Slovenské diaspóry vo svete. Kde žije koľko Slovákov?

Bratislava 5. júla 2024 (TASR/HSP/Foto:TASR-Martin Baumann)

Slovenská republika vždy považovala Slovenky a Slovákov žijúcich v zahraničí za súčasť slovenského národa, našich národných dejín a národného kultúrneho dedičstva. Pripomenul to minister zahraničných vecí a európskych záležitostí Juraj Blanár (Smer-SD) pri príležitosti piatkového pamätného Dňa Slovákov žijúcich v zahraničí

Viac ako 1,6 milióna Slovákov žijúcich v zahraničí predstavuje podľa šéfa rezortu diplomacie dôležitú súčasť Slovenska, o ktorú sa musíme rovnako zaujímať, starať a podporovať jej národné povedomie pre vzájomný prospech.

“Pri mojich cestách v zahraničí sa už pravidelne stretávam aj so slovenskou krajanskou komunitou v danom štáte a nesmierne ma teší, že Slováci ani ďaleko od domova nezabúdajú na svoje korene. Šíria dobré meno našej vlasti a sú neoddeliteľnou súčasťou diplomacie, keďže dokážu pozitívne prispievať a obohacovať naše vzájomné vzťahy s krajinou, v ktorej žijú,” vyhlásil Blanár. Ich skúsenosti a potenciál môže podľa jeho slov Slovensko využiť pri nadväzovaní kontaktov alebo presadzovaní ekonomickej diplomacie v nových teritóriách. Doplnil, že starostlivosťou o Slovákov žijúcich v zahraničí zároveň podporujeme udržiavanie slovenskej kultúry a tradícií aj v zahraničí.

Rezort diplomacie poukázal na to, že najviac zahraničných Slovákov žije podľa dostupných štatistík v zámorí – v Spojených štátoch amerických pôsobí 750-tisíc Slovákov, v Kanade 100-tisíc. V Česku je ich evidovaných 200-tisíc, v Maďarsku 75-tisíc a v Rakúsku 65-tisíc. V Srbsku ich žije 45-tisíc a v Rumunsku sa k slovenským koreňom hlási 13-tisíc obyvateľov.

Štátnu politiku starostlivosti o slovenských krajanov vytvára a vykonáva od roku 2006 Úrad pre Slovákov žijúcich v zahraničí v pôsobnosti Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí (MZVEZ) SR. Deň zahraničných Slovákov každoročne symbolicky pripadá na deň štátneho Sviatku sv. Cyrila a Metoda – 5. júl a pripomíname si ho od vzniku samostatnej Slovenskej republiky v roku 1993.

Deň zahraničných Slovákov si uctia na mieste pripomínajúcom krajanské komunity

Pamätný Deň zahraničných Slovákov si v piatok pripomenú slávnostným podujatím na tradičnom mieste v bratislavskom Sade Janka Kráľa. Program pri základnom kameni Pamätníka slovenského vysťahovalectva sa začína o 10.00 h.

“Počas ceremónie sa predstaví so svojím hudobným programom mládežnícky dychový orchester zo Slovenského Komlóša v Maďarsku, Anna Hrabčáková Hradský zo San Diega v USA a operný sólista Ivan Ožvát zo Slovenska,” informuje Úrad pre Slovákov žijúcich v zahraničí na svojom webe.

Pamätný Deň zahraničných Slovákov symbolicky pripadá na deň štátneho sviatku sv. Cyrila a Metoda – 5. júla, oslavuje sa už od vzniku Slovenskej republiky v roku 1993. V roku 2000 bol 5. júla v centre Sadu Janka Kráľa v bratislavskej Petržalke osadený 4,5-tonový monument z červeného mramoru z Tardošského lomu, ktorý darovali krajania z Maďarska. Od toho roku sa tento základný kameň budúceho pamätníka slovenského vysťahovalectva a zahraničných Slovákov stal miestom pripomenutia si krajanov žijúcich za hranicami Slovenska.

Úrad pre Slovákov žijúcich v zahraničí chce digitalizáciou zlepšiť vzájomnú komunikáciu Slovákov v zahraničí

Úrad pre Slovákov žijúcich v zahraničí (ÚSŽZ) naštartoval prechod na digitálnu transformáciu, prostredníctvom ktorej chce zlepšiť komunikáciu Slovákov žijúcich v zahraničí aj komunikáciu úradu navonok. Okrem iného má ambíciu zvýšiť intenzitu svojho informačného pôsobenia cez sociálne siete i médiá a plánuje tiež vytvoriť databázu Slovákov žijúcich v zahraničí. Vyplýva to zo stanoviska, ktoré pre TASR poskytla predsedníčka úradu Dagmar Repčeková pri príležitosti piatkového Dňa Slovákov žijúcich v zahraničí.

“ÚSŽZ v súčasnosti naštartoval prechod na svoju digitálnu transformáciu, ktorou chce dosiahnuť nielen vytvorenie digitálnej databázy Slovákov žijúcich v zahraničí, zlepšenie svojich služieb, ale napr. vytvorením digitálnej platformy aj lepšiu komunikáciu úradu navonok a medzi Slovákmi žijúcimi v zahraničí navzájom,” uviedla Repčeková.

Cieľom úradu je zvýšiť intenzitu svojho informačného pôsobenia nielen v rámci sociálnych sietí a platformy Slovenské zahraničie, ale aj v spolupráci so Slovenskou televíziou a rozhlasom (STVR) a Tlačovou agentúrou Slovenskej republiky (TASR). “Nielen smerom informovania o aktivitách Slovákov žijúcich v zahraničí na Slovensku, ale aj o korektnom dianí na Slovensku, s cieľom zabezpečiť šírenie dobrého mena SR v zahraničí,” dodala predsedníčka.

ÚSŽZ sa chce tiež zamerať na oblasť vzdelávania, prepájania a využitia slovenských talentov a profesionálov zo zahraničia, zvyšovať povedomie občanov SR o Slovákoch žijúcich v zahraničí či priblížiť príbehy vysťahovaleckých a ďalších migračných vĺn. Jeho cieľom je aj zapojiť Slovákov, ktorí v zahraničí dočasne pracujú či študujú, do komunikácie s úradom a krajanskou komunitou v krajine ich pôsobenia. Má tiež ambíciu rozšíriť pôsobnosť dotácií na podporu aktivít Slovákov žijúcich v zahraničí.