Bratislava/Brusel 4. decembra 2024 (TASR/HSP/Foto:TASR/AP-Christoph Soeder)
Aktualizované 4. decembra 15:06
Slovensko bude aj naďalej pokračovať v pomoci pre Ukrajinu v humanitárnej oblasti a s dodávkami nesmrtiacej vojenskej techniky. Uviedol to šéf slovenskej diplomacie Juraj Blanár (Smer-SD) po skončení rokovaní ministrov zahraničných vecí NATO v Bruseli, informuje spravodajca TASR
Dôležitá časť rokovaní ministrov bola podľa neho venovaná vzťahom NATO s Ukrajinou. Do bruselskej centrály Severoatlantickej aliancie zavítal aj šéf ukrajinskej diplomacie Andrij Sybiha, ktorý opísal zložitú situáciu na Ukrajine z pohľadu zásobovania a výpadkov energetickej infraštruktúry pred nadchádzajúcou zimou.
“Je tam obrovský problém s elektrinou, denne sú výpadky aj 12 až 16 hodín. Prezentoval som vo svojom vystúpení, že Slovensko pomáha na komerčnej báze Ukrajine s dodávkami elektrickej energie a budeme v tom pokračovať,” povedal Blanár. Spresnil, že to vyplýva aj z doterajších spoločných stretnutí slovenskej a ukrajinskej vlády.
Pripomenul, že Sybiha hovoril aj o zložitej situácii na bojisku, a preto Kyjev od spojencov žiada ďalšiu vojenskú pomoc, najmä v oblasti protivzdušnej obrany.
Blanár zopakoval, že Slovensko už nemá čo dodávať zo skladov vlastných ozbrojených síl, a že v tejto chvíli nemá chránený svoj vzdušný priestor. Aj preto vyzval Alianciu na dodržiavanie záväzkov a pokračovanie v zaisťovaní rotačného systému protivzdušnej obrany pre krajiny východného krídla NATO, čiže aj Slovenska. “To je pre nás jedna z priorít. My sami potrebujeme ochrániť našu kritickú infraštruktúru,” dodal.
Zdôraznil, že Slovensko do konca roka dokončí 14. humanitárny balík pre Ukrajinu, ktorý obsahuje aj elektrické generátory, a chce naďalej pomáhať dodávkami nesmrtiacej vojenskej techniky. To sa týka najmä oblasti odmínovania, strojov na pozemné stavebné práce či detektorov na chemické látky.
Blanár na pôde NATO upozornil na dôležitosť zachovania kontaktov s Ruskom
Blanár v Bruseli tlmočil politický postoj Slovenska o potrebe mierového riešenia konfliktu na Ukrajine. Pripomenul, že väčšina spojeneckých krajín preferuje vojenské vyriešenie konfliktu a verí, že dodávaním ďalších zbraní a vojenskej techniky pomôžu Kyjevu poraziť Ruskú federáciu a vydobyť si lepšiu pozíciu pri rokovaniach.
“Avšak sú aj iné krajiny za stolom, medzi ne patrí aj Slovensko. Ja som deklaroval, že o chvíľu, vo februári, už bude tretí rok vojny, a jasne sa ukázalo, že aj napriek obrovskému úsiliu všetkých západných partnerov, rovnako aj Spojených štátov, sa nepodarilo nijakým spôsobom zlepšiť pozíciu Ukrajiny,” uviedol Blanár.
Spresnil, že tento konflikt nemá vojenské riešenie, a preto je potrebné tlačiť na mierové riešenie. Dodal, že na rokovaniach zazneli aj obavy a tiež očakávania z novej americkej administratívy pod vedením Donalda Trumpa, ktorá začne úradovať po 20. januári 2025.
“My vítame postoj novej americkej administratívy začať mierové rokovania a čím skôr ukončiť nezmyselné zabíjanie,” opísal situáciu.
Diplomati sa venovali aj vzťahom medzi NATO a Ruskom, ktoré sa začali ochladzovať po anexii Krymu vo februári 2014. Blanár pripomenul, že posledné rokovania medzi Alianciou a Ruskom boli začiatkom roku 2022, odvtedy žiadne kontakty nie sú, hoci samit NATO vo Washingtone v lete tohto roku naznačil potrebu prehodnotiť stratégiu spolupráce s Moskvou.
“Predstavil som pohľad SR, že Ruská federácia bude stále v našom susedstve, a preto musíme tento dialóg nastaviť s pohľadom do budúcnosti aj po vojne, aby sme si dokázali uchovať nejaké komunikačné kanály s touto jadrovou veľmocou. Chceme, aby aj toto bolo zapracované do tej novej stratégie,” vysvetlil Blanár.
Dodal, že ministri hovorili aj o revízii stratégie hybridných hrozieb pochádzajúcej z roku 2015, ktorej vývoj bude Slovensko pozorne sledovať. Podľa neho dnes hrozby prichádzajú “z každej strany”, pričom ide aj o nový typ hrozieb, ktoré treba zvládnuť taktiež z pohľadu komunikácie s verejnosťou.
Blanár ocenil, že Severoatlantická aliancia otvorí svoj styčný bod v Jordánsku
Slovensko víta správu, že Severoatlantická aliancia chce otvoriť styčný bod v Jordánsku. Povedal to šéf slovenskej diplomacie Juraj Blanár (Smer-SD) v súvislosti s dvojdňovými rokovaniami ministrov zahraničných vecí NATO v Bruseli, informuje spravodajca TASR.
Stredajšie rokovania ministrov podľa jeho slov svojou návštevou spestril jordánsky kráľ Abdalláh II., ktorý sa zapojil do pracovnej časti týkajúcej sa vzťahov Aliancie s krajinami južného susedstva.
“Jordánsko je veľmi dôležitý partner pre NATO na Blízkom východe. Kráľ veľmi podrobne a expertne opísal situáciu na Blízkom východe, ako to oni vidia. Situácia v regióne, bohužiaľ, eskaluje a bolo to potvrdené aj zo strany kráľa,” povedal Blanár.
Ministri prebrali situáciu v Libanone, kde platí 60-dňové prímerie, hoci dochádza k jeho porušovaniu, a venovali sa aj novej situácii v Sýrii, kde opäť prepukli násilnosti medzi povstalcami a vládnymi silami.
“Ten región je stále nestabilný. Aj preto kráľ volal po riešení v podobe čo najrýchlejšieho prímeria a mierových rokovaní. Malo by to vyústiť do dvojštátneho riešenia. To je jediné stále udržateľné riešenie v tomto regióne,” vysvetlil Blanár aj s odkazom na prebiehajúci spor medzi Izraelom a Palestínčanmi.
Kráľ Abdalláh II. podľa neho opísal aj hrozivú humanitárnu situáciu v Pásme Gazy, ktoré trpí nedostatkom humanitárnej pomoci.
“Popisoval, že v súčasnosti sa dostáva do tohto priestoru asi 160 kamiónov za mesiac, pričom potreba je až 500 kamiónov denne do tejto oblasti,” uviedol minister.
Blanár zdôraznil, že Slovensko má veľký záujem o spoluprácu s Jordánskom a ocenil, že NATO otvorí svoj styčný úrad v tejto krajine, ktorý ešte viac rozšíri vzájomnú spoluprácu a pomôže riešiť existujúce krízy.
.jpg)
