Niekoľko nešťastí v poslednom desaťročí takmer rozdelilo Európu, vrátane krízy eura na začiatku roka 2010 a migračnej krízy v roku 2015. Zimný energetický šok v roku 2022 by sa k nim mohol pripojiť. Jednota a odhodlanie kontinentu budú opäť testované.

Podľa týždenníka väčšina Európanov ešte katastrofu nevidí ani necíti, no na trhoch už varovné signálky blikajú na červeno. Ceny za dodávku plynu sú na úrovni 182 EUR/Mwh, sú takmer také vysoké ako na začiatku marca, po ruskej invázii na Ukrajinu, čo je sedemnásobok ich dlhodobej úrovne. Vlády pripravujú záchranu zmrzačených verejných služieb vo Francúzsku a Nemecku a niektorí investori vsádzajú na to, ktoré priemyselné firmy skrachujú neskôr v tomto roku, keď príde na rad prídel. Väčšina európskych politikov nedokáže komunikovať s verejnosťou o ťažkých rozhodnutiach, ktoré sú pred nami. A aj prešedivelí obchodníci s energiou zvyknutí na vojny a prevraty sa začali znepokojovať.

Ťažká energetická kríza je hrozbou odkedy sa ruské tanky dovalili na Ukrajinu. Keďže sankcie a ruské vydieranie hrozia odrezaním Európy od jej hlavného dodávateľa, plyn je škrtiacim bodom. Plyn uspokojuje štvrtinu energetického dopytu kontinentu a tretinu z toho dodáva Rusko. V niektorých krajinách vrátane Nemecka sú tieto čísla vyššie. Na rozdiel od ropy a uhlia, ktoré sú zameniteľné a celosvetovo sa s nimi obchoduje, plyn musí byť buď vedený potrubím alebo prepravovaný ako skvapalnený (ING), pomocou zariadení, ktorých výstavba alebo rekonfigurácia trvá roky.

Podľa The Economist, pán Putin veľmi dobre chápe, že aj plyn je tiež trhom, nad ktorým drží bič Rusko. Jeho ekonomika by skolabovala bez vývozu ropy, ktorý mal za posledných päť rokov v priemere hodnotu 10 % jeho HDP – a preto Rusko zašlo mimoriadne ďaleko a do značnej miery úspešne, aby prelomilo západné embargo na ropu. Rusko však môže žiť bez vývozu plynu, ktorý predstavuje iba 2 % HDP. Myslí si, že tým, že zavrie kohútiky na svojich potrubiach, môže Európe spôsobiť viac bolesti, ako samému sebe.

Ešte pred niekoľkými týždňami sa zdalo, že Európa by mohla uniknúť najhoršiemu, pričom jej pomohlo viac nákladu z Ameriky a iných krajín. Dopyt po plyne je sezónny, preto je nevyhnutné vytvárať zásoby na jar a v lete. Zo strašidelných 26 % v marci boli v júni európske nádrže na plyn viac ako z polovice plné a na ceste k dosiahnutiu 80 % do novembra, čo je minimum potrebné na prekonanie zimy.

Podľa týždenníka sa teraz celková situácia opäť zhoršuje. Čiastočne sú na vine poruchy na nórskom plynárenskom poli, ako aj horúce počasie, ktoré vytvára dopyt po elektrine na napájanie klimatizácie. Veľkým problémom je však tok plynu do Európy z Gazpromu, ruského plynárenského monopolu. Už bežal iba asi na polovici normálnej úrovne a ešte viac klesol. Rusko tvrdí, že od 11. júla prebieha údržba dôležitého plynovodu Nord Stream 1, ktorá bude dokončená do 22. júla. Nekompenzovalo to však zvýšením dodávok prostredníctvom alternatívnych plynovodov, ktoré prechádzajú cez Ukrajinu. Obchodníci si myslia, že pán Putin zámerne stláča ponuku, čím ceny za doručenie do dvoch zimných období, v rokoch 2023-24, sú štyrikrát vyššie ako normálne.

