Brusel 2. decembra (HSP/TASR/Foto: cnn )
Združenie mešít v bruselskom regióne a združenie moslimov žijúcich v Belgicku sa sťažujú na policajné kontroly, ktoré sú podľa nich príliš časté a násilné. Listom sa obrátili na bruselskú regionálnu samosprávu a jednotlivé policajné riaditeľstvá v belgickej metropole.
“Nevidíme žiadny dôvod na to, aby boli naše posvätné priestory neustále kontrolované,” uvádzajú v liste moslimské združenia. Tvrdia, že sa naplnili ich obavy a po vlaňajších teroristických útokoch v Paríži a marcových útokoch v Bruseli sa počet policajných kontrol v mešitách znásobil.
Podľa autorov listu boli tieto kontroly “neospravedlniteľne násilné, založené na predsudkoch voči moslimskej komunite, ktorá je súčasťou belgickej spoločnosti”. Z postupu polície “vycítili nenávisť a odmietanie”, čo sa ich dotklo. Na políciu apelujú, aby mešity kontrolovala profesionálne a s rešpektom k ich náboženskému určeniu.
Podľa informácií belgickej rozhlasovej a televíznej stanice RTBF, ktorá citovala z uvedeného listu, polícia takmer každý týždeň kontrolovala jednu až dve mešity v bruselskej štvrti Molenbeek. Išlo údajne o komplexné kontroly, ktoré sa týkali aj dodržiavania sociálnych práv, daňovej povinnosti a ďalších náležitostí. RTBF o tom povedal nemenovaný správca jednej z bruselských mešít.
“Rozhodnutia o zatvorení viacerých mešít v nás vzbudzujú rozhorčenie a stigmatizujú moslimskú komunitu. Zvyšujú napätie v spoločnosti a komplikujú pokojné spolunažívanie rôznych komunít,” sťažujú sa autori listu. Tvrdia, že všetky existujúce štúdie vyvracajú podozrenie, že medzi mešitami a fenoménom radikalizácie existuje súvis.
Členmi združenia mešít v bruselskom regióne sú tri desiatky moslimských modlitební. Obe sťažujúce sa združenia po teroristických útokoch v Paríži a Bruseli vydali odsudzujúce vyhlásenia.
Belgický Úrad pre koordináciu a analýzu hrozieb (OCAM)v novembri v bruselskom Molenbeeku registroval 57 zradikalizovaných a podozrivých osôb. Starostka štvrte Francoise Schepmansová v tejto súvislosti uviedla, že “je to menej ako pred rokom” a úrady zatvorili aj päť mešít, kde sa moslimovia radikalizovali.
Opozičný poslanec Georges Dallemagne vtedy na jej slová zareagoval tvrdením, že podľa tajných služieb je v Bruseli 30 radikálnych salafistických mešít. Upozornil, že mešita Loqman v Molenbeeku nebola zatvorená pre súvislosť s terorizmom, ale pre nedovolené stavebné úpravy.
“Vieme, že sa v tejto mešite stretávali teroristi vrátane Mohameda Abriniho. Mešita má navyše stále funkčnú stránku, kde žiada príspevky na stavebné úpravy a aktivity, o ktorých vieme, že súvisia s terorizmom,” vysvetlil opozičný poslanec.
Abrini je podozrivý z účasti na útokoch v Bruseli a Paríži. Do uvedenej mešity chodili aj Ayoub El Khazzani, ktorý v auguste 2015 spustil paľbu v rýchliku Thalys na linke z Amsterdamu do Paríža, či páchateľ vlaňajších útokov v Paríži Chakib Akrouh.
Od septembra existuje v Belgicku databáza s údajmi o takmer 650 osobách – občanoch Belgicka alebo ľuďoch s trvalým pobytom v Belgicku, ktorí buď boli aktívnymi účastníkmi ozbrojených konfliktov vo svete, alebo do týchto oblasti vycestovali s cieľom zapojiť sa do bojov.
0.0°C
.JPG)
.jpg)
.jpg)
