Bratislava vyšla z tieňa Viedne, Budapešti i Prahy. Britský Guardian ocenil slovenskú metropolu

Bratislava 4. januára 2018 (HSP/Foto: TASR -Pavel Neubauer, Reprosnímka)

“Vyjdúc z tieňa Viedne, Budapešti a Prahy, sa slovenská metropola otriasla aj zo svojej zarytej reputácie z komunistickej éry a znovuobjavila svoju pozíciu v srdci strednej Európy.” Takto začína Andrew MacDowall svoj komentár v britskom denníku The Guardian o našom hlavnom meste Bratislave

Známy habsburský cisársky kancelár Metternich ju vnímal svojím slávnym výrokom “Východne od Viedne začína Orient”. V jej vtedajších názvoch Prešporok, Pressburg, či Pozsony sa tiež trochu odzrkadľuje jej pestrá zmes slovanského, nemeckého, maďarského, ale aj židovského obyvateľstva, ktorú tu bolo badať ešte aj v medzivojnovom období, keď už bola súčasťou Československa.

Pred 25 rokmi sa však Bratislava ocitla v novej úlohe, ako “hlavné mesto nového nezávislého Slovenska”, kedy už začínala “napĺňať dovtedy svoje prázdne miesto v strednej Európe a odmietala zatieniť sa jej susedmi, aby znovuobjavila bohatstvo svojej historickej architektúry a závideniahodnú polohu na Dunaji”.

Jej terajší primátor Ivo Nesrovnal vo svojej kancelárii v Primaciálnom paláci, ktorá si pamätá viacero významných historických udalostí, je dnes hrdý na to, čo sa za relatívne krátky čas tomuto mestu podarilo: “Pred dvadsiatimi piatimi rokmi boli proroctvá, že Slovensko to nedokáže. Ale my sme to urobili a Bratislava je preto úspešným príbehom.”

Nasleduje stručné predstavenie jej bohatej histórie, keď bola v rokoch 1563 až 1830 korunovačným mestom uhorských kráľov, od druhej polovice 18. storočia centrom hudby. Z tej doby sa tu teda zachovalo mnoho architektonických skvostov.

Ale tá mladšia, povojnová a súčasná architektúra, k tej sa nie príliš priaznivo vyjadruje Matúš Vallo, architekt a samozvaný “zúrivý občan”, ktorý pomýšľa aj na kandidatúru za primátora. Ten zdieľa názory občanov, že “zelený priestor je vytesnený na okraj a zle plánovaný urbanistický rozvoj vyvíja tlak na infraštruktúru”. Medziiným je spomenutý aj zánik veľkej časti židovskej štvrte pod hradom, “zabetónovaná” mestská časť Vinohrady, či rozvoj pobrežného areálu Parku kultúry a oddychu (PKO), čo sú “zvláštne body bolesti”, spolu s poškodením rímskych pozostatkov pod hradom pri výstavbe podzemného parkoviska pre priľahlú budovu parlamentu.

“Ľudia majú pocit, že mesto nie je schopné odolávať developérom,” vraví bývalý primátor Milan Ftáčnik.

Obrovským problémom sa ukazuje nevyriešená doprava. Bratislava je údajne jediným hlavným mestom EÚ s nevyriešenou parkovacou politikou.

“Veci sa menia, hoci pomaly,” konštatuje autor článku. Ako svetlú vec berie návrat električiek do časti Petržalky v júli 2016, či v tomto roku zvýšená podpora používania bicyklov ako dopravného prostriedku a v budúcnosti elektrické vozidlá. Spomína aj ohlasovaný Hyperloop od Elona Muska ako rýchle spojenie s Viedňou a Budapešťou.

Čo však tiež vyzdvihuje na súčasnej Bratislave, je prakticky nedotknutá zeleň okolo mesta, vďaka svojmu “statusu hraničnej zóny studenej vojny”. Obzvlášť populárne sú pobrežné lesy v blízkosti sútoku Dunaja a Moravy, či Malé Karpaty na turistiku, cyklotrasy okolo Petržalky.