“Najťažšie rozhodnutie je v rukách nemeckého ľudu. Nemecká vláda sľúbila dve percentá a ľudia by mali požadovať, aby vláda dodržiavala svoj sľub. NATO je nesmierne dôležitým nástrojom pri zastrašovaní Ruska. Nemecko musí svojou mocou a bohatstvom pochopiť, že by malo niečo priniesť, aj to, čo samo sľúbilo,” vyhlásil Pompeo.
V Berlíne sa konalo stretnutie s nemeckou kancelárkou Angelou Merkelovou a ministrom zahraničia Heikom Maasom. Podľa jeho výsledkov Maas uviedol, že Nemecko a Spojené štáty majú záujem o dobré vzťahy s Ruskom a v dialógu o riešení medzinárodných konfliktov.
“Dúfame, že Nemecko urobí viac. Nemecká vláda chápe hrozbu raketového programu a regionálnej agresie (z Iránu. – red.). Tieto riziká sú reálne, “uviedol Pompeo a dodal, že“ slobodní demokrati sú povinní tento svet chrániť “a vyjadril nádej, že sa na tom Nemecko podieľa.
Americké úrady a vedenie NATO neustále deklarujú “ruskú hrozbu“ a potrebu zvýšiť rozpočet na obranu. V Moskve boli tieto myšlienky označené za úplne prehnané. Zároveň, ako poznamenal minister obrany Sergej Šejgu, akcie samotnej aliancie, ktorá buduje silu na ruských hraniciach a zvyšuje aktivitu v Čiernom a Baltskom mori, vedú k nárastu napätia a vyžadujú zodpovedajúcu reakciu.
Postaví sa Nemecko proti svojmu rozpočtu?
Výdavky na obranu v rámci NATO vždy boli bodom napätia medzi Nemeckom a Spojenými štátmi. Nemecká kancelárka Angela Merkelová nedávno sľúbila, že do roku 2024 zvýši financovanie na 1,5% HDP. Predložený Berlínom plán rozpočtu však poukázal, že suma výdavkov vzrastie v budúcom roku, po ňom ale bude klesať.
Nemecký minister financií Olaf Scholz skôr predstavil plán rozpočtu krajiny na najbližších niekoľko rokov. Ten zahŕňa dodatočné 2,4 miliardy dolárov na vojenské účely v roku 2020. To znamená, že suma výdavkov na obranu sa zvýši na 1,37% HDP, čím sa priblíži k požiadavkám NATO 2%. Avšak po tom, čo nemecké ministerstvo opísalo ako “významný rast“, sa výdavky vrátia na 1,25% HDP, na 50,2 miliárd dolárov do roku 2023.
Predtým nemecký minister zahraničia Heiko Maas hovoril o štrukturálnych zmenách vo vzťahoch medzi Európou a Spojenými štátmi, ktoré nepriaznivo ovplyvňujú bilaterálne vzťahy. Okrem toho kritizoval politiku zahraničného obchodu Washingtonu a poznamenal, že obchodná vojna medzi Čínou a Spojenými štátmi ohrozuje Nemecko, a túžba Američanov ovplyvniť trh EÚ s energiou prostredníctvom sankcií voči Rusku je neprijateľná.