Predtým tiež informovala, že vypustenie teleskopu Spektr-M prebehne najskôr v roku 2027, presný dátum bude závisieť od financovania.
“Do roku 2012 sme pracovali s anglickou firmou, ktorá nám dodávala uhlíkové vlákno pre panely antény observatória Spektr-M. Potom túto firmu kúpili Američania a rok nám písali “vrelé” listy,” povedala Lichačevová.
Potom sa Fyzikálny ústav RAV dohodol s japonskou skupinou Sumitomo, ktorá poskytla licenciu na predaj uhlíkového vlákna Vědeckovýskumnému ústavu kozmických a leteckých materiálov (NIIKAM). “NIIKAM impregnuje uhlíkové vlákno vlastným spojivom a vzniká, takzvaný prepreg (pozn. polotovary na výrobu vláknových kompozitov), z ktorého potom robíme podľa vlastnej technológie vysoko presné panely,” vysvetlila vedkyňa.
Podľa jej slov to nie je jediná prekážka zo strany amerických dodávateľov. “Niektoré unikátne mikroschémy nám akoby sľubujú, ale napriek tomu neposielajú. Niečo sme už nahradili,” povedala.
Lichačevová poznamenala, že existuje opačný príklad, keď sa západní dodávatelia po pochopení projektu vracajú k spolupráci.
“Je to unikátny kontaktný merací prístroj firmy Siemens v Puščinu, ktorý má presnosť 2 mikróny. Celý rok sme o neho usilovali, písali listy, poskytovali sme príslušné záruky konečného užívateľa, informovali, že nejde o vojenské účely, že pracujeme v zahraničnej kooperácii. Potom nemecká komisia povolila predaj,” povedala vedkyňa.
Observatórium Spektr-M s desaťmetrovým kozmickým teleskopom je určená k výskumu rôznych objektov vo vesmíre v milimetrovom a infračervenom rozpätí, na vlnách 0,02-17 milimetrov. S jej pomocou vedci veria, že získajú dáta o globálnej štruktúre vesmíru, o štruktúre a evolúcii galaxií, ich jadier, hviezd, planetárnych systémov, kozmickom prachu a tiež o organických zlúčeninách vo vesmíre, o objektoch so super silnými gravitačnými a elektromagnetickými poľami.
Samotný kozmický prístroj má byť vyvinutý na základe plošiny Navigátor-M vyvinutý v Lavočkinovom vedeckovýrobním ústavu (podnik Roskosmosu). Po vypustení sa vydá Millimetron k pracovnému orbitu, do Langrangeovho bodu L2 systému Slnko-Zem vo vzdialenosti 1,5 milióna kilometrov od našej planéty.
Na začiatku roka informovali o tom, že Teleskop na sledovanie vesmírnych lúčov vysokých energií by mal byť na ISS dopravený v rokoch 2022-2023. Teleskop nakoniec budú musieť previezť po častiach loďou Progress, pretože NASA ho odmietla prepraviť na lodi Dragon, v rozhovore pre Sputnik to uviedol riaditeľ Vedeckého inštitútu jadrovej fyziky Moskovskej štátnej univerzity Michail Panasjuk.