Môj profil 
Predplatné
“Náš názor je, že úprava genómu nie je sama osebe morálne neprijateľná,” vyhlásila Karen Yeungová, predsedníčka pracovnej skupiny Nuffieldovej rady a profesorka práva, etiky a informatiky na univerzite v Birminghame. “V zásade neexistuje žiaden dôvod, prečo by sa to malo vylúčiť.”
Zmena DNA, ktorá by dieťaťu pomohla získať lepšie životné šance, tak dostala od poprednej britskej bioetickej inštitúcie opatrnú zelenú. V správe sa nevyžaduje zmena právnych predpisov Veľkej Británie pripúšťajúca geneticky zmenené deti, ale vyzýva na výskum bezpečnosti a účinnosti tohto prístupu, jeho spoločenského dosahu a rozsiahlej diskusie o jeho dôsledkoch.
Správa však vyvolala okamžitú kritiku, pričom jedna lobistická skupina obvinila radu, že týmto vyhlásením otvára dvere neobmedzenému využívaniu genetického inžinierstva. Nedávne pokroky v genetickej technológii totiž poskytli vedcom nástroje na prepísanie DNA viazanej v živých bunkách, čím môžu vedci v princípe nastaviť zvolený genetický kód do spermií, vajíčok a embryí a dramaticky meniť vývoj budúcich detí.
Úprava DNA sa zvyčajne vysvetľuje v pozitívnom svetle ako zabránenie deťom zdediť vážne choroby spôsobené chybnými génmi. No britský denník poukazuje na najnovšiu štúdiu uverejnenú v Nature Biotechnology o tom, že CRISPR/Cas9 ako najpopulárnejší nástroj na úpravu genómu spôsobil väčšie poškodenie DNA, pretože pri úprave môže narušiť aj zdravé gény.
Ďalšou úvahou je, že akékoľvek zmeny DNA v embryu by mohli ovplyvniť všetky bunky vrátane spermií alebo vajíčok, čo znamená, že genetické modifikácie sa odovzdávajú aj všetkým budúcim generáciám. Alebo sa bude vkladať taký genetický kód, aby deti mali vlastnosti, ktoré ich rodičia považujú za žiaduce.
“Musíme mať medzinárodný zákaz tvorby geneticky upravených detí,” vyhlásil David King z britskej skupiny Human Genetics Alert, ktorá odmieta akýchsi “návrhárov detí”, čo by bola potupa.
Správa Nuffieldovej rady nevylučuje žiadne konkrétne využitie úpravy genómu, ale hovorí, že v rámci etiky sa musia dodržiavať princípy, ktoré budú v záujme dieťaťa a nemajú pre spoločnosť žiadne nepriaznivé účinky.
Jackie Leach Scullyová, profesorka sociálnej etiky a bioetiky na Newcastleskej univerzite a spoluautorka správy, však varuje, že ak by sa umožnila úprava génov ľudských embryí, mohlo by dôjsť k neúmyselným následkom. Preto apeluje na vytváranie čo najväčšieho počtu verejných diskusií o tom, čo by malo a nemalo byť prípustné. V prípade, že sa zmenia právne predpisy, by génová úprava ľudských embryí mala byť posudzovaná patričnými poprednými inštitúciami z oblasti bioetiky, práva a embryológie.
.jpg)
.jpg)
