Boj proti paragrafu 363 už nadobudol hysterický charakter. Heger pri jeho kritike otvorene klamal

Bratislava 4. mája 2023 (HSP/Foto: TASR-Martin Baumann)

Politizácia právneho systému bola vždy snahou tých, ktorí svoju moc nevedia obhájiť v normálnej politickej súťaži. U nás to pekne vidno na ťažení, ktoré “demokratické” sily vedú proti paragrafu 363 a proti generálnemu prokurátorovi, ktorý má právomoc ho uplatniť. Samotný paragraf pritom, na rozdiel od toho, čo tvrdia, nerozhoduje o vine či nevine. Má zamedziť porušovaniu práva pri úkonoch, ktoré orgány činné v trestnom konaní robia pred samotným súdnym pojednávaním

Jedným z ich argumentov je, že treba veciam nechať voľný priebeh, veď na súde sa napokon ukáže vina či nevina. Tento argument má dve chyby. Nikto z tých, ktorí ho používajú, nemusel stráviť niekoľko mesiacov vo väzbe. Ak sa teda pred súdom ukáže nevina obvineného, ich nezaujíma, že štátna moc ho okradla o mesiace života. Samozrejme, často je väzba nutná a zákonná, ale nezákonnej väzbe má zamedziť práve paragraf 363, aby na právach vyšetrovaného nedošlo k škode, ktorá sa už nedá napraviť. Druhá chyba ich argumentu väzí v postoji k právnemu štátu. Nie je to Žilinka, kto posudzuje, či všetko prebehlo v súlade so zákonom. Na to má tím ľudí, ktorí daný prípad posudzujú. Vinný ale aj nevinný človek má právo na to, aby sa proti nemu štát za každých okolností postupoval zákonne. Právo nemožno vymáhať neprávom.

Tomáš Taraba (Život NS) po trestnom rozkaze pre Kažimíra predložil do NR SR zákon, ktorý posiľňuje postavenie generálneho prokurátora pri uplatňovaní paragrafu 363: “Na základe toho, čo sa udialo v posledných dňoch som podal návrh zákona, ktorý paragraf 363 v prospech ľudí jednoznačne posilní a to dvomi spôsobmi. Generálny prokurátor bude mať povinnosť v zákonnej lehote rozhodnúť o akejkoľvek sťažnosti. A čo je dôležité, ŠPU ak nevydá spis Žilinkovi, aby mohol preskúmať potencionálnu nezákonnosť v sťažnosti, tak toto nevydanie bude definovať ako marenie spravodlivosti.” Jeho návrh zákona má tiež zabezpečiť, že “počas obdobia, keď bude generálny prokurátor preskúmavať možné pochybenia z pohľady ústavy a zákonov, nebude môcť byť podaná žiadna žaloba na súd.”

Kým návrh Tarabu posilňuje ochranu práv občana bez toho, aby okliešťoval úlohu súdov, presne opačný postoj zaujal napríklad Eduard Heger dočasne poverený výkonom funkcie predsedu vlády: “Paragraf 363 musíme obmedzovať, nie posilňovať,” napísal včera. “Osobne odmietam akýkoľvek návrh, ktorý posilňuje inštitút par. 363. Generálny prokurátor Maroš Žilinka urobil z tohto nástroja hrádzu proti spravodlivosti. Nahrádza nezávislé súdy a uzurpuje si právo rozhodovať o vine a nevine.” Heger vo svojom statuse otvorene klame: “Prípadná zmena by znamenala, že ak počas preskúmavania prípadu nebude možné podať obžalobu, dávame tým Marošovi Žilinkovi moc “zamraziť” mnohé kauzy na dlhé mesiace.” Toto je od Hegera čistá lož, pretože návrh Tarabu obsahuje aj lehotu od podania sťažnosti, v ktorej by generálna prokuratúra musela o veci rozhodnúť. Hovoriť o zamrazení káuz na dlhé mesiace si vyžaduje silný žalúdok, aby človek mohol takto zavádzať verejnosť.

K otvorenému obvineniu Hegera, že si uzurpuje právo rozhodovať o vine a treste, sa vyjadril aj ten, ktorého sa to týka, generálny prokurátor Maroš Žilinka. Na sociálnej sieti zverejnil päť bodov, ktoré je možné považovať za jeho profesionálny morálny kompas:

• Striktné dodržiavanie a ochrana zákonnosti pre mňa vždy bolo, je a bude tým najvyšším imperatívom.
• Pri bezvýhradnom presadzovaní a upevňovaní zákonnosti a pri prijímaní opatrení na odstránení jej porušenia sa nedám ovplyvniť záujmami nikoho, a to ani predsedu vlády.
• Uplatňovaním mojich kompetencií budem vždy hrádzou proti porušovaniu práva a proti tým, ktorí sa ho dopúšťajú.
• Vždy som konal a budem konať výlučne v medziach ústavných a zákonných kompetencií zverených generálnemu prokurátorovi. Nikdy som svoji rozhodovaním nenahrádzal súdy, ktoré jediné sú oprávnené rozhodovať o vine a treste.
• Cesta k ušľachtilým cieľom nemôže byť dláždená porušovaním zákona.

K paragrafu 363 už bolo vyslovené množstvo lží, pritom je nástrojom na to, aby ani mocný štát nemohol v trestných veciach konať proti občanovi protizákonne, bez ohľadu na to, či je vinný alebo nevinný. Ak štát používa na obranu spravodlivosti zákon, nemôže to robiť spôsobom, ktorý zákon porušuje. To je narušenie princípov právneho štátu.