Bratislava 7. júna 2024 (HSP/ Brussels Signal/ Foto: TASR/AP-Michael Probst)
Európska centrálna banka (ECB) vo štvrtok pristúpila k prvému zníženiu úrokových sadzieb od roku 2019, informuje Brussels Signal s odvolaním na agentúru Reuters. ECB poukázala na pokrok v boji proti inflácii, aj keď priznala, že tento boj sa ešte zďaleka neskončil
V nových prognózach zverejnených spolu so široko avizovaným znížením sadzieb ECB uviedla, že v roku 2025 očakáva priemernú infláciu na úrovni 2,2 %, čo je viac oproti predchádzajúcemu odhadu na úrovni 2,0 %.
Inflácia v 20 krajinách eurozóny klesla na 2,6 %, koncom roka 2022 však v niektorých krajinách dosahovala až 10%. ECB uviedla, že k zníženiu inflácie prispeli klesajúce náklady na pohonné hmoty a ustupovanie postpandemických problémov hlavne v zásobovaní.
Tento progres sa však v poslednom čase zastavil. Pred niekoľkými týždňami to vyzeralo ako začiatok veľkého cyklu uvoľňovania opatrení zo strany ECB. Vzhľadom na náznaky, že inflácia sa môže ukázať ako strnulá ( podobne ako v Spojených štátoch) sa celý cyklus zdá byť neistý.
3,75%
ECB znížila svoju úrokovú sadzbu z rekordne vysokých 4,0 % na 3,75 % ale nijako nenaznačila, že by v júli mohlo nasledovať ďalší pokles.
„ Predbežne sa nezaväzujeme k nejakej konkrétnej trajektórii vývoja sadzieb,“ povedala na tlačovej konferencii prezidentka ECB Christine Lagardeová, ktorá čítala z vyhlásenia Rady guvernérov.
„Domáce tlaky na zvyšovanie cien zostávajú napriek dosiahnutému pokroku v posledných štvrťrokoch silné, keďže rast miezd je zvýšený, a inflácia pravdepodobne zostane nad cieľovou úrovňou aj v budúcom roku,“ uviedla.
Štvrtkovým opatrením sa ECB pripojila k centrálnym bankám Kanady, Švédska a Švajčiarska a ukončila tak jednu z najostrejších línií zvyšovania úrokových sadzieb v nedávnej histórii.
Niektorí analytici ECB však spochybňovali logiku tohto kroku. Investori na peňažnom trhu po štvrtkovom oznámení znížili svoje sadzby a očakávajú, že do konca roka nastane už len jedno zníženie sadzieb.
Prechádza teda ECB do fázy “zmiernenia“ prísnych opatrení svojej menovej politiky?
Lagardeová odpovedala, že nemôže potvrdiť, že takýto proces prebieha, ale že je to „veľmi pravdepodobné“.
„Bude to však závisieť od údajov a veľmi neistá je rýchlosť, akou sa budeme pohybovať, a čas, ktorý na to bude potrebný,“ dodala.
Inflácia v službách, ktorú niektorí tvorcovia politiky vyzdvihli ako obzvlášť dôležitú, pretože odráža domáci dopyt, vyvolala osobitné obavy po jej májovom náraste na 4,1 % z 3,7 % v apríli.
Oživenie hospodárskeho rastu zároveň zmiernilo aj naliehavú požiadavku ECB – spochybňuje argument, že vysoké sadzby dusia hospodársku aktivitu.
Slon v porceláne
Skutočným „slonom v porceláne“ zostáva americký Federálny rezervný systém (Fed) a to, či začne alebo ďalej odloží svoj vlastný cyklus uvoľňovania.
Reštriktívnejší Federálny rezervný systém by pre menový blok pravdepodobne znamenal slabšie euro a vyššiu importovanú infláciu. Zároveň by však zvýšil výnosy na globálnych dlhopisových trhoch . A to je dvojitý zásah, ktorého čistý vplyv je ťažké predpovedať.
„Tempo znižovania sadzieb bude závisieť od USA a Fed-u,“ povedal Mohit Kumar, ekonóm spoločnosti Jefferies.
„V prípade, že Fed tento rok sadzby vôbec nezníži (čo však nie je scenár s ktorým pracujeme) , mohli by sme byť tento rok svedkami len dvoch znížení úrokových sadzieb zo strany ECB,“ povedal Kumar.
Prečítajte si tiež :
0.0°C
.jpg)
