Boris Susko konal oprávnene. Avšak prepustenie právoplatne odsúdeného ministrom spravodlivosti sa spája s rizikom

Bratislava 13. augusta 2024 (HSP/Foto:TASR-Pavel Neubauer, Screenshot, TASR-Ján Krošlák)

Boris Susko, minister spravodlivosti, na veľké prekvapenie opozície v súlade s právomocami dané mu zákonom prerušil výkon trestu bývalého šéfa Úradu špeciálnej prokuratúry Dušana Kováčika

Napriek tomu, že opozícia na čele s bývalou ministerkou spravodlivosti Máriou Kolíkovou a im spriaznenými médiami to považuje za ďalší dôkaz o demontáži právneho štátu a demonštráciu moci zo strany Roberta Fica, o nič proti zákonom, či Ústave SR sa nejedná. Inštitút dovolania je súčasťou nášho právneho systému a jednou z právomocí ministra spravodlivosti je dovolanie podpísať a dokonca aj prerušiť výkon trestu.

Prepustením Dušana Kováčika na slobodu (prerušením výkonu trestu) nedošlo k ukončeniu trestného stíhania jeho osoby.

Dovolací súd prejedná dovolanie, ktoré podal na Najvyšší súd SR nielen minister spravodlivosti, ale aj advokáti Dušana Kováčika.

To ako trestné stíhanie Dušana Kováčika nakoniec dopadne má odteraz v rukách Dovolací súd. Ten môže vrátiť vec na úplný začiatok vyšetrovania a vec sa môže vo vyšetrovacom procese zastaviť skôr a nemusí sa k súdnemu konaniu dostať vôbec.

Dovolanie využívali pred Suskom aj jeho predchodcovia

Využitie inštitútu dovolania ministrom spravodlivosti nie je novinkou. Pred Borisom Suskom ho v niekoľkých prípadoch využila aj bývalá ministerka Mária Kolíková. Tá Mária Kolíková.

Kým viedla Ministerstvo spravodlivosti SR, podpísala dovolanie na základe podnetu špeciálneho prokurátora vo veci obvineného Jaroslava Haščáka v apríli 2021, ktorým sa snažila o jeho väzobné stíhanie. Najvyšší súd dovolanie ministerky odmietol, nakoľko ho procesne nezvládla.

Ďalšie dovolanie podala v kauze sexuálneho zneužívania maloletej, nakoľko ju pobúrilo, že okresný súd v tomto prípade odsúdil páchateľa na podmienečný dvojročný trest odňatia slobody s dvojročnou skúšobnou dobou.

Ak by sa zdalo, že dovolanie bývalá ministerka využívala len v prípadoch, keď sa snažila zvrátiť z jej pohľadu ústretové rozhodnutie súdu voči páchateľovi, keď mala pocit, že spravodlivosť bola „mäkká“ k právoplatne odsúdenému, tak ani to nesedí. Mária Kolíková použila inštitút dovolania v prípade syna gen. Macka. Krajský Súd Martina Macka oslobodil po tom, ako mu Najvyšší súd SR na základe dovolania ministerky vrátil.

„Oslobodenie Martina Macka vnímam ako zadosťučinenie určite pre neho samého, ale aj zadosťučinenie pre spravodlivosť. Je určite dlhý čas, aby po 7 rokoch došlo k oslobodeniu, ale som rada, že sa tak stalo, pretože po oboznámení sa s obsahom spisu som dospela k silnému presvedčeniu, že je na mieste podať dovolanie na Najvyšší súd SR a je na mieste, aby Martin Macko oslobodený bol a výsledok z toho pre mňa je – áno, prišlo to pomerne neskoro, ale mám dôveru v justíciu, že vie napraviť svoje chyby sama,“ uviedla Kolíková.

Mária Kolíková vo funkcii ministerky spravodlivosti bola pripravená využiť inštitút dovolania aj v prípade konečného rozhodnutia Najvyššieho súdu SR o odvolaniach v kauze vraždy novinára Jána Kuciaka a jeho snúbenice Martiny Kušnírovej, v prípade, že by tento nedopadol na Najvyššom súde SR v súlade s médiami masírovanou verejnou mienkou a teda ak by nepotvrdil rozhodnutie ŠTS, rozhodnutie „vo verejnom záujme“.

Pred Máriou Kolíkovou neuspel so svojim dovolaním na Najvyššom súde minister spravodlivosti Tomáš Borec v korupčnej kauze bývalého košického mestského poslanca Františka Olejníka.

Takže, čo sa týka využitia inštitútu dovolania nejde v prípade dovolania ministra spravodlivosti Borisa Suska o bezprecedentný krok.

