„Ako hlavný dôvod nesúhlasu uvádzame ochranu zdravia obyvateľov a nevhodné umiestnenie spaľovne v už tak veľmi zaťaženom území z hľadiska kumulácie znečistenia ovzdušia z viacerých zdrojov,“ uvádza mestský poslanecký zbor.

Za hlavný problém považuje kapacitu navrhovanej spaľovne a možné dovážanie odpadu z iných častí Slovenska, prípadne zo zahraničia. Ovplyvní to celkové znečistenie ovzdušia v dotknutých bratislavských mestských častiach Petržalka, Ružinov, Podunajské Biskupice, Vrakuňa či v novej mestskej štvrti Down Town, ale aj v okolitých obciach Rovinka a Hamuliakovo. Nepozdáva sa mu nedostatočné vyhodnotenie kumulatívnych vplyvov spaľovne či chýbajúca hĺbková analýza rizík spojených s manipuláciou s popolčekom a inými vedľajšími produktmi spaľovania, ktoré môžu kontaminovať ovzdušie, pôdu alebo vodu.

Nie je podľa neho ani zrejmé, prečo nebol v zámere EIA spracovaný aj iný variant umiestnenia spaľovne. Problém vníma aj v prípade plánovaného navážania odpadu do areálu Slovnaftu, čo môže výrazne zvýšiť nákladnú dopravu v mestských častiach, ktoré už v súčasnosti čelia nadmernému dopravnému zaťaženiu. Hlavné mesto síce odporúča využitie železničnej dopravy, avšak táto požiadavka nie je zakotvená ako záväzný parameter projektu.

Mestské zastupiteľstvo odkazuje, že ak Slovnaft potrebuje rekonštruovať starú spaľovňu pre svoje potreby tak, aby spĺňala nové normy na ochrany ovzdušia, žiada, aby sa nenavyšovala kapacita spaľovne ani sa nedovážal komunálny a nebezpečný odpad z iných častí Slovenska či ostatných štátov EÚ.

Deklaruje, že hlavné mesto bude pokračovať v presadzovaní záujmov obyvateľov Bratislavy vo všetkých ďalších fázach povoľovacieho procesu vrátane pripomienkovania.

Starostovia odmietajú zámer spaľovne spoločnosti Slovnaft

Starostovia bratislavských mestských častí odmietajú zámer spaľovne spoločnosti Slovnaft. Za najväčší problém považujú najmä rozsah navrhovaného projektu. Obávajú sa tiež potenciálneho zvýšenia znečistenia ovzdušia a spodných vôd.

„Nejde o nahradenie starej spaľovne novou. Ide o výrazné zväčšenie súčasnej spaľovne za účelom zhodnocovania o štvrť milióna ton odpadu ročne oproti dnešku,“ konštatuje starosta Ružinova Martin Chren.

Slovensko podľa neho musí riešiť problém s odpadom a likvidovať ho energetickým zhodnotením je lepšie ako skládkovanie a zakopávanie pod zem. Bratislava síce vyprodukuje výrazne viac odpadu, ako je plánovaná kapacita mestskej spaľovne, nie však toľko, ako navrhuje Slovnaft. Neexistuje podľa neho dôvod, aby sa Bratislava stala centrom spaľovania odpadu pre mestá a obce z ďalekého okolia, či zo zahraničia.

Za „absolútne neuspokojivé“ považuje vysvetlenie k spôsobu prepravy odpadu. Nepozdáva sa mu ani chýbajúce podrobné vysvetlenie toho, ako sa bude nakladať s odpadom po spaľovaní, teda s popolom, so škvarou a najmä s nebezpečným popolčekom. „Po ukončení spaľovania by takéhoto odpadu malo zostať asi 80.000 ton. Pri použití najväčšieho možného kamiónu ide o deväť plne naložených nákladiakov denne vrátane víkendov a sviatkov,“ podotýka Chren.

Pripomína, že rozhodnutie k spaľovni má v rukách minister životného prostredia Tomáš Taraba (nominant SNS).

Projekt „megaspaľovne“ sa nepáči aj starostke Karlovej Vsi Dane Čahojovej. Kritizuje najmä to, že do Bratislavy sa plánuje zvážanie nielen komunálneho odpadu z viacerých krajov Slovenska, ale najmä priemyselného a vysoko pravdepodobne aj toxického odpadu od rôznych producentov. Odpad je plánované dovážať aj zo zahraničia. Hovorí, že hlavné mesto „svoju“ spaľovňu na komunálny odpad má a ďalšiu nepotrebuje.

„Som si istá, že väčšina z nás si želá žiť v čistom a bezpečnom meste. K tejto túžbe určite nepatrí vybudovanie obrej spaľovne v dotyku s najväčšou mestskou časťou Petržalkou, v bezprostrednom kontakte s ďalším rozvojovým územím a navyše v chránenej vodohospodárskej oblasti nad zdrojmi pitnej vody,“ zdôrazňuje Čahojová. Upozorňuje tiež na to, že spaľovňa bude okrem iného produkovať toxickú škvaru, ktorú bude potrebné skládkovať, pričom skládky označuje za „ekologickú samovraždu“.

