Bod zlomu. Ukrajinci čakajú na pomoc a Rusi zatiaľ pripravujú ofenzívu

Zatiaľ čo ukrajinské ozbrojené sily čakajú na nové zbrane, ruská armáda nestráca čas, píše Antun Roša pre chorvátsky Advance. Boje na doneckom smere sa neustále zostrujú a Rusi majú navrch. Ofenzíva, o ktorej Moskva rozumne mlčí a Kyjev len tuší, dostane Ukrajinu do veľmi ťažkej situácie

25. 04. 2024 | Zo zahraničia | 7 min. čítania | 0 komentárov |

Na snímke ruský minister obrany Sergej Šojgu

Kyjev 25. apríla 2024 (HSP/Advance/Foto:TASR/AP-Russian Defense Ministry Press Service )

▶ ❚❚ ↻

Kyjev sa potešil, že republikáni odmietli v dolnej komore Kongresu zablokovať balík americkej vojenskej pomoci pre Ukrajinu. No zatiaľ čo ukrajinské sily čakajú na nové zbrane, ich nepriatelia zrejme nestrácajú čas. Boje na východe Ukrajiny sa v posledných dňoch neustále zostrujú, najmä v Doneckej oblasti, kde ruské sily v priebehu niekoľkých dní dobyli niekoľko osád a zintenzívňujú svoj nápor na strategické mesto Chasov Jar.

Počas včerajšieho dňa sa ruský minister obrany Sergej Šojgu stretol s vysokými ruskými veliteľmi a vyhlásil, že ruské sily suverénne kontrolujú situáciu na bojisku a postupne „vytláčajú nepriateľa“ z okupovaných hraníc. Sergej Šojgu potvrdil, že ruské jednotky obsadili osady Pervomajskoje, Novomichajlovka a Bogdanovka. Prvé dve osady sa nachádzajú západne od Donecka, zatiaľ čo Bogdanovka sa nachádza neďaleko Artemovska („Časov Jar“ je tiež vzdialený necelých desať kilometrov).

Ruský minister obrany tiež uviedol, že zóna ruskej kontroly sa rozširuje v Berdyči a Georgievke, ktoré sa nachádzajú západne a severne od Donecka. Podľa neho sú teraz ruské sily schopné neustále ostreľovať nepriateľa, čo mu bráni v udržaní obrannej línie. Okrem toho Sergej Šojgu poznamenal, že podľa ruských odhadov Ukrajina už stratila „približne pol milióna vojakov“. Neupresnil, či má na mysli len straty v počte zabitých alebo aj zabitých a zranených. Ale vzhľadom na to, že tento údaj počúvame od aktívneho účastníka konfliktu, nemožno ho považovať za presný, rovnako ako informácie o ruských stratách z ukrajinskej strany a jej bezprostredných spojencov. Objektívne povedané, straty sa teraz zdajú byť na oboch stranách v státisícoch.

Sergej Šojgu vo svojom prejave spomenul ukrajinskú protiofenzívu, ktorá vlani úplne zlyhala. Podľa neho mali inštruktori NATO dôkladne premýšľať akcie počas protiofenzívy. „Naši vojaci vyvrátili mýtus o prevahe západných zbraní,“ povedal ruský minister obrany. Zopakoval tiež, že ruský vojenský priemysel výrazne zvýšil svoju produktivitu. „Tým sa výrazne zvýšili bojové možnosti ruských ozbrojených síl,“ uzavrel Šojgu.

Pokiaľ ide o nadchádzajúce dodávky ďalších zbraní, amerických a všeobecne západných, Sergej Šojgu uviedol, že tieto zbrane budú hlavným cieľom ruských úderov. „Zvýšime intenzitu úderov na logistické centrá a skladovacie základne západných zbraní,“ povedal ruský minister obrany. Samozrejme, mal na mysli sklady na ukrajinskom území.

Ukrajina dostane ďalšie zbrane na poslednú chvíľu, pretože podľa mnohých spravodajských zdrojov Rusko pripravuje veľkú ofenzívu, ktorá by sa mohla začať už v polovici budúceho mesiaca alebo začiatkom júna. S touto prognózou súhlasí aj šéf ukrajinskej rozviedky Kirill Budanov, podľa ktorého sa Ukrajina čoskoro ocitne v „dosť zložitej situácii“. Je jasné, že ak sa ruská ofenzíva, o ktorej Moskva rozumne mlčí, začne skôr, ako ukrajinské sily dostanú aspoň dodatočné systémy protivzdušnej obrany, situácia bude naozaj veľmi zložitá. Dolná komora amerického Kongresu skutočne schválila balík vojenskej pomoci vo výške viac ako 60 miliárd dolárov, otázkou však je, ako rýchlo budú dodávky prúdiť na Ukrajinu a dostanú sa na frontové línie. Predstavitelia USA tvrdia, že dodávky možno očakávať „už v najbližších dňoch“, ale či sa to podarí, to sa ešte len dozvieme.

Ak sa teda začne ruská ofenzíva, akým smerom? Oleksandr Pivnenko, veliteľ ukrajinskej Národnej gardy, dnes povedal, že ruské jednotky počas letnej ofenzívy udrú na „nečakané časti frontu“ a môžu sa pokúsiť preraziť do severovýchodného mesta Charkov.

