície a za jedinú právoplatnú víťazku volieb označí Sviatlanu Cichanovskú, ktorá žije v exile.
Aby sme boli spravodliví, nebol to celkom český nápad: pred Českom už to isté urobil iný bábkový americký pseudoštát Litva a zdá sa, že je len otázkou času, keď sa pridajú aj ďalší euroatlantickí ratlíci štekajúci spoza americkej nohy.
Neuznávať status quo reálnej moci nepriateľskej krajiny nie je úplne novou metódou vedenia hybridnej vojny, ale zdá sa, že teraz sa tento spôsob ako provokovať dostal v euroatlantickej ríši do módy. Z podobného súdka ako vyššie uvedené totiž boli aj ďalšie provokácie voči rusko-bieloruskej aliancii, ktoré sa udiali v nedávnych dňoch, a ktorých prvotný autor nesedí ani vo Viľniuse, ani v Prahe, ale kdesi za veľkým oceánom: v uplynulých dňoch najprv britská a potom holandská vojenská loď zámerne narušili ruské výsostné vody v blízkosti ruského polostrova Krym, a hoci to oficiálne nepriznali, konali tak zjavne s podtextom „a Krym bol aj tak anektovaný“.
Asi netreba pripomínať, že takéto žonglovanie s nabitými zbraňami je vysoko rizikové a je v podstate naozaj už iba kúsok od vyhlásenia vojny. Prezident Putin síce upokojoval situáciu tvrdením, že aj keby Rusko provokujúcu britskú loď poslalo ku dnu, nebol by to začiatok veľkej vojny, pretože provokujúca strana by tú vojnu nemohla vyhrať. Lenže ktovie… rétorika niektorých washingtonských jastrabov naznačuje, že k americkému jadrovému kufríku nemusia mať prístup iba ľudia so štandardnou príčetnosťou.
Našťastie u nás na Slovensku máme vo vedení štátu politikov rozumných a prezieravých, a preto rezidentka, miništrant veľvyslanectva či „kresťanský“ kvázipremiér iste neurobia podobnú sprostosť ako naši severozápadní susedia.
Či?
Ivan Lehotský