Teherán 6. apríla 2024 (HSP/Svobodnaja Pressa/Foto:TASR/AP-Omar Sanadiki)
Môže sa Tel Aviv vyhnúť osudu pásma Gazy? Na Blízkom východe súperia dve koalície: USA a Izrael (medzi nimi sa nedávno objavili určité nezhody) a iránsky blok (Teherán plus jeho spojenci v regióne), píše Michalil Magid pre noviny Svobodnaja Pressa
Rozdiely medzi týmito “impériami” sú pomerne výrazné. V niektorých ohľadoch sú ajatolláhovia oveľa múdrejší ako izraelskí lídri a tí americkí politici, ktorí sú na strane Izraela. Na Blízkom východe sa o súboji medzi Teheránom a Washingtonom v Iraku (ktorý vyhrali Iránci, ktorí si túto krajinu takmer podrobili) hovorí: “Irán je malé telo s veľkým mozgom, Amerika je obrovské telo s malým mozgom”. Irán je samozrejme veľká krajina s takmer 90 miliónmi obyvateľov. Ide tu o porovnanie so Spojenými štátmi.
Iránski vládcovia sú rafinovaní diplomati. Sú zbehlí v spolupráci so zástupcami, financovaním spojencov a strán šiitských spoluveriacich. Vytvorili sieť milícií a politických skupín, ktorá sa prehnala Blízkym východom, podmanila si Irak, Sýriu, Libanon a polovicu Jemenu a zároveň sunnitský Hamas.
Sociálne protesty v týchto regiónoch sú nemilosrdne potláčané, ale zároveň niektorí z ich zástupcov, ako napríklad libanonský Hizballáh, dostávajú od Teheránu dostatok finančných prostriedkov na to, aby poskytovali sociálnu pomoc časti šiitského obyvateľstva krajiny prostredníctvom siete škôl, nemocníc, supermarketov (ktoré predávajú lacný iránsky tovar), stavebných firiem a taxislužieb.
“Hizballáh sa považuje za vzorový príklad iránskej politiky expanzie – tak z hľadiska vytvorenia silnej milície, ktorá mu umožnila prevalcovať libanonskú armádu a sústrediť moc vo svojich rukách, ako aj z hľadiska vytvorenia siete sociálnej podpory paralelnej so štátom.” Hizballáh však nemá dostatok peňazí ani na pomoc väčšinovému šiítskemu obyvateľstvu, nieto ešte na pomoc celému obyvateľstvu Libanonu.
Izraelskí vládcovia sú v takýchto záležitostiach absolútne neschopní, sú lakomí na peniaze pre potenciálnych spojencov a nevedia si poradiť. Inak by už dávno financovali obrovské kurdské hnutie a urobili z neho spojenca. Izrael v minulosti podporoval niektoré kurdské milície v Iraku.
Na Blízkom východe žije približne 50 miliónov Kurdov v Iráne, Turecku, Iraku a Sýrii. Mnohí z nich sa sťažujú na diskrimináciu a niektorí vytvorili ozbrojené skupiny a strany. V súčasnosti je však Izrael ďaleko od toho, aby do týchto procesov zasahoval vo veľkom rozsahu.
Na druhej strane vytvoril vynikajúci priemysel špičkových technológií a obranný priemysel, ktorý je základom jeho rastúcej ekonomiky a ku ktorému má Irán ďaleko. Tam vládnu oligarchovia, ktorí sa zahaľujú do náboženstva. V Izraeli sú v ekonomike efektívnejšie veľké spoločnosti, ich majitelia a politici pridružených strán, ktorí majú všetku reálnu moc.
Je pravda, že vďaka financovaniu obrany, stredného a vysokého školstva a vďaka tomu, že Peržania sú najstaršou civilizáciou, Irán stále patrí medzi najvzdelanejšie krajiny planéty. Vyrába celkom dobré drony a rakety.
Ale Izrael je na prvom mieste na svete v počte startupov na obyvateľa. Z vojny urobil mimoriadne výnosný biznis a svoj obranný priemysel zdokonaľuje neustálym testovaním v bojových podmienkach. Vyváža zbrane v hodnote 10 – 12 miliárd dolárov ročne, stal sa dôležitým politickým partnerom Indie a pumpuje do jej armády ultramoderný vojenský hardvér.