Druhé najväčšie ukrajinské mesto je už týždeň ostreľované raketami a bezpilotnými lietadlami. „Ukrajinské sily však budú pripravené odraziť akýkoľvek úder,“ povedal Oleksandr Pivnenko. „Pripravujeme sa. Áno, nepriateľ nám pripraví nepríjemné prekvapenia. Bude pôsobiť tam, kde to nebudeme očakávať. Ale svoj cieľ nedosiahne,“ povedal šéf ukrajinskej Národnej gardy v rozhovore pre ukrajinské médiá.

Ukrajinskí predstavitelia sú presvedčení, že Rusko chce obsadiť strategicky dôležité východné mesto Časov Jar pred deviatym májom, keď sa oslavuje Deň sovietskeho víťazstva v druhej svetovej vojne.

Alexander Pivnenko predpokladá „určité ťažkosti“, ale je presvedčený, že ruské sily nedosiahnu rozhodujúci úspech. „Možno sa im podarí dosiahnuť 10 až 15 percent svojich cieľov. Nebude to však strategické víťazstvo,“ povedal. Pivnenko tiež očakáva, že ruské sily budú naďalej zasahovať kritickú infraštruktúru Charkova, ktorej veľká časť už bola poškodená alebo zničená ruskými údermi. Napriek tomu sa podľa šéfa ukrajinskej Národnej gardy Rusom nepodarí Charkov dobyť.

Ak sa Charkov predsa len stane hlavným cieľom ruskej ofenzívy, nebude to už „nečakané“, pretože už dlhší čas sa hovorí o tom, že Charkov by sa mohol stať cieľom novej veľkej ruskej ofenzívy. Ukrajinci, očakávajúc takýto vývoj udalostí, sa, samozrejme, budú snažiť čo najviac posilniť obranu mesta, v čom im výrazne pomôžu nové dodávky zbraní zo Západu.

Práve v Charkovskej oblasti utrpeli Rusi v minulosti jednu z najťažších porážok, keď tam Ukrajinci na jeseň 2022 podnikli úspešnú protiofenzívu a zatlačili ruské sily. Nie je ťažké dospieť k záveru, že Rusi odvtedy plánovali odvetu a opätovné získanie území, ktoré už kontrolovali. Na tomto mieste treba pripomenúť, že Charkovská oblasť nepatrí medzi štyri regióny, ktoré Moskva jednostranne anektovala po začatí špeciálnej operácie. Medzi ne patria Donecká, Luhanská, Chersonská a Záporožská oblasť. Napriek tomu je jasné, že to v zásade nič neznamená, a ak ukrajinské sily začnú strácať kontrolu nad územím, ruské orgány sa rýchlo zorientujú a môžu pokračovať v pripájaní ukrajinských regiónov k Ruskej federácii (hoci teraz plne nekontrolujú ani jeden zo štyroch uvedených regiónov).

Keď sa začne ruská ofenzíva, Ukrajina bude potrebovať všetku pomoc, ktorú môže dostať, a pomoc, ktorú v súčasnosti očakáva, môže byť v skutočnosti kontraproduktívna pre ďalšiu európsku pomoc. Nie je tajomstvom, že mnohí v Európe si vydýchli, keď sa dozvedeli, že Snemovňa reprezentantov USA schválila balík pomoci. Koniec koncov, teraz sa Európania necítia „superpovinní“ rýchlo a aktívne pomôcť Ukrajine. Samozrejme, Kyjev to chápe a nenechá Európanov „poľaviť“.

Ukrajinský minister zahraničných vecí Dmytro Kuleba situáciu komentoval takto: „Všetci vítame rozhodnutie Snemovne reprezentantov USA… Ale my v Európe nemôžeme a nemali by sme poľaviť. Obrana Európy je v prvom rade záležitosťou nás, Európanov“.

Nie je to prvýkrát, čo vysokí ukrajinskí predstavitelia prezentujú ozbrojený konflikt vo svojej krajine ako „vojnu v Európe“, do ktorej by sa podľa nich mala zapojiť celá Európa. No bez ohľadu na to, ako veľmi sa Kyjev snaží situáciu postaviť do tohto svetla, faktom je, že zvyšok Európy má na to, čo sa deje, iný názor a ťažko možno očakávať, že sa európske krajiny budú chcieť do konfliktu priamo zapojiť. Najbližšie k tomu mal francúzsky prezident Emmanuel Macron, ktorý vo februári tohto roku povedal, že „nevylučuje“ vyslanie západných vojsk na Ukrajinu. Otázne je len to, do akej miery boli jeho slová skutočným návrhom a do akej miery testom pripravenosti zvyšku Európy takýto návrh podporiť. S výnimkou niekoľkých krajín na východe Európy dala väčšina starého kontinentu Macronovi jasne najavo, že ich vojaci na Ukrajinu nevkročia. Kuleba a celé ukrajinské vedenie to chápe. Preto počas nadchádzajúcej ruskej ofenzívy môžu počítať len s ďalšími západnými zbraňami ale nie vojakmi.

Prečítajte si tiež

Pošlite nám tip

NAŽIVO

Slovenské firmy majú záujem o potenciál Kirgizska. Zhodnotil to štátny tajomník Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí (MZVEZ) SR Rastislav Chovanec po štvrtkovom (16. 1.) stretnutí s veľvyslancom Kirgizskej republiky pre SR so sídlom vo Viedni Tolendym Makeyevom. Informoval o tom tlačový odbor MZVEZ.