Biden žiada od Ruska nielen slová, ale aj činy, Porošenko vyzval riešiť konflikt

Mníchov 7. februára 2015 (TASR/HSP/Foto:TASR)

Podľa Bidena francúzsko-nemecká iniciatíva stojí za pokus

Americký viceprezident Joe Biden dnes podporil nemecko-francúzsku diplomatickú iniciatívu na upokojenie situácie na východe Ukrajiny. Upozornil tiež, že Rusko bude posudzované podľa konkrétnych krokov “na bojisku”, nie podľa dokumentov, ktoré podpíše.

Apeloval na Rusko, aby preukázalo dobrú vôľu riešiť konflikt na Ukrajine, a to nielen slovami, ale najmä činmi. Vysvetlil, že ruský prezident Vladimir Putin “príliš často sľuboval mier, a dodal tanky, jednotky a zbrane”.

Podľa Bidena francúzsko-nemecká iniciatíva “stojí za pokus”. Do Kyjeva a Moskvy ju v uplynulých dňoch prišli predstaviť lídri oboch krajín – Francois Hollande a Angela Merkelová.

Americký viceprezident v príhovore na Mníchovskej bezpečnostnej konferencii tlmočil názor Spojených štátov, že konflikt na Ukrajine nemá vojenské riešenie, súčasne však upozornil, že ukrajinský národ má právo na sebaobranu.

Na konferencii vystúpil aj ukrajinský prezident Petro Porošenko, ktorý upozornil, že riešenie konfliktu na východe Ukrajiny neslobodno odkladať. “Konflikt treba riešiť, nie ho zmraziť,” zdôraznil. Obnovenie mieru na Ukrajine označil za hlavný cieľ ukrajinského vedenia. Dodal, že v záujme dosiahnutia tohto cieľa je nutné spojiť “naše úsilie”. Za hlavný faktor, ktorý by mohol stabilizovať situáciu na Ukrajine, Porošenko označil minské memorandum, podpísané zainteresovanými stranami vlani na jeseň.

Prejav na konferencii predniesla aj nemecká kancelárka Angela Merkelová, ktorá upozornila, že úspech najnovšej francúzsko-nemeckej mierovej iniciatívy pre Ukrajinu nie je síce zaručený, ale “stojí za to riskovať to. Dlhujeme to prinajmenšom … ľuďom na Ukrajine”.

Kancelárka trvala na tom, že ukrajinskú krízu “nemožno vyriešiť vojenskými prostriedkami” a sú potrebné “zásadné kroky”, aby sa veľmi porušovaná septembrová mierová dohoda “naplnila životom”. Západ by mal voči Rusku využiť skôr ekonomický nátlak ako posilňovanie ukrajinskej armády, povedala. Podľa jej slov je cieľom iniciatívy dosiahnuť bezpečnosť v Európe v spolupráci s Ruskom, nie proti Rusku, citovala ju agentúra Reuters.

Merkelová vo svojom vystúpení v Mníchove vyjadrila “veľké pochybnosti” o tom, či je múdre dodávať zbrane na Ukrajinu. Podľa tlačovej agentúry AP tak vypichla pochybnosti Európy o kroku presadzovanom Spojenými štátmi.

Nemecká spolková kancelárka ďalej zopakovala obvinenia, že Rusko svojím konaním na Ukrajine porušilo medzinárodné právo.

Ukrajinský prezident žiada od spojencov pomoc, aj vojenskú

Ukrajinský prezident Petro Porošenko dnes vyhlásil, že kríza na Ukrajine bude trvať dovtedy, kým jeho krajina nedostane politickú, ekonomickú a vojenskú podporu od spojencov v Európe i mimo nej.

Počas emotívneho príhovoru, ktorý predniesol k účastníkom Mníchovskej bezpečnostnej konferencie, Porošenko ukázal prítomným doklady ruských vojakov nájdené na ukrajinskom území a označil to za najlepší dôkaz prítomnosti cudzích jednotiek na Ukrajine.

Ukrajinská otázka zostane podľa neho nevyriešená dovtedy, kým národy a politici v Európe a na celom svete neposkytnú “solídnu praktickú pomoc ukrajinskej nezávislosti”; kým ju nepodporia politicky, ekonomicky, ale aj vojensky.

Zdôraznil, že Ukrajina je nezávislým štátom a má právo brániť svoj ľud. Dodal, že počas ofenzívy ukrajinskej armády sa už preukázal zodpovedný prístup vládnych ozbrojených síl, ktoré podľa neho nebudú zneužívať prostriedky určené na obranu, aby nimi viedli útok.

Porošenko upozornil, že riešenie konfliktu na východe Ukrajiny neslobodno odkladať. “Konflikt treba riešiť, nie ho zmraziť,” zdôraznil.

Obnovenie mieru na Ukrajine označil za hlavný cieľ ukrajinského vedenia. Dodal, že v záujme dosiahnutia tohto cieľa je nutné spojiť “naše úsilie”. Za hlavný faktor, ktorý by mohol stabilizovať situáciu na Ukrajine, Porošenko označil minské memorandum, podpísané zainteresovanými stranami vlani na jeseň.

ml