Prerušenie výkonu trestu „dopredu“ je rizikové

Iné je to v otázke rozhodnutia o prerušení výkonu trestu (väzby) Dušana Kováčika. Podľa advokátky Viktórie Hellenbart ide zo strany ministra o priamy vstup do právoplatne rozhodnutej veci ešte predtým, než sa rozhodlo o tom, či bude mimoriadny opravný prostriedok (dovolanie) úspešný, a či rozhodnutie bude zrušené, teda vstup do kompetencie súdov, ktoré jediné sú oprávnené nariadiť výkon trestu, jeho odloženie a ďalšie rozhodnutia s tým spojené.

Oprávnenie ministra spravodlivosti odložiť výkon trestu uložený a nariadený právoplatným rozhodnutím súdu, ktoré ešte nebolo zrušené alebo jeho prerušenie, vníma Viktória Hellenbart ako rizikové.

„Bez ohľadu na úspech alebo neúspech dovolania na najvyššom súde sa ministrovi spravodlivosti otvoril priestor svojim politickým chránencom odložiť alebo prerušiť výkon trestu, a umožniť im tak ešte pred rozhodnutím súdu o dôvodnosti dovolania pobyt na slobode. Zo zákona som nedokázala prísť k jednoznačnému záveru, či v prípade, ak sa takto prepustená osoba dá na útek a odhalí sa to, je možné prerušený výkon trestu opäť nariadiť. Pobyt na slobode a existencia alebo neexistencia dôvodov väzby nepochybne majú vplyv aj na priebeh vyšetrovania, čím nechcem povedať, že som fanúšikom nadužívania väzby, ktorá je z môjho pohľadu už skoro notorietou v slovenskej trestnej praxi.”, uvádza vo svojom blogu k veci advokátka Hellenbart.

A dodáva „Týmto znením zákona minister spravodlivosti, ako výkonná moc, a politik, získava priame rozhodovacie právomoci podľa trestného poriadku, a z tohto pohľadu obstojí konštatovanie, že sa v určitom zmysle stáva orgánom činným v trestnom konaní alebo súdom, pretože rozhodnutie o prerušení trestu je obdobné rozhodovaniu súdov, avšak v prípade ministra s obmedzenou alebo žiadnou zodpovednosťou za výsledok trestného konania.“

Na druhej strane kritiku voči Borisovi Suskovi považuje za neopodstatnenú, nakoľko tento konal v súlade so zákonom potom, ako sa oboznámil s dôvodmi podnetu na dovolanie a stotožnil sa s nim.

„Ale pomaly si už zvykáme na to, že médiá sa detinsky hádžu o zem, keď niekto koná v súlade so zákonom, a do nebies velebia tých, ktorí zákon hrubo porušujú.”, dodáva Viktória Hellenbart.

Nedá sa nesúhlasiť s advokátkiným záverom:

„Kritiku si určite zaslúžia všetci tí, ktorí nezodpovedne pristupujú k právnej regulácii vzťahov, krivia zákony a prijímajú také, ktoré im vyhovujú, kým sú pri moci a krátkozrako nemyslia na to, že sa to nielen im, ale celej spoločnosti môže vrátiť ako bumerang a raz sa to stane nášľapnou mínou v ich politickej kariére ( tu sa mi žiada pripomenúť „veselú príhodu“ spojenú so zrušením špeciálneho súdu zo strany ústavného súdu, a jeho obnovením pod názvom „špecializovaný trestný súd“ politikmi, ktorí potom sami doplatili na jeho protiústavný charakter, keď chytrácky obišli nález ústavného súdu).”

Dôvody dovolania v prípade Dušana Kováčika

Advokáti Dušana Kováčika z advokátskej kancelárie AKJK svoju právnu analýzu, ktorá ich doviedla k podaniu dovolania na Najvyššom súde zverejnili v sérii vlogov.

Bývalý špeciálny prokurátor Dušan Kováčik je odsúdený v trestnej veci, tzv. „Božie mlyny“ v skutkoch prijímanie úplatku a ohrozovania dôvernej a vyhradenej skutočnosti. V ďalšej trestnej veci označovanej „Očistec“ je stíhaný a momentálne vyšetrovaný na ŠTS v skutku založenia a zosnovania a podporovania zločineckej skupiny a za skutok zneužívania právomoci verejného činiteľa. A nakoniec je stíhaný v ďalšej veci prijímania úplatku.

A hoci je mediálny obraz Dušana Kováčika ako najnebezpečnejšieho zločinca na Slovensku, jeho advokáti tvrdia, že pôvodné obvinenia v kaze „Božie mlyny“ sa v ďalšom konaní nepotvrdili. Jednak už dnes bol v 2 ďalších pôvodne stíhaných skutkoch oslobodený a advokáti predpokladajú, že rovnako dopadnú aj zostávajúce 2 stíhania v tomto prípade.

