Európska únia nedávno oznámila, že predbežne prijala rozhodnutie uplatniť na čínske elektrické vozidlá(EV) clá vo výške až 38,1 %. Cieľom je obmedziť prílev oveľa lacnejších čínskych elektrických vozidiel, ktoré sa dovážajú do EÚ, čo následne predstavuje hrozbu pre hospodársku súťaž pre elektrické automobily vyrobené v Európe.

Hlavnými čínskymi výrobcami automobilov, ktorí by potenciálne mohli čeliť zvýšeným clám, sú Geely, na ktoré by sa mohli vzťahovať clá vo výške 20 %, BYD so sadzbou 17,4 % a SAIC so sadzbou 38,1 %.

Clá sa budú pravdepodobne vzťahovať aj na ostatných čínskych výrobcov elektromobilov, a to v rozmedzí od 21 % do 38,1 % v závislosti od toho, či pri vyšetrovaní EÚ v tejto veci spolupracovali.

Továrne európskych výrobcov

Okrem miestnych čínskych výrobcov elektrických vozidiel, značná časť elektrických vozidiel dovážaných z Číny pochádza aj od spoločností ako BMW a Tesla, ktoré v Číne zriadili rozsiahle továrne.

Cieľom európskych výrobcov je využiť lacnejšie výrobné náklady a dotácie, aby mohli ponúkať svoje vozidlá za konkurencieschopné ceny.

Colné sadzby čakajú na uzavretie rokovaní s čínskymi orgánmi, ale pravdepodobne nadobudnú účinnosť od 4. júla. Očakáva sa, že clá budú viac-menej v rovnakej výške ako súčasné vládne dotácie, ktoré Čína pravdepodobne ponúka týmto výrobcom automobilov.

Dôvodom tohto kroku je okrem iného podozrenie EÚ, že čínska vláda poskytuje viacerým výrobcom neférové dotácie, čím im umožňuje predávať v Európe za výrazne nižšie ceny.

Napriek tomu zavedenie ciel vedie k zvýšeným obavám EÚ, že Čína môže podniknúť odvetné kroky a zaviesť vlastné clá na niektoré európske odvetvia. A to by mohlo predstavovať hrozbu pre hospodárstvo EÚ. Ak sa tak stane, mohlo by to potenciálne viesť k plnohodnotnej obchodnej vojne medzi EÚ a Čínou.

Odveta ?

Čína už EÚ vrátila úder. Zavedenie ciel označila za akt protekcionizmu a vyzvala EÚ, aby ich prehodnotila. Zároveň uviedla, že v prípade zavedenia týchto zvýšených ciel urobí všetko, čo je v jej silách, aby ochránila svoje záujmy a záujmy výrobcov automobilov.

Hovorca čínskeho ministerstva zahraničných vecí Lin Jian na tlačovom brífingu, o ktorom informovala agentúra Reuters, povedal: „Dôrazne vyzývame EÚ, aby pozorne počúvala objektívne a racionálne hlasy zo všetkých oblastí života, aby okamžite napravila svoje nesprávne postupy, prestala politizovať hospodárske a obchodné otázky a riadne riešila hospodárske a obchodné napätie prostredníctvom dialógu a konzultácií.“

Pokiaľ ide o možnosť plnohodnotnej obchodnej vojny s Čínou, Jens Eskelund, predseda Európskej obchodnej komory v Číne, povedal, ako uviedla agentúra Associated Press: „Trochu to pripomína, akoby ste spomalene videli, ako sa odohráva dopravná nehoda. K dopravnej nehode ešte nedošlo a ešte stále je možné jej predísť… Začína to byť naliehavé.“

Európske odvetvia, ktoré by mohli byť vystavené odvetným clám zo strany Číny

Aké sú odvetvia, ktoré budú s najväčšou pravdepodobnosťou vystavené odvetným clám z Číny, ak EÚ pristúpi k zavedeniu ciel na EV? Odborníci odhadujú, že tovar ako brandy ale aj iné alkoholické nápoje, by mohli byť jednými z tých, ktorých clá najviac postihnú.