Kvôli týmto rozdielom bol Izrael schopný vytvoriť len svoje hebrejsky hovoriace miniimpérium, ktoré sa obmedzilo na obsadenie Západného brehu a pásma Gazy.
Počet kolonizovaných alebo okupovaných palestínskych Arabov sa však vyrovnal počtu Židov, čo potenciálne predstavuje hrozbu pre rasistický a koloniálny režim.
Existuje dokonca osobitný zákon o židovskom charaktere štátu, ktorý ustanovuje etnickú hegemóniu. Ten sa však vzťahuje len na občanov Izraela, medzi ktorých patrí približne 7 miliónov Židov a približne 2 milióny Arabov (moslimov a kresťanov).
Viac ako 5 miliónov Arabov – obyvateľov okupovaného Západného brehu Jordánu a blokovaného pásma Gazy – je pritom v oveľa horšej situácii. Sú zbavení izraelského občianstva a už desaťročia sú brutálne vykorisťovaní v továrňach a na stavbách bez občianskych a pracovných práv. Zároveň vo veľkej miere spotrebúvajú izraelský tovar.
Ako poznamenal francúzsky výskumník Emilio Minassian, pásmo Gazy (oblasť, kde dnes prebiehajú boje medzi IDF a Hamasom) nie je ničím iným ako predmestím Tel Avivu, kde žijú dva milióny veľmi chudobných ľudí, palestínskych Arabov, ktorí sú súčasťou spoločného hospodárstva s Izraelom.
Mnohí ľudia v Gaze, ktorú Izrael už dlhé roky blokuje (čo podľa Svetovej banky spôsobuje, že približne polovica tamojšieho obyvateľstva je nezamestnaná), alebo na Západnom brehu Jordánu (ktorý je okupovaný) by akceptovali súčasnú vládu, keby dostali občianstvo tejto krajiny. Izrael však neponúka žiadnu integráciu a zároveň potláča národné hnutie za nezávislosť.
Irán, naopak, vytvoril kolosálnu ríšu, šiitský polmesiac, od Teheránu po Bejrút, siahajúci až po pobrežie Stredozemného mora a podmaňujúci si celé krajiny. Formálne si tieto štáty zachovávajú nezávislosť, v skutočnosti sú však pod značným vplyvom alebo kontrolou Teheránu. Iránci všade vyniesli k moci šiitské milície a strany, ktoré sa zaoberajú “rozvojom” rozpočtov a vyžmýkaním všetkej šťavy z ekonomík regiónu, ktorému ukladajú oficiálne i neoficiálne dane.
Revolučný vývoj v šiitskom pásme
Neúspešná účinná vedecká a priemyselná modernizácia a riadenie, sankcie a sprenevera štátnych prostriedkov skupinami spôsobujú kolaps hospodárstva a v dôsledku toho rastúci odpor v rámci väčšieho iránskeho impéria.
Milióny ľudí zo sociálnych vrstiev pravidelne protestujú proti miestnym proiránskym režimom. “Od Teheránu po Bejrút, jedna revolúcia,” spievali účastníci sociálnych povstaní v Libanone v roku 2019, pričom nešetrili silnými slovami ani na adresu Izraela.
V tom roku sa protesty a nepokoje prehnali Iránom, Irakom a Libanonom. Ich účastníci, väčšinou chudobní, nezamestnaní, robotníci a študenti, kritizovali korupciu a vládu šiitských milícií a požadovali základné sociálne služby (čistú vodu, pravidelnú dodávku elektriny, rozvoj zdravotníctva). Inokedy vytvárali počiatočné formy nových združení – verejné zhromaždenia a pouličné výbory. Všetky tieto hnutia boli potlačené silami miestnych proiránskych režimov a milícií.
Slabým článkom šiitskej ríše zostáva hospodárstvo. Štyri pätiny Libanončanov, približne 60 % Iráncov a približne polovica Iračanov žije na hranici chudoby alebo pod ňou.
