Washington/Peking 21. júna 2023 (HSP/sonar21/Foto:TASR/AP-Leah Millis)
Aktualizované 21. júna 2023
Počul som, že Číňania sa chystajú do slovníkovej definície slova “Kow Tow” pridať podobizeň Antonyho Blinkena, píše Larry Johnson. Do Pekingu odišiel s klobúkom v ruke a stretol sa s nie príliš srdečným prijatím. Napadá mi výraz “mrazivé”. Blinken a jeho čínski hostitelia sa pustili do jednostrannej “úprimnej výmeny názorov” (t. j. frázy, ktorou diplomati opisujú napätý, nahnevaný rozhovor). Blinken nakoniec povedal to, čo Číňania požadovali, aby povedal – “USA nepodporujú nezávislosť Taiwanu”
Považujem to za trochu smiešne. Blinken jednoducho zopakoval politiku jednej Číny, ktorú pred 51 rokmi vyrokovali a realizovali Richard Nixon a Henry Kissinger. To, čo Blinken povedal, bolo základom politiky USA voči Číne celé desaťročia. Ale doma v Amerike to tak nebolo prijaté.
Minister zahraničných vecí Antony Blinken v pondelok vyvolal rozpaky, keď po stretnutí s čínskym prezidentom Si Ťin-pchingom v Pekingu povedal novinárom, že USA “nepodporujú nezávislosť Taiwanu”.
Blinkenovo vyhlásenie rozčertilo perie mnohých republikánov v Kongrese, ktorí toto vyhlásenie – a neschopnosť ministra obnoviť vojenskú komunikáciu – považovali za nevhodný ústupok najväčšiemu americkému protivníkovi.
“Blinken odletel do komunistickej Číny, aby upokojil Si Ťin-pchinga a vyhlásil, že Bidenova administratíva nepodporuje nezávislosť Taiwanu,” uviedla na Twitteri senátorka Marsha Blackburnová (R-Tenn.). “Prečo sa táto administratíva nepostaví tyranom a nezastane sa slobody?”
Situácia je teda takáto – Blinken potvrdzuje dlhodobú politiku USA voči Číne a je napádaný ako bezchrbtový hlupák, ktorý ustupuje nerozumným požiadavkám čínskej vlády. Cítim k Blinkenovi isté sympatie (nie veľké, len nepatrné), ale je to jeho chyba a chyba Bidenovej administratívy, že Antony musel urobiť diplomatické salto, aby sa pokúsil zvrátiť viac ako rok trvajúce vyjadrenia, v ktorých sa Čína označovala za “nepriateľa”, a Bidenov verejný prísľub, že pošle americké vojská na obranu Taiwanu.
Čína bola pevne rozhodnutá, čo chce od Bidenovej administratívy. Toto je časť toho, čo čínske ministerstvo zahraničných vecí zverejnilo po stretnutí:
Wang Yi uviedol, že návšteva pána ministra zahraničných vecí v Pekingu tentoraz prichádza v kritickom okamihu čínsko-amerických vzťahov a je potrebné rozhodnúť sa medzi dialógom alebo konfrontáciou, spoluprácou alebo konfliktom. História sa vždy posúva dopredu a čínsko-americké vzťahy sa nakoniec posunú dopredu. Neexistuje východisko, ako vrátiť koleso dejín späť, a ešte menej vhodné je začať odznova. S postojom zodpovednosti voči ľuďom, histórii a svetu musíme zvrátiť klesajúcu špirálu čínsko-amerických vzťahov, usilovať sa o návrat na zdravú a stabilnú cestu a spoločne nájsť správny spôsob, ako budú Čína a Spojené štáty vychádzať v novej ére.
Wang Yi zdôraznil, že koryto v čínsko-amerických vzťahoch má korene v nesprávnom vnímaní Číny zo strany USA, čo vedie k nesprávnej politike voči Číne. Čínsko-americké vzťahy zažívajú vzostupy a pády a je potrebné, aby sa USA hlboko zamysleli a spolupracovali s Čínou na spoločnom zvládaní rozdielov a predchádzaní strategickým prekvapeniam. Aby čínsko-americké vzťahy prestali klesať a stabilizovali sa, hlavnou prioritou je skutočne realizovať konsenzus, ktorý dosiahli hlavy oboch štátov. Aby boli čínsko-americké vzťahy stabilné a dlhodobé, najdôležitejšie je dodržiavať zásady vzájomného rešpektu, mierového spolunažívania a obojstranne výhodnej spolupráce, ktoré navrhol prezident Si Ťin-pching. . . .