Dôvodom je skutočnosť, že Čína v marci, keď EÚ naznačila potenciálne clá na elektormobily, začala antidumpingové vyšetrovanie brandy dovážaného z EÚ. Hlavnými spoločnosťami, na ktoré malo vyšetrovanie brandy vplyv, boli Pernod Ricard a Remy Cointreau.

Potravinársky priemysel EÚ je ďalším odvetvím, ktoré by mohlo byť potenciálne zasiahnuté. Čína je už známa odvetnými clami na potraviny. Bolo to vidieť pred niekoľkými rokmi, keď Čína zakázala dovoz morských plodov z Japonska kvôli sporom o morské vody a kvôli japonskej stratégii vypúšťania vyčistených jadrových odpadových vôd do mora.

Potravinárske spoločnosti v EÚ, ako napríklad výrobcovia bravčového mäsa a mliečnych výrobkov, sú v súčasnosti v napätí. Čínske domáce potravinárske spoločnosti totiž požiadali o preskúmanie dovozu niektorých potravín z EÚ. Pravdepodobne pôjde buď o antidumpingové, alebo antisubvenčné vyšetrovania, (ktoré by aj v prípade, že by boli vyvrátené) mohli viesť k zastaveniu obchodu na dlhý čas, kým bude vyšetrovanie prebiehať.

V konečnom dôsledku by to však mohlo poškodiť aj samotnú Čínu. EÚ bola v roku 2023 druhým najväčším dovozným partnerom krajiny, pričom Čína si v minulom roku doviezla z tohto bloku približne 36 % svojho dovozu mliečnych výrobkov. Medzi najčastejšie dovážané výrobky patrili smotana, sušená srvátka a čerstvé mlieko.

Nový Zéland a Austrália

Ak sa obchodná vojna skutočne vyostrí, Nový Zéland, ktorý je v súčasnosti najväčším dodávateľom mliečnych výrobkov do Číny, by mohol byť potenciálne pripravený zaplniť túto medzeru. Austrália, ďalší významný dovozný partner, by z toho mohla tiež profitovať.

Zasiahnutý by mohol byť aj sektor luxusných výrobkov EÚ. Čína je totiž významným trhom pre výrobky ako sú kabelky, parfumy, topánky, oblečenie a iné doplnky značiek ako LVMH, Gucci, Prada a ďalšie. V Číne je veľký dopyt aj po európskych hodinkách a šperkoch.

Vzhľadom na to, že viaceré spoločnosti vyrábajúce luxusný tovar už po pandémii čelia klesajúcemu dopytu v dôsledku rastúcich životných nákladov a vyšších úrokových sadzieb, mohlo by ich to potenciálne ešte viac ohrozovať.

Podobne je Čína kľúčovou zložkou v globálnom dodávateľskom reťazci kritických nerastných surovín. Už ukázala, že je viac než ochotná použiť tento sektor ako nástroj v obchodných vojnách. Bolo to vidieť, keď Čína zastavila vývoz nerastov vzácnych zemín do Japonska kvôli nezhodám v otázke ostrovov Senkaku.

Ak sa situácia s EÚ vyhrotí, Čína by mohla urobiť to isté aj voči EÚ. To by sa mohlo ukázať ako katastrofálne pre ciele ekologickej transformácie kontinentu. EÚ tiež nedávno začala antidumpingové vyšetrovanie týkajúce sa čínskych biopalív dovážaných do bloku.

Prečítajte si tiež :

• USA uvalili sankcie na Moskovskú burzu. Závažné sankcie pre ruskú ekonomiku
• Šéf nemeckej burzy varuje: “Sme na ceste stať sa rozvojovou krajinou“
• Čína vedie “nenápadný bojkot” samitu o Ukrajine vo Švajčiarsku