Boj o informovaný súhlas rodičov

Bratislava 28. októbra 2024 (HSP/Foto:TASR-Jaroslav Novák)

Tento týždeň v parlamente bol v znamení boja o informovaný súhlas rodičov pri prednáškach, ktoré sú konané externistami. Zásadným spôsobom sa prehodnotil pôvodný návrh ministerstva, ktorý predpokladal, že v prípade, ak prednášku odobrí Rada školy, už nebude potrebný ďalší súhlas. To bolo neprijateľné, takže dnes je to nastavené nasledovne. Ak je prednáška konaná externistami v súlade z kurikulom, teda obsahom vzdelávania a odobrí to, konštatuje Roman Michelko. Jeho príspevok prinášame v plnom znení 

Rada školy, rodič bude musieť byť o tom informovaný a aj tak bude mať právo rozhodnúť o tom, či jeho dieťa bude, alebo nebude na tej prednáške. V prípade, ak prednáška bude nad rámec školského vzdelávacieho plánu a ešte aj neprejde Radou školy, dieťa sa jej zúčastní, môže ísť len v prípade, že bude mať aktívny súhlas rodiča. Podarilo sa nám tak zachovať princíp, že za obsah vzdelávania dieťaťa zodpovedá škola, ale hodnotové formovanie dieťaťa je v plnej kompetencii rodiča. Takýto princíp sa nám zdal dostatočný, ale potom na základe podnetu rôznych prolife aktivistov sme tieto požiadavky doplnili, či spresnili. Totiž vo vzdelávacom pláne je to, čomu sa v softwarových programoch hovorí trojský kôň. Teda obsah učiva sa môže rozšíriť aj o inovatívne poznatky, ktoré, okrem iného môžu obsahovať  aj prvky inklúzie v biológii, čo je možné dekódovať aj ako inklúziu v biológii – teda, že by mohol mať niekto pokušenie učiť o x nielen o dvoch pohlaviach.

Aby sa niečo také nestalo ani pri superprogresívnom ministrovi, skupina poslancov v pléne NR SR načítala pozmeňovací návrh, ktorý niečo také znemožní. Všetky koaličné strany dali v tomto prípade voľnú ruku poslancom, takzvané voľné hlasovanie. Nieto pochýb , že všetci poslanci SNS a väčšina zo Smeru to podporia, ťažko odhadovať počet v prípade poslaneckého klubu Hlasu, ale v tom prípade, ak by nechceli stratiť tvár, tak by to mali podporiť aj poslanci KDH a KU, resp. aspoň časť klubu Oľano.

Parlament odobril aj novú výšku najnižšej mzdy, ktorá sa po novom bude automaticky indexovať na 60 % priemernej mzdy. Je to veľký krok dopredu, ak si uvedomíme, že v čase vlády pravice sa celé roky priemerná mzda buď vôbec nevalorizovala, alebo bola niekde na úrovni 43 % priemernej mzdy. Pritom dnes v trhovom hospodárstve štát, či vláda, nemá iné nástroje na zvyšovanie mzdovej úrovne, než stanovenie úrovne najnižšej mzdy, udržiavanie istej úrovne platov vo verejnom sektore, či vytvorenie nástrojov na kolektívne vyjednávanie, aby odborári mali čo najviac nástrojov na to, aby dokázali vyrokovať čo najspravodlivejšie platy.

Stanovenie úrovne najnižšej mzdy na 60 % priemernej mzdy je veľký míľnik, ktorý podstatne zrýchli nárast úrovne miezd v celom hospodárstve, keďže na to budú musieť reagovať aj tabuľkové platy a bude to teda automaticky vytvárať tlak na zvyšovanie platov.