Skutočnosť, že Dušan Kováčik mal byť exemplárne potrestaný svedčí fakt, že mu bola sudkyňou ŠTS Pamelou Záleskou vymeraný trest 14 rokov. Podľa obhajoby výška trestu určená a vymeraná mimo trestnej sadzby, z ktorej mala vychádzať, skonštatoval vo svojom rozhodnutí aj Najvyšší súd SR. Aj v prípade Dušana Kováčika došlo k nadkvalifikovaniu trestného činu, nakoľko trestný čin založenia a zosnovania a podporovania zločineckej skupiny definuje vyššie trestné sadzby a navyše umožňuje odsúdenému siahnuť na majetok.

Rovnako ako v iných exponovaných kauzách aj v tomto prípade bolo dokazovanie obžaloby založené na výpovediach univerzálnych „kajúcnikov“, ktorých svedecké výpovede boli často podmienené benefitmi v konaniach, ktoré boli proti ním samým vedené. Navyše títo univerzálny kajúcnici vypovedali v rôznych kauzách.

Spolupráca kajúcnika musí byť dobrovoľná. Môže byť spolupráca osoby, ktorá strávi niekoľko mesiacov v cele, ktorej je zabránený akýkoľvek styk s rodinou, veľa času na samotke, dobrovoľná? Kladú si otázku Kováčikovi advokáti. Spolupracujúcich podľa obhajoby generuje samotná väzba kajúcnikov a nejde o dobrovoľnú spoluprácu, čo je nevyhnutnou zákonnou podmienkou dôveryhodnosti svedectva.

Prirodzene sa pamäť človeka správa tak, že čím staršia je udalosť, tým menej detailov si o nej človek dokáže vybaviť. V prípade univerzálnych kajúcnikov, napr. pána Bernarda Slobodníka, pamäť funguje opačne. Čím viac času od udalosti v ktorej svedčí ubehlo, tým detailnejší je jeho popis pánom Slobodníkom. To tiež nevzbudzuje dôveru o pravdivosti jeho výpovedí.

Ak je obžaloba postavená na svedectve jediného svedka (kajúcnika), nedá sa v tomto prípade považovať za nepriestrelnú a súd by mal vyšetrovanie postavené len na takomto svedectve pristupovať veľmi opatrne. Navyše nadužívanie svedectiev kajúcnikov počas trestného konania zakladá podozrenie zo zámernej manipulácie v trestných konaniach.

Manipulácia je vnímateľná aj zo skutočnosti, že spolupracujúci Bernard Slobodník bol v kauze očistec po celú dobu vyšetrovania v polohe obvineného, tým pádom bol po celý čas oprávnenou osobou na prístup k spisu a teda ku všetkým dôkazom. Takže svoju výpovede ako spolupracujúcej osoby mohol modifikovať podľa toho, ako pribúdali dôkazy v spise.

Obhajobe Špecializovaný trestný súd, ale ani Najvyšší súd neumožnili vykonať všetky predložené dôkazy. Do koša ich išla zo strany obhajoby stovka. Hromadné odmetanie dôkazov môže podľa obhajoby rovnako signalizovať zaujatosť súdu a teda porušenie práva obžalovaného na spravodlivý proces. Zaujatý súd, ktorý si vytvorí úsudok vopred, nemá záujem tento o dôkazné konania, ktoré by mohli tento úsudok nabúrať.

Najvyšší súd konštatoval, že v prípade, že má dôkazy, ktoré umožňujú obvineného usvedčiť, tak nepotrebuje ďalšie. Súdy nejavili záujem preveriť dôkazy obhajoby, ktoré môžu potvrdiť alebo vyvrátiť dôvodnosť obžaloby.

Obhajoba je vydesená aj so skutočnosti, že v konaniach vedených voči Dušanovi Kováčikovi miznú, či umierajú kľúčoví svedkovia skôr ako by mohli vypovedať v prospech obvineného. Takto odišiel zo sveta František Böhm, či Martin Mikulec, ako aj jeho družka. Javí sa to, akoby niektorí svedkovia vypovedali až po tom, ako tí svedkovia, ktorí by mohli spochybniť ich výpoveď o túto možnosť smrťou prišli a tým stratili možnosť sa brániť.

Z fragmentov uniknutej komunikácie medzi vyšetrovateľmi, ktorí s v nej zabávali na tom ako opakovane znemožnili väzobne stíhaným kontakt s rodinou, sa dá vnímať zaujatosť aj samotných vyšetrovateľov. Dokonca títo uzatvárali stávky na smrť osôb umiestnených v kolúznej väzbe.