Wang Yi požiadal americkú stranu, aby prestala šíriť “teóriu čínskej hrozby”, zrušila nezákonné jednostranné sankcie voči Číne, prestala potláčať technologický rozvoj Číny a zdržala sa bezhlavého zasahovania do vnútorných záležitostí Číny. Wang Yi sa zameral na analýzu podstaty taiwanskej otázky a zdôraznil, že ochrana národnej jednoty bude vždy jadrom základných záujmov Číny, je osudom celého čínskeho ľudu a neochvejným historickým poslaním Komunistickej strany Číny. V tejto otázke Čína nemá priestor na kompromis. Americká strana musí skutočne dodržiavať zásadu jednej Číny stanovenú v troch spoločných čínsko-amerických komuniké, rešpektovať zvrchovanosť a územnú celistvosť Číny a jasne sa postaviť proti “nezávislosti Taiwanu”.
Táto správa neobsahuje žiadne hrejivé slová z Pekingu. Je to veľmi typické čínske ultimátum – hovorím typické, pretože je podané veľmi pokojne, bez hyperboly, ale veľmi priamo. Čína dala Blinkenovi na výber dve možnosti – potvrdiť politiku jednej Číny alebo sa pripraviť na prerušenie vzťahov.
Číňania sa neponáhľajú pustiť Bidenovu administratívu z háku. Ich odmietnutie obnoviť vojenskú komunikáciu signalizuje, že Čína má v úmysle počkať, či Blinken a zvyšok Bidenovho tímu národnej bezpečnosti zmiernia svoju rétoriku a prijmú politiku jednej Číny.
Veľký problém, ktorému Biden a jeho tím šašov čelia, spočíva v tom, že počas posledných dvoch rokov pomáhali otráviť americké politické vody toxickou rétorikou vykresľujúcou Čínu ako hlavného nepriateľa USA a teraz musia nájsť protijed na tento jed. Nemyslím si, že je pre nich možné dostať sa z tohto kúta. Biden a Blinken sa sami dostali do nevyhnutnej situácie a čokoľvek urobia, aby zmenili kurz, bude mnohými americkými politikmi a občanmi napadnuté ako slabosť a zbabelosť.
V nasledujúcich týždňoch sa situácia pravdepodobne vyostrí a Biden bude čeliť rastúcemu tlaku, aby Blinkena hodil cez palubu. Denník Wall Street Journal s odvolaním sa na súčasných a bývalých amerických predstaviteľov uvádza:
Čína a Kuba rokujú o zriadení spoločného vojenského výcvikového centra na ostrove, čo znamená, že čínska armáda by mohla byť na prahu Ameriky.
Údajné rozhorčenie USA nad týmto krokom Číny pohodlne ignoruje skutočnosť, že USA ho vyprovokovali vyslaním amerických vojenských inštruktorov na Taiwan:
Podľa správy Taiwan News vláda USA vyslala na Taiwan približne 200 vojakov, aby poskytli vojenský výcvik v súvislosti s rastúcim napätím s Čínou. . . . Väčšina vojakov vyslaných do Tchaj-peja pochádza z americkej armády a v súčasnosti sa nachádza v nových výcvikových strediskách a záložných brigádach taiwanských ozbrojených síl.
Peking posiela Washingtonu ostrý odkaz – všetko, čo dokážete urobiť vy, dokážeme urobiť lepšie. Keď príde na “hru tit-for-tat”, Čína vie, ako hrať tvrdú hru.
Voľba, pred ktorou Amerika stojí, je jasná a jednoduchá – prijať politiku jednej Číny alebo sa pripraviť na vojnu s Čínou. Stredná cesta neexistuje. Nikdy som si nemyslel, že budem túžiť po tom, aby sa do čela krajiny vrátil niekto ako Richard Nixon. Napriek svojej predajnosti inteligentne pochopil, že vojna s Čínou je receptom na národnú katastrofu.
O “úprimnosti” americkej politiky svedčia aj najnovšie vyhlásenia Bidena
Biden označil Si Ťin-pchinga za “diktátora” – a to deň po tom, ako minister zahraničných vecí Anthony Blinken navštívil Peking s cieľom stabilizovať vzťahy s Čínou.
Obvinenie prišlo v súvislosti s príbehom o čínskom balóne, ktorý vo februári preletel nad územím USA.
“Si Ťin-pching bol veľmi rozrušený, že som zostrelil tento balón s dvoma nákladnými vagónmi plnými špionážneho vybavenia, pretože nevedel, že tam bol,” povedal Biden na podujatí na získanie finančných prostriedkov v Kalifornii.
“Je to veľká hanba pre diktátorov. Keď nevedia, čo sa deje,” dodal Biden.
Biden tiež povedal, že Čína má “skutočné hospodárske problémy”.
Viac sa dočítate
Čchin a Blinken uzavreli “dlhý, úprimný, hĺbkový a konštruktívny” rozhovor
0.0°C
.JPG)
.jpg)
.jpg)
