Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj v piatok priletí do Washingtonu, aby podpísal dohodu o nerastných surovinách, ktorú Donald Trump označil za “veľmi veľkú zmluvu“.

Podpis dohody

„Podarilo sa nám uzavrieť dohodu, na základe ktorej dostaneme späť naše peniaze a v budúcnosti získame ešte veľa peňazí,“ povedal americký prezident.

„Uzavrieme dohodu s Ruskom a Ukrajinou, aby prestali zabíjať ľudí,“ uviedol.

Trump má záujem získať od Ukrajiny až 500 miliárd dolárov (v prepočte približne 477 miliárd Eur) prostredníctvom práv na ťažbu vzácnych kovov a nerastných surovín, údajne ako odplatu za podporu, ktorú Kyjevu USA poskytli vo vojne s Ruskom.

Ukrajina má veľké zásoby železa, uhlia, ropy, plynu a – čo je mimoriadne dôležité – aj ložiská materiálov, ako je lítium, grafit a tiež kovy vzácnych zemín, ktoré sú dôležité v oblasti technológií a výroby tzv. čistej energie.

Objavujú sa pochybnosti o tom, či Washington bude schopný získať také sumy, ako uvádza Trump. Nikde na Ukrajine nie je úplne bezpečne a mnohé z potenciálnych baní ležia vo vojnovej zóne. Chýba veľká časť infraštruktúry potrebnej na ťažbu surovín, čo znamená, že sú potrebné obrovské investície.

Napriek tomu niet pochýb o tom, že dohoda je súčasťou tektonického posunu v globálnej dynamike moci. Trump odsúva Európu na vedľajšiu koľaj, aby nadviazal užšie vzťahy s Moskvou, pričom sa usiluje o mier na Ukrajine.

Európa na vedľajšej koľaji

Ak sa niečo zhoršuje, tak situácia Európy. Americký prezident prisľúbil zaviesť clá na dovoz z EÚ “veľmi skoro“ a povedal, že blok bol “vytvorený, aby sa vysmial Spojeným štátom“.

Pozoruhodná je neprítomnosť európskych lídrov na rokovaniach o dohode o nerastných surovinách. Francúzsky prezident Emmanuel Macron začiatkom týždňa navštívil Biely dom, britský premiér Keir Starmer ho tam vystrieda. Ani jeden z nich však nemal miesto za rokovacím stolom pri rozhovoroch s Kyjevom.

Väčšina pozornosti sa oprávnene sústredila na bezpečnostné dôsledky izolácie Európy. Sú tu však aj hospodárske dôsledky.

EÚ už uzavrela s Ukrajinou dohodu o nerastných surovinách ako súčasť úsilia o posilnenie vlastného hospodárstva, ale teraz sa zdá, že túto dohodu Trump nahradí.

“Memorandum o porozumení“ podpísané s Kyjevom v roku 2021 bolo súčasťou širšieho “akčného plánu EÚ o kľúčových nerastných surovinách“, ktorého cieľom bolo zabezpečiť zdroje “na podporu prechodu na ekologické a digitálne hospodárstvo“.

Brusel v Memorande zdôraznil skutočnosť, že 98 percent dodávok kovov vzácnych zemín, ktoré sú kľúčové pre moderné technológie, do EÚ prichádza z Číny.

„V prípade mnohých kovov vzácnych zemín je Čína dominantným dodávateľom a kontroluje ich spracovanie. Čína len nedávno oznámila niektoré ďalšie kontroly vývozu týchto kovov, takže preto majú USA mimoriadny záujem získať k nim prístup,“ hovorí Patrick Schroeder z inštitútu Chatham House.

„Toto je oblasť, v ktorej by Európa mohla strácať,“ dodal.

Ukrajina mala byť potenciálnym zdrojom alternatív pre EÚ, teraz však do toho zasahuje Amerika.

Úplné podmienky amerických dohôd zatiaľ neboli zverejnené, ale z dostupných správ vyplýva, že Trump požaduje niečo, čo sa rovná premene Ukrajiny na ekonomickú kolóniu.

USA chcú prinajmenšom získať základné právo na prístup k novovybudovaným baniam v rámci nejakej formy spoločného podniku s Ukrajinou.

