Bratislava 30. septembra 2024 (HSP/Le Monde/Politico/ Foto:TASR/AP – Emil Helms / Scanpix via AP)
Bývalý eurokomisár Thierry Breton sa domnieva, že Francúzsko bude po jeho odchode v Bruseli slabšie a že udelenie príliš veľkej moci predsedníčke Európskej komisie Ursule von der Leyenovej predstavuje pre Európu nebezpečenstvo. „Európa je vyvážená, slúži všeobecnému európskemu záujmu, nie iba jednej krajine. Ak túto rovnováhu narušíme, európsky projekt je v ohrození,“ vyjadril sa v rozhovore pre francúzsky denník Le Monde
Thierry Breton oznámil svoju rezignáciu na post európskeho komisára 16. septembra. Francúzsky prezident Emmanuel Macron na jeho miesto vybral Stéphana Séjourného. V rozhovore pre Le Monde Thierry Breton analyzuje rovnováhu síl v rámci novej exekutívy komunity, kde je podľa neho miesto Francúzska menej silné a obáva sa, že bude príliš v službách Nemecka a Európskej ľudovej strany (EPP).
Nástupca
Breton, ktorý od roku 2019 zastával funkciu európskeho komisára pre vnútorný trh, začiatkom tohto mesiaca odstúpil a obvinil von der Leyenovú, že tlačila na francúzskeho prezidenta Emmanuela Macrona, aby ho ako nominanta Francúzska stiahol do novej Komisie výmenou za väčšie portfólio. Macron nakoniec navrhol svojho chránenca Stéphana Séjourneho, ktorý má byť v novej Komisii vymenovaný za výkonného podpredsedu. Na papieri sa predpokladá, že Séjournemu bude v jeho novej funkcii podliehať viacero komisárov, ale Séjourné bude mať priamu kontrolu len nad jedným z Generálnych riaditeľstiev Komisie – známych ako DG(GR). Breton mal svojho času na starosti tri generálne riaditeľstvá, keďže dohliadal na vnútorný trh, technológie a telekomunikácie a obranu.
Bývalý eurokomisár Thierry Breton sa domnieva, že Francúzsko bude po jeho odchode v Bruseli slabšie a že udelenie príliš veľkej moci predsedníčke Európskej komisie Ursule von der Leyenovej predstavuje pre Európu nebezpečenstvo, píše Politico.
„Francúzsko je teraz odsunuté na rovnakú úroveň ako Taliansko, Španielsko, Poľsko, Fínsko a Rumunsko. Treba povedať, že jeho váha je v porovnaní s predchádzajúcou Komisiou značne oslabená,“ povedal Breton.
„Moje portfólio eurokomisára bolo rozdelené medzi piatich komisárov!“ uviedol.
„Keď sa v roku 2019 Ursula von der Leyenová stala predsedníčkou Komisie na prvé funkčné obdobie, Emmanuel Macron, ktorý bol jedným z architektov jej menovania, chcel, aby Francúzsko malo významné portfólio. Keďže Nemecko zastupovalo Komisiu prvýkrát za viac ako šesťdesiat rokov, prezident chcel zabezpečiť francúzsko-nemeckú rovnováhu v rámci inštitúcie. Táto rovnováha bola základom európskej dynamiky dvadsiatich siedmich členských štátov. V tomto kontexte mi bol zverený vnútorný trh, priemysel vrátane obrany, vesmír a digitálna oblasť, cestovný ruch a dokonca aj médiá,“ spomína Brenton v rozhovore.
Breton, ktorý mal s von der Leyenovou v exekutíve EÚ turbulentné vzťahy, varoval, že predsedníčka Komisie pre svoje druhé funkčné obdobie centralizovala moc vo svojich rukách s cieľom presadzovať pronemeckú agendu.
“Cisárovná”
„V niektorých bruselských novinách sa Ursula von der Leyenová označuje za ‘európsku cisárovnú’,“ povedal Breton s odvolaním sa na portál Politico.
„Je to trápne pre Európu, ktorá nebola vybudovaná na to, aby mala cisárovnú alebo cisára. Európa je o rovnováhe, ktorá slúži všeobecnému európskemu záujmu, nie záujmu jednej krajiny,“ povedal Breton. „Ak sa táto rovnováha naruší, európsky projekt je ohrozený,“ zdôraznil.
Breton tvrdil, že Nemecko využíva situáciu na to, aby získalo väčšiu moc v Bruseli. Breton ďalej varoval, že von der Leyenová, ktorá je Nemka, by mohla využiť svoju moc v Bruseli na to, aby slúžila záujmom Berlína na úkor iných krajín. „Keďže sa Nemecku nedarí (ekonomicky), musíme si dať pozor, aby sa všetky európske politiky neodklonili v jeho prospech,“ ako sa vyjadril.
Breton, ktorý je tiež bývalým francúzskym ministrom hospodárstva a financií, nešetril kritikou na adresu vlastnej vlády a tvrdil, že Francúzsko je čiastočne zodpovedné aj za stratu vlastného vplyvu.
„Ak Nemecko preberá iniciatívu, je to preto, že ostatní nehrajú vyvažujúcu úlohu, ktorú by mali,“ povedal Breton a argumentoval, že politická neistota a obrovský verejný dlh prispeli k oslabeniu Paríža. „S deficitom vo výške takmer 6 % HDP je hlas Francúzska bez akéhokoľvek vonkajšieho dôvodu nevyhnutne slabší,“ povedal.
Prečítajte si tiež :
0.0°C
.JPG)
.jpg)
.jpg)
