Bratislava 16. februára 2023 (HSP/Foto:Wikimedia)
Písal sa rok 1865, keď bolo v Rusku oficiálne schválené prvé moderné družstvo, založené bratmi Lugininovcami, liberálnymi statkármi v obci Roždestvenskoje (predtým Dorovatovo), Vetlužskij újezd, Kostromská gubernia. Iniciátorom založenia družstva bol Sviatoslav Fiodorovič Luginin, mladší z bratov, ktorí mali zásluhu na vzniku a úspešnom rozvoji Roždestvenského úverového družstva. Jeho existenciu oficiálne schválil samotný ruský cár Alexander II. Schvaľovací dokument bol vydaný v roku 1865 (podľa niektorých zdrojov 15. októbra, podľa iných 22. októbra) v kompletnej zbierke zákonov Ruského impéria. Dodnes je 15. október dňom ruského úverového družstevníctva
Je paradoxom, že aj keď sa družstevníctvo v Rusku začalo rozvíjať neskoršie ako na Západe, cárske impérium sa do roku 1917 stalo najväčšou družstevnou veľmocou na svete. V tomto období zaujalo Rusko celosvetové prvenstvo v počte družstiev a veľkosti ich členskej základne.
Ako je všeobecne známe, za prvé moderné sa považuje Rochdalské družstvo poctivých priekopníkov, založené v roku 1844 v meste Rochdale vo Veľkej Británii. Družstvo fungovalo na princípoch svojpomoci a vzájomnej spolupráce. Nás, Slovákov, napĺňa hrdosťou fakt, že 9. februára 1845 vzniklo v Sobotišti, na území dnešnej Slovenskej republiky, v poradí druhé družstvo na svete, ale zároveň prvé ľudové úverové družstvo v histórii ľudstva. Jeho zakladateľom bol slovenský národný buditeľ Samuel Jurkovič, ktorý sa založením družstva usiloval chrániť slovenské obyvateľstvo pred hroznou biedou, ktorú ešte znásobili predchádzajúce roky neúrody a epidémií, prístupom k relatívne lacným úverom. Jurkovič chcel zabrániť exekúciám majetkov roľníkov a chrániť ťažko skúšaný ľud pred úžerníckymi úrokmi krčmárov a obchodníkov.
Po založení prvých družstiev v Anglicku a na území dnešnej Slovenskej republiky vyrastali ďalšie družstvá po celej Európe ako huby po daždi. Už v roku 1846 vzniklo prvé nemecké a v roku 1847 prvé české družstvo.
V roku 1850 začal Franz Hermann Schulze-Delitzsch so zakladaním živnostenských úverových družstiev v Nemecku a práve s ním je spojený aj vznik prvého ruského družstva. S princípmi i praktickou činnosťou družstiev sociálneho reformátora Schulze-Delitzscha sa totiž osobne zoznámil Sviatoslav Fiodorovič Luginin počas svojho pobytu v Nemecku. Po návrate domov S. F. Luginin pristúpil s entuziazmom k vytvoreniu podobného družstva na panstve svojho otca. Najprv vypracoval chartu družstva a potom začal myšlienku založenia družstva propagovať medzi obyvateľstvom. Napokon sa mu podarilo na jar roku 1864 presvedčiť 21 ľudí, aby podpísali chartu Roždestvenského úverového družstva. Bol medzi nimi jeden miestny duchovný, jeden poddôstojník vo výslužbe, dvanásti roľníci a siedmi ľudia, slúžiaci na panstve Lugininovcov. Lenže byrokracia štátneho aparátu spôsobila, že prešlo ešte 1,5 roka, kým bola charta schválená.
Žiaľ, Sviatoslav Fiodorovič Luginin, iniciátor myšlienky vytvorenia družstva, zomrel už v roku 1866 na tuberkulózu a tak družstvo ďalej rozvíjal jeho brat Vladimír Fiodorovič Luginin. K prvému stretnutiu zakladateľov družstva došlo 17. júla 1866 a zhruba po dvoch týždňoch, 1. augusta 1866, začalo družstvo pôsobiť. Svojím podielom prispel aj Fiodor Nikolajevič Luginin, otec oboch bratov, ktorý poskytol družstvu bezúročnú pôžičku na desať rokov vo výške 1 000 rubľov. Členovia družstva boli povinní prispievať do družstva po 15 kopejkách mesačne.
V priebehu roka sa prihlásilo do družstva 138 členov. Prvý rok malo družstvo zisk 210 rubľov. Boli poskytnuté pôžičky vo výške 4 388 rubľov. Lenže družstvo sa od začiatku borilo s ťažkosťami. Roľníci spočiatku nedôverovali družstvu, do ktorého vstupovali. Niektorí ho považovali za špekuláciu zemepána a podľa toho sa k nemu aj chovali. Nebola dostatočná disciplína členov družstva pri platení vkladov a pôžičky, ktoré družstevníci dostali, neboli riadne splácané, takže bolo nevyhnutné vymáhať pôžičky úradnou cestou, ba dokonca došlo aj k niekoľkým predajom majetku neplatičov.
