„Konkrétnym výstupom by mali byť opatrenia, ktoré by mali viesť k tomu, že digitálne platformy (napríklad sociálne siete, pozn. SITA) pristúpia zodpovednejšie k obsahu, ktorý budú šíriť na základe platenej reklamy. Dnes majú sociálne siete častokrát väčší dosah na verejnú mienku ako tradičné médiá, ale nemajú podobný stupeň zodpovednosti voči obsahu, ktorý šíria,“ povedal Bilčík.
Rezolúcia popisuje aj ruské zasahovanie do volieb. Podľa Európskeho parlamentu od januára 2019 počet zdokumentovaných prípadov dezinformácií z ruských zdrojov v porovnaní s rovnakým obdobím v roku 2018 vzrástol zo 434 na 998 prípadov.
Medzi konkrétne riešenia navrhované v rezolúcii patrí aj transformovanie skupiny EÚ East StratCom, ktorá bola založená na to, aby čelila ruským kampaniam, na stálu štruktúru v rámci Európskej služby pre vonkajšiu činnosť a výrazné zvýšenie jej rozpočtu a počtu zamestnancov.
Bilčík sa nebojí, že by Európska komisia skresala návrh legislatívy, pretože už podobne reagovala počas migračnej krízy. A to v prípade agentúry pre ochranu vonkajších hraníc Frontex. Keď to bolo aktuálne, presunula ľudské a finančné zdroje. „Myslím si, že niečo podobné potrebujeme riešiť aj v boji s dezinformáciami. Je to reakcia na to, že dnes je svet výrazne viac digitálny a ľudia prijímajú informácie cez rôzne kanály vrátane internetu,“ povedal Bilčík.
Europoslanec otvoril tému rezolúcie aj počas pohovoru s českou kandidátkou na post podpredsedníčky Európskej komisie Věrou Jourovou, ktorá bude riešiť opatrenia proti šíreniu dezinformácií. Verí, že európska politika môže obmedziť aj vplyv dezinformačných webov na Slovensku.
„Je nemysliteľné, aby bohapusté klamstvá mali dnes taký verejný priestor, aký im dáva internet, a aby nezmysly, ktoré šíria, boli zdrojom ziskov súkromných spoločností,“ povedal europoslanec.
Účelom rezolúcie je, aby Európsky parlament nastavil jasné politické mantinely pre ďalšie kroky v zápase s dezinformáciami. „Prijatá rezolúcia je na pomery EP veľmi jasná, veľmi čitateľná a veľmi konkrétna,“ uzavrel.