Schroeder tvrdí, že Memorandum EÚ je “miernejšie ako dohoda, ktorá sa teraz uzatvára medzi USA a Ukrajinou“. Memorandum zahŕňalo len regulačné zásady, spoluprácu v oblasti výskumu a osvedčené postupy v oblasti udržateľnosti.

Rokovania medzi Kyjevom sa vyznačovali vágnosťou , zbytočnou nadprácou a prieťahmi, ktorými je Brusel povestný.

V aktualizácii Memoranda o spolupráci z októbra 2024 sa uvádzalo, že sa pracuje na “rámci implementácie plánu na roky 2023 – 24“.

Skutočnosť, že dohoda EÚ je pošliapaná, odhaľuje nedostatočný vplyv kontinentu na globálnej scéne – a nedostatok predvídavosti európskych lídrov.

„Trump bol zvolený v novembri, prečo sa tieto mimoriadne stretnutia nekonali už vtedy? Prečo čakajú, kým Trump niečo navrhne, a až vtedy sa pýtajú: ”Ach bože, mali by sme niečo urobiť? ”,“ hovorí Theresa Fallonová, zakladateľka Centra pre štúdium Ruska, Európy a Ázie.

„Problém prakticky ignorovali.. A teraz, keď prišiel Trump, pobehujú okolo neho ako kura bez hlavy,“ vystihla Fallonová.

Brusel teraz čelí perspektíve, že bude musieť nájsť alternatívne zdroje vzácnych zemín, čo sa môže ukázať ako ťažké, ako už napovedá sám názov “vzácnych“.

Michael Every z Rabobank hovorí, že situácia odráža novú krutú globálnu realitu: Amerika je na trhu s obchodmi a Európa má len veľmi málo čo ponúknuť.

„Spojené štáty budú teraz oveľa viac vychádzať z ekonomickej politiky,“ hovorí. „Čo z toho máme my? Čo z toho budeme mať? Každý obchod, ktorý uzavrieme, všade, kam sa pohneme, z čoho budeme mať zisk?,“ pýta sa.

„Ak sa to stane, bude to mať pre Európu obrovské dôsledky na viacerých frontoch. Európa si musí uvedomiť, že má do činenia s USA, ktoré takto fungujú. Takto fungujú mnohé iné globálne mocnosti. A Európa tak nefunguje,“ dodal.

Druhá strana?

Táto dohoda však môže mať pre Európu aj pozitívnu stránku.

„Vďaka tejto dohode majú USA na Ukrajine ekonomický podiel, čo by malo byť určitou formou záruky,“ hovorí Schroeder.
„Hoci s tým nie sú spojené žiadne konkrétne bezpečnostné záruky, keďže Trump je transakčne založený, pravdepodobne by teraz pri akýchkoľvek mierových rokovaniach viac zvažoval postavenie Ukrajiny. Úloha Európy je však stále slabá,“ konštatuje analytik.

Napriek tomu zostávajú otázniky, do akej miery bude Ukrajina pre USA dôležitá.

„Koľko zahraničných ťažobných koncernov bude chcieť vložiť peniaze do takýchto pomerov?,“ Pýta sa Ian Bond z Centra pre európsku reformu.

„Sme ďaleko od toho, aby sa prvá lopata zabárala do zeme, nehovoriac o tom, aby sa zo zeme dostali prvé nerastné suroviny v použiteľnom množstve. Významné zdroje vzácnych zemín a väčšiny ostatných nerastov, ktoré má Ukrajina, už existujú v iných pre USA spriatelených krajinách- ako je Kanada, Austrália, Čile,“ pokračuje.

„Nehovorím, že by to nebolo užitočné mať – myslím si, že najmä pre Európanov je celkom atraktívne mať niečo relatívne na dosah ruky. Ale s výnimkou grafitu a možno titánu Ukrajina nebude meniť pravidlá hry,“ konštatuje.

„Ak by si USA mali vybrať, či investovať do Kanady alebo do Ukrajiny, ich prvá voľba bude Kanada,“ dodal.

EÚ je na pokraji situácie, keď môže prísť o hodnotné zdroje nachádzajúce sa na Ukrajine – také, ktoré možno nevyužijú ani USA.

Prečítajte si tiež:

• Zelenskyj pricestuje do USA 28. februára, aby podpísal dohodu o ukrajinských nerastných surovinách
• Putin bude musieť pri mierových rokovaniach spraviť ústupky, tvrdí Biely dom
• Veľká ukrajinská lúpež s ponížením Zelenského?