Borrell sa dištancoval od výrokov slovinského premiéra, ktorý pobúril Teherán. EÚ plánuje zaviesť sankcie voči vedúcim predstaviteľom Libanonu, uviedol

Brusel 13. júla 2021 (TASR/HSP/Foto:TASR/AP-Johanna Geron/Pool)

Šéf diplomacie Európskej únie Josep Borrell sa v pondelok snažil v mene EÚ dištancovať od výrokov slovinského premiéra Janeza Janšu, ktoré ten predniesol na sobotňajšom stretnutí s predstaviteľmi exilovej iránskej opozičnej skupiny a rozhneval nimi Teherán. Informovala o tom agentúra AFP

Iránske ministerstvo zahraničných vecí označilo v nedeľu za “neprijateľnú a nediplomatickú” aj samotnú virtuálnu účasť Janšu na sobotňajšom stretnutí s predstaviteľmi iránskej exilovej opozičnej skupiny s názvom Organizácia ľudových mudžahedínov Iránu (MEK), na ktorej zmienené vyjadrenia zazneli.

Iránsky rezort diplomacie si následne predvolal slovinskú veľvyslankyňu v Teheráne Kristinu Radejovú, aby jej v súvislosti s uvedeným stretnutím vyjadril “dôrazný protest”.

Exilová opozičná skupina Iránska národná rada odporu (NCRI), ktorá je politickým krídlom MEK, organizovala v sobotu vo svojej centrále v Albánsku stretnutie, ktorého súčasťou bola aj videokonferencia za účasti viacerých poslancov, predstaviteľov či bývalých členov vlád z USA, Británie i Francúzska.

Janša sa k účastníkom schôdzky prihovoril prostredníctvom internetu, pričom uviedol, že “iránsky ľud si zaslúži demokraciu, slobodu a ľudské práva, pričom medzinárodné spoločenstvo by ho malo plne podporovať”. Zdôraznil tiež, že “iránsky režim musí niesť zodpovednosť za porušovanie ľudských práv”.

Borrell v pondelok uviedol, že vyjadrenia slovinského premiéra “celkom určite” neodrážajú pozíciu EÚ, a to aj napriek skutočnosti, že táto krajina aktuálne predsedá Rade EÚ.

“Postoj EÚ, pokiaľ ide o Irán, je vyvážený,” povedal Borrell po pondelňajšom zasadnutí Rady EÚ pre zahraničné veci v Bruseli. “Veríme v presadzovanie politického tlaku v mnohých oblastiach, keď je to nutné, ale zároveň aj v hľadanie spolupráce,” uviedol.

Na “objasnenie postoja” EÚ ohľadom Janšových výrokov vyzval Borrella v nedeľňajšom telefonáte iránsky minister zahraničných vecí Mohammad Džavád Zaríf.

Vzťahy medzi EÚ a Iránom sú momentálne veľmi citlivé, keďže euroblok sa snaží dosiahnuť na rokovaniach vo Viedni oživenie jadrovej dohody uzavretej s Teheránom v roku 2015 i návrat USA k tejto dohode.

Borrell: EÚ plánuje zaviesť sankcie voči vedúcim predstaviteľom Libanonu

Ministri zahraničných vecí krajín EÚ sa v pondelok v Bruseli dohodli na tom, že zavedú sankcie voči vládnucej elite Libanonu zodpovednej za politickú a ekonomickú krízu, v ktorej sa krajina nachádza. Oznámil to šéf európskej diplomacie Josep Borrell, informovala agentúra AFP.

Ministri sa podľa Borrella zhodli na vytvorení zákonného rámca opatrení voči libanonským lídrom, ktorí krajinu doviedli do ekonomického kolapsu. “Zámerom je dokončiť to do konca tohto mesiaca,” priblížil.

“Ekonomika sa rúca a utrpenie Libanončanov kontinuálne narastá,” kritizoval Borrell. “Potrebujú mať vládu, aby zabránili rozpadu krajiny,” povedal s tým, že dôležitá je vláda, ktorá “bude schopná implementovať reformy a ochrániť obyvateľstvo”.

Krajina totiž momentálne nemá funkčnú vládu, keďže premiér Hassan Dijáb odstúpil po výbuchu v bejrútskom prístave v auguste minulého roka. V októbri 2020 bol zostavením vlády poverený trojnásobný predseda vlády Saad Harírí, proces však naťahuje nekonečné dohadovanie medzi hlavnými vládnucimi stranami.

Libanon sa od roku 2019 zmieta v hospodárskej kríze, ktorú Svetová banka nazvala jednou z najhorších finančných kríz na svete od polovice 19. storočia. Libanonská libra na čiernom trhu stratila v porovnaní s americkým dolárom 90 percent svojej hodnoty. Viac než polovica tamojšej populácie žije pod hranicou chudoby.

Voči predstaviteľom Libanonu zodpovedným za vyvolanie politickej krízy v krajine zaviedlo v apríli sankcie i Francúzsko, ktoré im obmedzilo vstup do krajiny.