Izrael to berie do úvahy a snaží sa presadiť ďalšie protiiránske sankcie, ktoré Spojené štáty periodicky raz posilňujú a inokedy oslabujú, aby ešte viac poškodili hospodárstvo krajiny. Okrem toho IDF, letectvo a spravodajské služby, využívajúc vedeckú a technologickú prevahu, systematicky útočia na podporovateľov Teheránu v Sýrii a Libanone, ako aj na samotné iránske územie pomocou bezpilotných lietadiel a iných prostriedkov, pričom poškodzujú infraštruktúru a vraždia vysokých predstaviteľov.
Iránci zasa využívajú výhody, ako je kontrola nad rozsiahlymi územiami a silní spojenci v celom regióne. Prostredníctvom Hizballáhu a Hamasu Teherán podniká raketové útoky na Izrael.
Začiatok veľkej vojny
Dňa 7. októbra minulého roka sa militantom Hamasu podarilo preniknúť z blokovaného pásma Gazy. Prenikli na izraelské územie, zmocnili sa veliteľstva divízie, desiatok obrnených vozidiel a počas troch dní dokázali kontrolovať 22 osád a miest. V dôsledku toho bolo zabitých 1 200 izraelských občanov, z toho 300 vojakov a 900 civilistov, a približne 240 ľudí vrátane detí bolo zajatých ako rukojemníci.
Odvtedy Izrael bojuje v pásme s cieľom zničiť Hamas. V dôsledku toho bolo podľa ministerstva zdravotníctva Gazy zabitých viac ako 30 000 Palestínčanov, väčšinou civilistov.
Na stranu Hamasu sa postavili jeho spojenci z iných proiránskych milícií. Vojenské akcie sa odohrávali na piatich alebo šiestich frontoch: v Gaze, Libanone, Iraku, Sýrii a v oblasti Červeného mora.
Libanonský Hizballáh rozpútal raketové útoky na izraelské územie pozdĺž celej hranice. Izraelčania bombardujú základne Hizballáhu a Iránu v Libanone a Sýrii.
V Iraku a Sýrii proiránske milície systematicky ostreľujú americké základne, zatiaľ čo americké lietadlá zasahujú tábory a veliteľstvá milícií. V poslednom čase sa však miera konfrontácie znížila.
Okrem toho jemenskí povstalci podporovaní Iránom dokázali pomocou riadených striel a bezpilotných lietadiel poškodiť medzinárodný obchod v Červenom mori. Donedávna cez túto oblasť a Suezský prieplav prechádzalo 15 % svetového obchodu, dnes sa tok tovaru cez túto trasu znížil o 70 %.
Irán a Húsíovia tak zasadili úder hegemónii USA a Izraela, oslabili ich vplyv na Blízkom východe a spochybnili schopnosť Washingtonu zabezpečiť globálne obchodné trasy. Tvrdia, že údery budú pokračovať, kým Izrael neukončí vojnu v Gaze.
Američania začali bombardovať pozície Húsíov v snahe ochrániť obchod v oblasti Červeného mora a Suezského prieplavu, ale zatiaľ mali len malý úspech.
Takto dnes vyzerá asymetrický súboj imperiálnych projektov na Blízkom východe.
Antiimperialisti
Je zaujímavé, že v USA a Izraeli existujú skupiny takzvaných antiimperialistov, ktorí do istej miery sympatizujú s Iránom.
Jednou z ich dôležitých úloh, aj keď si to väčšina z nich neuvedomuje, je odvrátiť pozornosť od sociálnych rozporov vo vlastnej krajine, od sociálnych protestov a iných hlbokých vnútorných problémov s cieľom podporiť krajinu protivníka. Niekedy sú za tým osobné príbehy – nenávisť k “svojej” vláde je taká veľká, že núti človeka milovať vládu inej krajiny.
Podobný jav sa vyskytuje u niektorých Iráncov, ktorí nenávidia režim tak veľmi, že sú ochotní velebiť Izrael. Takíto ľudia podporujú Trumpa výlučne pre jeho proizraelský a protiiránsky radikalizmus. Odmietajú Bidena za rokovania s Iránom a za nedávny nátlak na Izrael, aby prestal zabíjať obyvateľov Gazy.
Tieto skupiny však dnes nemajú veľký vplyv na politiku v USA, Izraeli ani Iráne.
Prečítajte si tiež:
0.0°C
.JPG)
