Chyby v európskej dohode o prídele plynu. Ministri energetiky EÚ v podstate kopú do kanistra s plynom

Bratislava 27. júla 2022 (HSP/Foto:TASR/AP-Sergei Chuzavkov, TASR/AP-Kenzo Tribouillard)

Podľa vplyvného týždenníka The Economist mierne zníženie spotreby plynu nevyrieši problémy kontinentu. Keď sa ministri energetiky členských krajín Európskej únie 26. júla zišli na mimoriadnej schôdzi, dohoda prišla rýchlo. Dohodli sa, že každá krajina by mala medzi 1. augustom a 31. marcom 2023 znížiť spotrebu plynu o 15 % v porovnaní so svojím priemerom za posledných päť rokov

Bol to typický kompromis EÚ, vytvorený dlhými rokovaniami a plný výnimiek a ústupkov. V skutočnosti to nevyrieši daný problém, ako by mala EÚ reagovať, ak Rusko zastaví alebo radikálne zníži dodávky – niečo, čo sa zdá čoraz pravdepodobnejšie. Deň pred stretnutím, Gazprom, ruský štátny energetický gigant, oznámil, že opäť zníži objem plynu prúdiaceho cez jeho plynovod Nord Stream 1 na 20 % kapacity.

Lídri EÚ chcú zabezpečiť, aby nedostatok ruského plynu nenechal nevykurované domy alebo zatvorené továrne. Členovia bloku však majú rôznu úroveň vystavenia ruskému plynu. Niektorí vybudovali terminály na skvapalnený zemný plyn (LNG), čím sa znížila ich závislosť od Gazpromu. Napríklad Španielsko získava len 10 % svojho dopytu z východu (hoci tento podiel nedávno vzrástol kvôli sporom s Alžírskom). Iní už spotrebu znížili – najmä Holandsko o tretinu. Iným, ako napríklad Poľsku, sa už od začiatku vojny znížili ruské dodávky na nulu a museli sa prispôsobiť.

Podľa britského týždenníka, je Nemecko samostatný prípad. Ostatné európske vlády, Európska komisia (výkonná zložka EÚ) a Amerika ho už dlho varovali pred spoliehaním sa na ruský plyn. Ale dodávky z východu umožnila Nemecku zatvoriť špinavé uhoľné elektrárne a postupne zrušiť jadrové. Poskytli tiež lacnú energiu priemyslu krajiny, čo mu pomohlo zostať konkurencieschopným. Výsledkom bolo, že predtým, ako Rusko vo februári napadlo Ukrajinu, viac ako polovica nemeckého plynu prichádzala potrubím zo Sibíri. (Podiel odvtedy klesol na jednu tretinu.)

Ako sa dalo predpokladať, keď Ursula von der Leyenová, (nemecká) predsedníčka Európskej komisie minulý týždeň navrhla, aby všetky vlády EÚ znížili spotrebu plynu rovnakým pomerom, niektoré odstúpili.

„Na rozdiel od iných krajín sme my, Španieli, nežili nad pomery z energetického hľadiska,“ povedala španielska ministerka životného prostredia Teresa Riberaová, čo je tenko zahalený úder za to, ako Nemecko zaobchádzalo s jej krajinou počas krízy eura pred viac ako desiatimi rokmi. Wolfgang Schäuble, nemecký minister financií, povedal, že jeho krajina nebude zachraňovať tých, ktorí si žili nad pomery.

Ministri energetiky EÚ v podstate kopú do kanistra s plynom, pokračuje týždenník. Cieľ 15 % je dobrovoľný, hoci ministri ponechali otvorenú možnosť povinného zníženia, ak by Rusko ešte viac stlačilo potrubia. Existuje mnoho výnimiek: pre krajiny, ktoré nie sú priamo napojené na európsku sieť plynovodov, pre tie, ktoré už znížili svoju spotrebu, a pre tie, ktoré využívajú veľa plynu ako suroviny na výrobu hnojív a podobne.

Ak bude nadchádzajúca zima mierna, EÚ sa z toho môže dostať, myslí si The Economist. Ale ak bude zima, blok bude musieť dokázať, že dokáže držať pohromade v ťažkých časoch. Najmä Nemecko bude musieť prejaviť solidaritu s ostatnými členskými krajinami. Nachádza sa v strede európskej siete plynovodov. Povolí napríklad prúdenie plynu do Českej republiky, aby tam ľudia nezamrzli, ak to bude znamenať, že továrne budú musieť ísť na dovolenku? V roku 2020, v prvých dňoch pandémie, bolo Nemecko medzi krajinami, ktoré zaviedli limity na vývoz ochranných zdravotníckych pomôcok, pripomína britský týždenník.

Rozdelenie by hralo do karát Vladimirovi Putinovi, ruskému prezidentovi. Kolaps európskej solidarity je presne to, čo chce, uzatvára The Economist.