Brusel začal konanie o porušení práva voči Maďarsku už vo februári s tvrdením, že “Zákon o ochrane suverenity porušuje viaceré pravidlá a zásady Európskej únie“. Maďarsko za hlavný dôvod zavedenia tohto kontroverzného zákona označilo zasahovanie zahraničia do maďarskej volebnej kampane v roku 2022.

Maďarsko vo svojej reakcii na postup Bruselu pre porušovanie právnych predpisov uviedlo, že zákon neporušuje právo EÚ a že vyjadrené obavy sú neopodstatnené. Komisia však vo svojom vyhlásení vo štvrtok 3. októbra uviedla, že “po dôkladnom posúdení odpovede maďarských orgánov Komisia trvá na tom, že väčšina zistených sťažností stále nebola vyriešená“.

Rozhodnutie Európskeho súdneho dvora sa tak očakáva v najbližších rokoch.

András László, poslanec Európskeho parlamentu za vládnucu maďarskú konzervatívnu stranu Fidesz, vo veci reagoval na sociálnej sieti X: „Vnútroštátny zákon o ochrane suverenity nebol prijatý len tak pre zábavu. Bola to reakcia na oprávnené rozhorčenie Maďarov, keď sa dozvedeli o nezákonnom financovaní zo zahraničia.“

Volebná kampaň ľavicovej opozície v roku 2022 bola totiž vo výraznej miere financovaná zo zahraničia, najmä prostredníctvom americkej neziskovej organizácie. Na základe vlani prijatého zákona ( o ochrane suverenity) bol vytvorený Úrad pre vyšetrovanie dezinformačných kampaní a aktivít, ktorých cieľom je ovplyvňovanie výsledkov volieb. Nedovolené financovanie zo zahraničia môže byť dokonca sankcionované trestom odňatia slobody.

Európska “Obrana demokracie“

Hoci oponenti prirovnávali zákon k ruskému “zákonu o zahraničných agentoch“, vládni kritici len málokedy spomenú, že podobný zákon s názvom Foreign Agents Registration Act majú aj Spojené štáty americké.

Európska komisia minulý rok dokonca tiež spustila tzv. súbor opatrení na “Obranu demokracie“ (‘Defence of Democracy’) s cieľom donútiť jednotlivé organizácie fungujúce v členských štátoch, aby zverejňovali svoje financie a odhalili tak zahraničný politický vplyv.

Vo februári EÚ vyhlásila, že maďarský zákon porušuje slobodu prejavu, slobodu združovania, volebné práva občanov, ako aj “demokratické hodnoty Európskej únie“.
Ľavicové mimovládne organizácie nepravdivo tvrdili, že by sa tento zákon mohol použiť na umlčanie opozičných hlasov.

Gruzínsko, ktoré sa uchádza o členstvo v bloku, bolo zo strany EÚ rovnako ostro kritizované za svoj vlastný zákon o zahraničnom vplyve. Gruzínsky zákon vyžaduje, aby sa mimovládne organizácie a médiá, ktoré dostávajú viac ako 20 % finančných prostriedkov zo zahraničia, zaregistrovali ako organizácie “sledujúce záujmy cudzej moci“ a poskytovali podrobnejšie správy o svojich financiách a aktivitách. Zákon stanovuje, že tým, ktorí tieto požiadavky nedodržia, sa môžu uložiť pokuty.

Podobnosť ?

Zdá sa, že Európsku komisiu ani trochu netrápi, že jej vlastný navrhovaný balík “Obrana demokracie“ funguje na rovnakom princípe ako maďarské a gruzínske zákony.

Podľa európskeho zákona by sa skupiny pracujúce pre zahraničné krajiny, ktoré nie sú členmi EÚ, museli zapísať do registra transparentnosti a verejne uviesť, koľko finančných prostriedkov dostávajú, ktoré krajiny ich podporujú a aké sú ich hlavné ciele.

Maďarsko aj Gruzínsko majú vlády, ktoré sa hlásia ku kresťansko-konzervatívnym hodnotám, sú proti migrácii a rodovej ideológii a sledujú vlastné suverénne národné záujmy. Všetko nasvedčuje tomu, že práve tento fakt rozhneval bruselskú liberálnu elitu, ktorá tieto krajiny trestá a ohrozuje pod zámienkou “právneho štátu“.

EÚ prednedávnom tiež uložila Maďarsku vysokú pokutu za ochranu vonkajších hraníc EÚ. V rozhovore pre Kossuth Rádió v piatok 4. októbra maďarský premiér Viktor Orbán opätovne zopakoval záväzok svojej vlády, že ak bude EÚ naďalej trestať Maďarsko za ochranu vonkajších hraníc, “budeme legálne a bez výhrad privážať migrantov autobusmi priamo na hlavné námestie Bruselu“.

Na koberčeku…

Suverenistický postoj Maďarska očividne dráždi aj ľavicovo-liberálnu vládu Nemecka.

Veľvyslankyňa tejto krajiny v Budapešti Julia Grossová v stredajšom prejave pri príležitosti “Dňa nemeckej jednoty“ uviedla: „Maďarsko je na ceste, na ktorej sa vzďaľuje od svojich priateľov“.

Podľa jej slov celý rad činov podkopal dôveryhodnosť Maďarska, pričom kritizovala aj “mierovú misiu” Viktora Orbána v Moskve ale tiež odklad ratifikácie vstupu Fínska a Švédska do NATO(zo strany Maďarska).

Počas prejavu sa obrátila sa aj na maďarských voličov a položila im otázku, či kroky maďarskej vlády napĺňajú ich záujmy.

Maďarský minister zahraničných vecí Péter Szijjártó si vo štvrtok predvolal nemeckú veľvyslankyňu na koberček s tým, že jej vyjadrenia sú “absolútne neprijateľné“ a že “vážne zasiahla do vnútorných záležitostí Maďarska spôsobom, ktorý narúša jeho suverenitu“.

„Od veľvyslancov pôsobiacich v našej krajine vždy očakávame rešpekt,“ vyjadril sa minister.

Prečítajte si tiež :

• Európu obchádza Orbánov prízrak: Začal export liberálnej demokracie?
• Politická mapa EÚ sa prekresľuje, médiá chytá panika