Bratislava 8. júla 2019 (HSP/Roman Bednár/Foto:Pixabay)
Kozmos musel vzniknúť celkom iným spôsobom. Podľa kozmológov, ktorí postulovali pred rokmi veľký tresk (Big Bang) ako príčinu vzniku kozmu, explodoval pred 13,8 miliard rokmi nekonečne hustý miniatúrny „bod“ a či „praatóm“. To, čo z neho vyšlo, expandovalo nepredstaviteľne rýchlo, a tak sa zrodil priestor, čas a z energetického žiarenia vznikla neskôr hmota
Najnovšie výskumy a merania však ukázali, že všetko sa odohralo inakšie.
Big Bang-teóriu možno v podstate priradiť ku skupine mýtov o vzniku kozmu, aj keď pracuje s nástrojmi vedy. V roku 2017 sa v kozmológii udialo niečo, čo ju otriaslo úplne v jej základoch.
Známy kozmológ Paul Steinhardt a jeho tím publikovali v Scientific American revolučný príspevok, v ktorom vyčítali vedcom-prívržencom hypotézy veľkého tresku, že sa v jej prípade úplne odklonili od exaktnej vedeckosti, len aby ju mohli postulovať.
V ďalšom rozvediem len veľmi stručne o čo ide konkrétne. Celý koncept teórie Big Bang otriasli posledné neobyčajne obsiahle a exaktné merania satelitu Planck, ktoré ukázali, že veľký tresk možno obhájiť len s novými a pochybnými predpokladmi.
Je to podobný „podvod“ a či šikovný trik, ako ho urobil Einstein, keď „znásilnil“ vlastné správne rovnice (ktoré ukazovali, že kozmos buď expanduje alebo kontrahuje), len aby vyhovovali vtedajšiemu kozmologickému presvedčeniu, že kozmos je statický, nemenný a večný.
Einstein preto zaviedol do svojich rovníc úplne svojvoľne tzv. kozmologickú konštantu a svojvoľne určil jej hodnotu tak, aby potom z nich vyšlo skutočne to, čo chcel mať: Že kozmos je statický.
Ale geniálny fyzik sa mohol tešiť zo svojho rafinovaného ťahu len 12 rokov.
Potom mu radosť pokazil iný génius, astronóm Edwin Hubble, ktorý zistil, že svetlo vzdialených galaxií je viac červené ako by malo byť a čím viac boli galaxie od Zeme vzdialenejšie, tým väčšia bola diskrepancia v ich červenej farbe. To znamenalo, že kozmos expanduje a galaxie sa od seba vzďalujú. Tak prišiel koniec rozprávky o statickom kozme.
Einstein sa veľmi hneval na seba a hovorieval, že to bola najväčšia somarina jeho života, akej sa dopustil. Keby bol svojím rovniciam dôveroval, tak mohol vopred predpovedať to, čo Hubble objavil a bol by sa stal ešte slávnejším.
Teraz poviem, čo to má spoločné s teóriou Big Bang.
V jej novej úprave (jej obhajcovia robia ten istý „podvod“, ako voľakedy Einstein) sa odrazu opäť objavuje kozmologická konštanta a tá rieši niektoré jej problémy.
Ďalšie fakty hovoriace proti Big Bangu tu vynechám, ich výklad je veľmi obsiahly.
Ešte sa ale zmienim o tom, že o tzv. inflačnej fáze Big Bangu (len ak naozaj existovala, tak by prípadne mohol Big Bang fungovať) tvrdí Steinhardt, že je nezmyslom a že nikdy nebola realitou. Pod kozmologickou infláciou rozumejú prívrženci Big Bangu fázu nepredstviteľne rýchlej expanzie kozmu, bezprostredne po explózii jeho „zárodku“. Zároveň táto fáza mala (musela) trvať nepredstaviteľne krátko. To je ale len ďalší pochybny umelý konštrukt.
A napokon uvediem ešte jeden z početných bodov kritiky Big Bangu, ako ich uvádza Steinhardt.
Rozdiely teplôt v pôvodnej kozmickej „prapolievke“, tak ako ich zistil satelit Planck, sú extrémne malé. V rôznych regiónoch vtedajšieho kozmu – aj v takých, ktoré boli navzájom extrémne vzdialené to, bolo len 0,01 percenta. A teória inflácie stroskotáva o.i. práve aj na tom, že toto číslo nevie vysvetliť.
A bez inflačnej fázy nemôže teória Big Bangu byť realitou!
Roman Bednár
0.0°C
.jpg)
.jpg)
