Bidenova pomoc Izraelu a Ukrajine je spojená s veľkými záväzkami

Washington 27. októbra 2023 (HSP/Asiatimes/Foto:Screenshot X/Prime Minister of Israel)

Prezident USA ponúka plnú podporu Izraelu a Ukrajine – vrátane objatí – pokiaľ príjemcovia vojnovej pomoci pochopia, že on je zodpovedný, píše Daniel Williams pre Asia Times

Keď americký prezident Joe Biden minulý týždeň po príchode do Izraela objal premiéra Benjamina Netanjahua, čo Američania nazývajú “bratským objatím”, komentátori si toto gesto vysvetlili ako prejav pevnej podpory Izraela v jeho vojne s Hamasom.

Jeden komentátor izraelskej televízie ponúkol jemnejšiu a, ako sa ukázalo, na realite založenú analýzu. Okrem prejavu podpory Bidenovo gesto znamenalo aj: “Ste úplne v mojich rukách.”

Túto skutočnosť prežíva nielen Izrael, ale aj Ukrajina. Tú Biden navštívil vo februári a prisľúbil jej plnú podporu vo vojne s Ruskom. Či už ide o Bidenove slová “Stojíme pri Izraeli”, alebo o prísľub, že urobí “všetko, čo bude potrebné”, aby pomohol Ukrajine, sú tu aj výhrady.

V oboch prípadoch hrá sprievodcu v bojoch, ktoré každá krajina považuje za životne dôležité pre svoje záujmy, ak nie pre svoju existenciu. To spôsobuje napäté časy medzi spojencami.

Ešte pred príchodom do Tel Avivu Biden varoval Izrael, aby bojoval v medziach “pravidiel vojny” a ušetril civilistov pred ujmou, čo je rada, ktorú Izrael ako demokracia podľa neho nepotrebuje.

Riešenie podľa Bidena

Biden sa 25. októbra pustil do dvoch Netanjahuových dlhodobých politík: odmietania palestínskej štátnosti a rozširovania izraelských osád na Západnom brehu.

“Izraelčania a Palestínčania si rovnako zaslúžia žiť vedľa seba v bezpečí, dôstojnosti a mieri. Keď sa táto kríza skončí, musí existovať vízia toho, čo bude nasledovať,” povedal Biden. “A podľa nášho názoru to musí byť dvojštátne riešenie.”

.

Biden sa pridal ku kritike útokov na Palestínčanov zo strany “extrémistických osadníkov” na Západnom brehu Jordánu, ktoré sa rovnajú “prilievaniu benzínu” na už aj tak rozhorúčený Blízky východ.

Zameral sa aj na formovanie odvetnej taktiky Izraela v pásme Gazy podľa svojich predstáv. Tento týždeň správy z Washingtonu naznačili, že Biden presviedčal Izrael, aby odložil pozemnú inváziu, na ktorú Netanjahu zmobilizoval 360 000 vojakov.

Washington požiadal o čas na nájdenie spôsobu, ako oslobodiť približne 220 rukojemníkov, ktorí sú v rukách Hamasu, z ktorých 20 sú americkí občania.

Izrael chcel na pásmo Gazy uvaliť stredoveké obliehanie tým, že zakázal dodávky potravín, vody a paliva do Gazy. Washington vzniesol námietku a zákazy dodávok potravín a vody boli zrušené.

Kritické zásoby paliva

Dodávky boli minimálne a dodávky paliva sú stále zakázané. Nemocnice sa obávajú, že ich elektrické zariadenia poháňané ropou sa čoskoro vyčerpajú.

Bidenova správa mala veľa spoločného s jeho snahou ubezpečiť spojencov a ďalšie spriatelené krajiny, že dokáže presvedčiť Izrael, aby sa vyhol nezmyselnému trestaniu palestínskych civilistov.

Netanjahu sa vyhol priamemu odmietnutiu Bidenových rád. V televíznom prejave 25. októbra izraelský líder naznačil, že jeho pozemná ofenzíva si jednoducho vyžaduje trochu viac plánovania.

“Pripravujeme sa na pozemnú inváziu. Nebudem konkretizovať, kedy, ako a koľko. Nebudem tiež rozvádzať rôzne výpočty, ktoré robíme a o ktorých verejnosť väčšinou nevie, a tak by to malo byť,” povedal.

Odborníci naznačili, že Izrael možno nepotreboval Bidenovo nabádanie, aby svoju ofenzívu odložil: jednoducho ešte nie je pripravený na útok, pretože 7. októbra bol prekvapený a obáva sa ďalšieho neúspechu.

“Je to obrovská dávka úzkosti a napätia do už aj tak napätého a nepokojného a politicky napätého okamihu,” povedal Robert Satloff, expert na blízkovýchodnú politiku USA z washingtonského Inštitútu pre blízkovýchodné štúdie. “Keď to všetko spočítame, ešte sa nerozhodli, či do toho pôjdu.”