Spotrebitelia, ktorí využívajú plyn priamo na vykurovanie a varenie, ako aj nepriamo na elektrinu, len málo tušia, čo ich môže postihnúť. V súčasnosti sú mnohé chránené cenovými stropmi, dotáciami a dlhodobými zmluvami. Typický Nemec platí za plyn minimálne o 70 % menej, ako je trhová cena. Problémy majú priemyselní používatelia, ako sú chemické a sklárske firmy, ako aj široký zoznam podnikov vrátane mnohých nemeckých šampiónov. Podľa banky by zastavenie tokov ruského plynu v celej eurozóne mohlo znížiť rast HDP o 3,4 percentuálneho bodu a zvýšiť infláciu o 2,7 percentuálneho bodu. V Nemecku by bol zásah ešte horší.

Môžete si myslieť, pokračuje ďalej The Economist, že recesia a inflácia by boli tolerovateľné – napokon, v roku 2020 klesol HDP Európy zasiahnutý ochorením covid o 6 %. Energetická hrozba je však zákernejšia. Nedostatky by mohli vyvolať správanie “žobrák – tvoj – sused”, keďže jednotlivé štáty by hromadili plyn, čím by zabránili jeho prúdeniu do ďalšej krajiny. Británia pohrozila rovnako. Medzery vo veľkoobchodnej cene plynu v rôznych krajinách EÚ naznačujú, že firmy sa obávajú rozpadu jednotného trhu. Vládne dlhy sú vyššie ako kedykoľvek predtým. Stagflačný šok by mohol vyvolať obavy z nesplácania alebo dokonca z talianskej dlhovej krízy, ktorá by ohrozila celú eurozónu. Populárny odpor v súvislosti s cenami energie by mohol narušiť aj podporu verejnosti na celom kontinente, ktorá sa postavila proti Putinovi.

Zo všetkých týchto dôvodov sa európske vlády musia prebudiť, aby teraz čelili energetickému šoku. Rovnako ako v prípade vakcín, musia prekročiť národné rozdiely. Európska komisia pracuje na pláne, ktorý predloží na mimoriadnom samite 26. júla. Vzhľadom na ich úlohy v obchode s plynom by plán mal zahŕňať aj Britániu a Nórsko. Dodávky je potrebné maximalizovať, a preto sa oplatí pokračovať v spoločných nákupoch lNG objemov a preto by aj Holandsko malo odložiť uzavretie svojho plynárenského poľa v Groningene až na budúci rok.

Podľa týždenníka je ďalej potrebné zaviesť spoločnú hierarchiu prideľovania, ktorá by sa uplatňovala na celom kontinente: ako prví by mali trpieť intenzívny užívatelia energie, nakoniec spotrebitelia. Krajiny musia zdieľať skladovaciu kapacitu a zaručiť voľný pohyb plynu. Čím je systém integrovanejší, tým bude odolnejší. Napokon, politici by mali byť k verejnosti úprimní. Spotrebiteľské ceny musia teraz rásť, aby sa obmedzil dopyt a pomohli vybudovať zásoby. Budúcu zimu pomôžu aj malé dobrovoľné zmeny v návykoch v domácnosti, ako napríklad zníženie kúrenia.

The Economist na záver uzatvára. že cenu, ktorú Európa za to získa nie je krátkodobá. Európa sa navždy oslobodí od ruského energetického zastrašovania. Vytvorí koherentný mechanizmus energetickej bezpečnosti na celom kontinente, ktorý pomôže urýchliť prechod na čistejšiu energiu. Európa má vo zvyku stretávať sa počas kríz. Je čas to urobiť znova. A vy, ak to čítate v Paríži alebo Madride so zapnutou klimatizáciou, znížte ju o stupeň, dodáva úplne na záver britský týždenník.