Nesedia ani časové následnosti vo výpovediach svedkov. Niektorí svedkovia sa vyjadrujú, k niektorým skutkom predtým, ako v nich bolo vznesené obvinenie vyšetrovateľom.

Prepustenie z väzby jedného zo skupiny Takáčovcov, ktoré mal zariadiť za úplatok Dušan Kováčik sa udialo v čase, keď predtým bolo prepustených 11 predtým vzatých do väzby z titulu dôkaznej núdze. Sám sudca Hrubala, ktorý rozhodol o prepustení Ľubomíra Kudličku v rozhodnutí konštatoval, že nedošlo k zlepšeniu dôkaznej situácie. A následne po prepustení Kudličku aj 13. trestne stíhaný bol prepustený. Takže sa to pre obhajobu nejaví ako, že prepustenie jedného zo zločineckej skupiny Takáčovcov zariadil Dušan Kováčik, čo sa mu kladie za vinu.

Dušan Kováčik nepristúpilo na dohodu o vine a treste navrhnutú mu sudkyňou Záleskou, nakoľko by musel priznať vinu k skutkom, v ktorým nielen že sa cíti nevinný, ale k skutkom, ktoré sa ani nestali.

K manipulácii dôkazov počas vyšetrovania predložila obhajoba na súdy množstvo listinných dôkazov. Dokonca vo veci manipulácie dôkazmi figuruje Dušan Kováčik ako poškodený. Napriek tomu NS SR v rozhodnutí konštatoval, že nevidel žiadne podozrenie z manipulácie dôkazov.

Medvediu službu zohrávajú aj média, ktoré informujú o priebehu pojednávania. Navyše interpretácie, ktoré z priebehu pojednávania odzneli v médiách v advokátoch zanechávali dojem, že oni boli na inom pojednávaní ako novinári, ktorí o pojednávaní referovali. Skutočnosti, ktoré boli v prospech obvineného Dušana Kováčika v médiách Svedkovia sa počas pojednávania vyjadrovali k skutočnostiam, ktoré odzneli predošlý deň v týchto médiách nezazneli. Okrem toho médiá skreslenými interpretáciami vytvárajú očakávania vo verejnosti, že o vine obvineného niet pochýb a vysoký trest je na mieste.

Politici, či média od samého začiatku upreli Dušanovi Kováčikovi právo na prezumpciu neviny. Pre nich zametač smeráckych káuz so skóre 61:0 bol jasným vinníkom od prvej chvíle.

Na súde bola dokonca porušovaná ochrana utajovaných skutočností, nakoľko súd umožnil vypovedať svedkovi pred verejnosťou o skutočnostiach uvedených v tom čase v neodtajnenej utajovanej skutočnosti.

Ďalšou skutočnosťou, ktorá obhajobu vyrušovala, že sa v priebehu celého konania o rozhodnutiach dozvedali z médií. Dokonca aj o samotných dôvodoch rozhodnutí. Aktuality dokázali medializovať analýzu z 200 stranového rozsudku skôr ako bol tento doručený obhajobe. Napriek tomu, že jeho doručenie u súdu urgovala.

Advokáti sú pripravení dokázať, že Dušan Kováčik bol odsúdený nezákonne a skutky sa nestali.

Dovolanie v právnom systéme SR

Ide o mimoriadny opravný prostriedok, ktorý môže podať oprávnená osoba proti právoplatnému rozhodnutiu súdu, ktorým bol porušený zákon alebo ak boli porušené ustanovenia o konaní, ktoré mu predchádzalo, ak je toto porušenie dôvodom dovolania podľa § 371 Tr. por.

Minister spravodlivosti ako oprávnená osoba môže podať dovolanie aj proti rozhodnutiu o väzbe, proti rozhodnutiu o podmienečnom prepustení odsúdeného z výkonu trestu odňatia slobody, proti rozhodnutiu o výkone trestu, ktorého výkon bol podmienečne odložený, proti rozhodnutiu o výkone zvyšku trestu po podmienečnom prepustení alebo proti rozhodnutiu o výkone náhradného trestu odňatia slobody, ktorý bol uložený popri peňažnom treste.

Zároveň disponuje minister spravodlivosti zákonnou právomocou prerušiť výkon rozhodnutia, proti ktorému podal dovolanie, odložiť alebo prerušiť až do rozhodnutia.

Prečítajte si tiež

• Kováčik na slobode a zachráni opozíciu Korčok?
• Minister Taraba vysvetľuje: Prečo na začiatku “museli odpratať Kováčika”
• Susko podal dovolanie v prípade Kováčika a nariadil prerušiť výkon trestu. Bývalý špeciálny prokurátor je vonku