Bratislava 20. januára (TASR) – Do bratislavskej Spojenej školy v Dúbravke sa po niekoľkých rokoch vrátilo ľudové remeslo. Prišla s ním Oľga Pastrnáková z Miestneho odboru Matice slovenskej (MOMS) v obci Batizovce pri Poprade. Deti zo špeciálnej materskej a základnej školy mohli dnes nielen vidieť, ale si aj vyskúšať ako funguje kolovrátok, ako sa vyrába domáce maslo či plátno a aké kroje sa nosili v tomto podtatranskom regióne.
S myšlienkou priblíženia ľudových remesiel a tradícií pre dnešné deti prišla Pastrnákovej dcéra, ktorá je učiteľkou v dúbravskej škole. „Myslím si, že deťom treba tieto zvyky čím ďalej, tým viac ukazovať. V dnešnej dobe veľa detí ani nevie, z čoho je vyrobená smotana či maslo. Bohužiaľ, dnes si deti často tieto základné veci ani nevážia,“ upozornila Pastrnáková.
Svoje skúsenosti odovzdáva Pastrnáková nielen v rodine svojim piatim dcéram, ale aj v regióne, kde žije. V Batizovciach pravidelne organizuje podujatia ako Kúdeľná izba, oživenie dožinkových zvykov či ukážky tradičného vypisovania batizovských veľkonočných vajíčok. Všetky predmety, s ktorými sa mnohí žiaci dnes stretli po prvý raz patria do vlastnej zbierky Pastrnákovej. „Niektoré predmety ako kolovrátok alebo kúdeľ som zdedila po svojej svokre. V súčasnosti sa však snažím takéto predmety aj kupovať. Ľudia vyhadzujú kroje, lebo ich nemajú kde skladovať. Mne je to ľúto, tak ich radšej odkúpim a prešívam,“ priblížila Pastrnáková s tým, že v zbierke ich má približne 30.
Pochádzajú z popradskej obce Batizovce, kde sa pani Pastrnáková vydala pred 35 rokmi. Žiaci mali možnosť vidieť kroje, ktoré si obliekali už jedno alebo dvojročné deti, kroje v ktorých chodili mladé dievčatá a chlapci do kostola či dokonca tie, ktoré boli určené len na svadobné slávnosti. „Ak dievčatá nosili kroje, museli mať oblečené minimálne dve či tri spodnice, na to išla kydla-sukňa, potom šata alebo fertucha. Vrchná časť kroja pozostávala z lajblíka, pod ktorým boli dve košele so širokými rukávmi, takzvané oplecko,“ vymenovala Pastrnáková.
Deti mali tiež možnosť zistiť, ako sa vyrába pravé domáce maslo. Nadojené mlieko sa scedilo cez sito a nalievalo do nádoby na mlieko, ktoré sa volali putery. Po čase sa na povrchu usadila smotana, ktorá sa zbierala naberačkou. Smotana sa ďalej spracovávala na maslo v drevenej nádobe, ktorá sa nazývala zbuška. V dnešnej dobe, ani v rodine Pastrnákovcov, ktorí si zakladajú na tradíciách, nie je ľahké dodržiavať tieto zvyklosti. „Ja chodím do práce, takže veľa vecí si už nestíham vyrábať po domácky. Maslo a tvaroh ešte zvládnem, ale syry veľmi nerobím,“ dodala Pasternáková.
UPOZORNENIE: TASR ponúka k správe zvukový záznam.
0.0°C
.jpg)
.jpg)