Samotný Biden čelí doma určitým politickým tlakom. Po necelom týždni od začiatku vojny ho desiatky zákonodarcov vyzvali, aby zabezpečil ochranu izraelských aj palestínskych civilistov. Niekoľko zákonodarcov vyzvalo na prímerie, proti čomu sa postavil Izrael.

Uprednostňovanie Izraela

Palestínske orgány tvrdia, že zahynulo viac ako 5 000 obyvateľov Gazy. Hamas vo svojich údajoch o počte obetí nerozdeľuje vojenské a civilné obete. Počet obetí z radov izraelských civilistov dosahuje 1 300.

V Bidenovej administratíve vypukli rozpory. Kritici tvrdia, že Biden dáva Izraelu pri útoku na Gazu príliš voľnú ruku. Minulý týždeň rezignoval jeden z úradníkov ministerstva zahraničných vecí s tým, že už nemôže podporovať “jednostrannú” politiku, ktorá uprednostňuje Izrael.

Ukrajina – ďalší protagonista vojny, ktorú sa Biden snaží riadiť – narazila na iné obmedzenia. Došlo k nezhodám medzi želaním Kyjeva získať určité typy zbraní a rozhodnutiami Washingtonu o tom, aké zbrane a kedy poskytnúť.

Americká a spojenecká pomoc mala zásadný význam pri zmarení ruského plánu rýchlo dobyť veľkú časť ukrajinského územia. Ukrajina sa však sťažovala, že mikromanažment zo strany Washingtonu tento proces spomaľuje a ochromil snahu Ukrajiny vyhnať Rusov zo svojho územia v tomto roku.

“Prerazenie dobre pripravenej obrany si vyžaduje mimoriadne množstvo schopností, z ktorých mnohé Ukrajine napriek štedrej západnej pomoci chýbajú,” povedal Frederick Kagan, americký vojenský expert a častý kritik Bidenovho vedenia vojny.

“Vyžaduje tanky, obrnené transportéry a delostrelecké systémy v dostatočnom počte, aby dokázali absorbovať ťažké straty a zároveň si zachovali dostatočnú bojovú silu na využitie prieniku. Vyžaduje si to vzdušnú prevahu,” povedal Kagan.

Medzi ukrajinskými žiadosťami o zbrane a rozhodnutiami USA o ich dodaní boli nevysvetliteľné medzery. Napríklad Biden odložil zaslanie kazetových bômb, o ktoré Ukrajina požiadala minulý rok, až na jar tohto roku.

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj sa domnieval, že kazetové bomby, ktoré sa odpaľujú pomocou delostreleckých granátov, ktoré sa uvoľňujú vo vzduchu, pomôžu prelomiť obranu ruskej pechoty.

USA tiež odmietli poskytnúť raketové systémy dlhého doletu, ktoré môžu dosiahnuť vzdialené ruské zbrane, ktoré sú mimo dosahu súčasnej dávky ukrajinských rakiet.

Odmietnutie členstva v NATO

Zelenského čakalo aj veľké politické sklamanie. Dúfal, že Washington schváli dátum členstva Ukrajiny v NATO. Na júlovom samite NATO v litovskom Vilniuse, ďalšom postsovietskom štáte, to NATO odmietlo.

Ešte pred príchodom na samit do Litvy vyjadril Zelenskyj silné sklamanie. “Je to bezprecedentné a absurdné, keď nie je stanovený (časový) rámec ani pre pozvanie, ani pre členstvo Ukrajiny,” povedal. “Neistota je slabosť.”

Po stretnutí Biden v televíznom rozhovore povedal, že v NATO neexistuje “jednota v tom, či teraz, v tejto chvíli, uprostred vojny, prijať Ukrajinu do rodiny NATO alebo nie”.

Neskôr Biden uviedol, že jednotlivé krajiny môžu s Ukrajinou uzavrieť bilaterálne bezpečnostné zmluvy, ak sa tak rozhodnú. Žiadna z nich to doteraz neurobila, takže Ukrajina nemá pevné záruky stabilnej podpory v budúcnosti.

Americkí predstavitelia príležitostne navrhli, že cieľom Ukrajiny by nemalo byť úplné vytlačenie Rusov, ale skôr získanie dostatočného územia, aby mala silnú pozíciu na rokovania. Táto myšlienka je v rozpore so Zelenského cieľom úplne vytlačiť Rusov.

Generál Mark Milley, ktorý nedávno odišiel do dôchodku ako Bidenov náčelník vojenského štábu, povedal, že Ukrajina má len “malú šancu” poraziť Rusov.

“Ak je konečným stavom Ukrajina ako slobodná, nezávislá, suverénna krajina s nedotknutým územím, bude to vyžadovať ešte značné úsilie,” povedal. “To bude trvať dlho, dlho, ale tieto ciele môžete dosiahnuť – možno, možno – aj nejakými diplomatickými prostriedkami.”