Napriek všetkým ťažkostiam však družstvo napredovalo. Nedôvera sa vytrácala a ku koncu 2. roka sa členovia dokonca dohodli, že zisk 201 rubľov ponechajú v obrate družstva, pričom ho pripíšu jednotlivým družstevníkom podľa výšky ich vkladov. Aj v treťom roku existencie sa družstvu darilo a po troch rokoch existencie v ňom bolo už 250 družstevníkov.
Postupný rozvoj družstva sa stal inšpiráciou pre vznik mnohých ďalších družstiev v Ruskej ríši. K spopularizovaniu úspechov družstva výrazne prispel šľachtic Nikolaj Petrovič Koľjupanov, významný činiteľ Kostromského zemstva a náčelník šľachty Vetlužského újezdu, ktorý v júni 1868 v úvodníku novín Moskva zhrnul skúsenosti Roždestvenského úverového družstva. Tento počin vzbudil veľkú pozornosť niektorých zemských správ, ktoré sa na vetlužskú zemskú správu obracali s prosbami oboznámiť ich s chartou družstva a poskytnúť im rôzne informácie o roždestvenskom družstve.
Čoskoro Koľjupanov v spolupráci s Vladimírom Fiodorovičom Lugininom vydal knihu Практическое руководство к учреждению сельских и ремесленных банков по образцу немецких ссудных товариществ (Praktická príručka k zakladaniu vidieckych a remeselných bánk podľa vzoru nemeckých úverových družstiev). Kniha uzrela svetlo sveta v roku 1869.
V tej istej dobe sa problematikou zaoberal aj A. V. Jakovlev, člen Petrohradskej mestskej dumy, ktorý v roku 1869 publikoval svoju prácu Очерк народного кредита в Западной Европе и России (Esej o ľudovom kredite v západnej Európe a Rusku).
Uvedené knihy vzbudili mimoriadnu pozornosť verejnosti a prilákali mnoho obdivovateľov družstevníctva z radov vzdelancov, vrátane vodcov zemstva. Čoskoro na tomto základe vzniklo celé hnutie, organizačne vedené kniežaťom A. I. Vasiľčikovom.
Družstevníctvo v Rusku získalo veľkú popularitu a stalo sa predmetom záujmu mnohých ruských osobností. Najmasovejší rozsah nadobudlo v epoche búrlivého rozvoja ruského imperializmu po prvej ruskej revolúcii, ktorá vypukla v roku 1905.
V predvečer Októbrovej revolúcie, ktorá je známa aj ako Veľká októbrová socialistická revolúcia v Rusku v roku 1917, sa počet ruských družstiev všetkých typov priblížil k 50 000. Z toho najviac bolo spotrebných (asi 25 000) a úverových (16 500) družstiev. Tvorilo ich okolo 14 miliónov družstevníkov.
Pokiaľ ide o V. F. Luginina, bol to mimoriadne všestranný človek. Za veľa mu vďačilo ruské družstevníctvo, ktoré Luginin aktívne propagoval v novinových článkoch i publikáciách. Lenže jeho záujem o družstevníctvo pomaly ustupoval jeho túžbe uplatniť sa ako vedec, fyzikálny chemik. Ešte sa síce čiastočne zapájal aj do organizácie družstevného hnutia v Rusku, ale od roku 1889 sa takmer výlučne venoval vede a publikoval asi päťdesiat vedeckých prác vo francúzštine. Vo Francúzsku mu dokonca udelili Rad čestnej légie. Lenže ocenenia sa dočkal aj vo svojej vlasti. Stal sa riadnym profesorom termochémie na Moskovskej univerzite, ktorej daroval laboratórium vybavené na jeho vlastné náklady, bohatú knižnicu a odkázal jej aj istú sumu peňazí. Bol zvolený za čestného člena Moskovskej univerzity. V. F. Luginin sa takto preslávil nielen ako propagátor družstevníctva, ale aj ako vedec, fyzikálny chemik.
Bratia Lugininovci sa zapísali do histórie družstevného hnutia ako priekopníci úverového družstevníctva v Rusku. Mladší z nich bol duchovným otcom Roždestvenského úverového družstva, starší „starostlivou mamou“ tohto duchovného dieťaťa. Zaslúžili sa o povznesenie svojej vlasti a vlasť im je za to navždy vďačná.
0.0°C
.JPG)
.jpg)
.jpg)