Nesúhlas so zámerom Slovnaftu vyjadruje aj starosta Starého Mesta Matej Vagač. „Mám z tohto zámeru vážne obavy. Najmä pokiaľ ide o potenciálne zvýšenie znečistenia ovzdušia a spodných vôd v oblasti, ktorá už teraz čelí vysokému stupňu znečistenia z rôznych zdrojov,“ uvádza na sociálnej sieti.

Podľa starostu Petržalky Jána Hrčku nie je problémom samotná spaľovňa, ani jej objem či dovážanie odpadu, ako to, kto bude garantovať dodržiavanie noriem. Pripomína, že napríklad Švédsko odpad dováža, lebo ho má málo, Kodaň má v centre spaľovňu aj ako atrakciu. Rozumie však obavám ľudí. „Tu, čo vidím problém, je, kto bude garantovať, že to bude dodržané,“ povedal Hrčka.

Mestská časť Podunajské Biskupice v reakcii pre TASR uviedla, že vníma neustále rastúci objem komunálneho odpadu a s tým súvisiacu potrebu prispôsobenia kapacít, modernizácie a ekologizácie zariadení, ktoré ho likvidujú a zhodnocujú. Za kľúčovú považuje likvidáciu komunálneho odpadu vyprodukovaného Bratislavčanmi, ktorú vykonáva mestská organizácia Odvoz a likvidácia odpadu (OLO). Súhlasí, že hlavné mesto druhú spaľovňu nepotrebuje.

Rovnako ako ďalšie samosprávy podala viaceré pripomienky k zámeru Slovnaftu. Požaduje znížiť kapacitu zariadenia či znížiť počet nákladných áut prichádzajúcich do zariadenia a preferovať železničnú dopravu na prepravu odpadov. Má tiež viaceré ďalšie dopravné požiadavky.

Mestský poslanec Juraj Káčer taktiež poznamenal, že Bratislava nemusí byť centrom spaľovania odpadu.

Pripomienky k zámeru podal aj magistrát, stanovisko je podľa viceprimátora Bratislavy Jakuba Mrvu „pomerne rozsiahle“, „na ťahu“ je envirorezort.

V súvislosti so zámerom je v piatok (25. 4.) naplánovaná cyklojazda so štartom na Námestí SNP. Proti spaľovni vznikla tiež petícia.

Slovnaft vníma vyhlásenie poslancov ako deklaratívne a politické

Spoločnosť Slovnaft vníma štvrtkové vyhlásenie bratislavských mestských poslancov k zámeru jej spaľovne ako deklaratívne a politické. Pre TASR to uviedol hovorca Slovnaftu Anton Molnár. Spoločnosť zároveň deklaruje, že je pripravená na odbornú diskusiu.

„Vyhlásenie mestských poslancov vnímame čisto ako deklaratívne a politické,“ skonštatoval Molnár.

Vo verejnom priestore koluje podľa spoločnosti veľa nepravdivých a zavádzajúcich informácií, ktoré „prirodzene“ znepokojujú verejnosť a mestskí zastupitelia na to následne reagujú. Preto je podľa nej nevyhnutné, aby prebiehala odborná diskusia a Slovnaft je na ňu pripravený. Za dôležité považuje, aby sa rozhodnutia prijímali na základe objektívnych a presných informácií.

„Aktuálna havária na skládke v Galante, ako aj výzva prezidenta ohľadom skládky pri Hlohovci nám všetkým ukazuje, že skládky odpadov nie sú riešením a už dnes ohrozujú obyvateľstvo,“ podotkol Molnár.

Spoločnosť podľa neho s odpadom z Maďarska neráta. Čo sa týka západného Slovenska, podľa prepočtov spoločnosti je odpadu dosť, či už komunálneho alebo priemyselného, ktorý je problematický. Práve časť z neho plánuje spoločnosť, popri ropných kaloch, spracovávať, aby sa zamedzilo skládkovaniu. V Bratislavskom kraji je podľa Molnára päť skládok, ktoré sa už postupne plnia.

Na zasadnutí mestského zastupiteľstva pripomenul, že Bratislava a západné Slovensko to bude musieť riešiť, pretože EÚ ďalšie skládky nepovolí. Môže sa pritom stať, že bude odpad voziť cez celú krajinu, prípadne to spracujú v Rakúsku, ale „za iné peniaze“.

Snahou projektu je podľa spoločnosti aj dekarbonizácia. Hovorí, že podmienky detailne riešila s Rakúskom, aj čo sa týka dosahov projektu na životné prostredie. Deklaruje, že si nedovolí neplniť zákony, normy, vyhlášky.