Úvodom 2. časti opakovane zdôrazňujem, že skutočnosti uvedené v tomto článku a najmä tie uvedené nižšie sa týkajú výlučne postupov príslušníkov NAKA Čurillovcov a niektorých prokurátorov ÚŠP – uvedené zdôrazňujem, pretože tieto konkrétne vytýkané skutočnosti sa netýkajú iných zložiek polície a iných zložiek prokuratúry, a čerpajú výlučne z konaní vyšetrovaných Čurillovcami pod dozorom zaniknutého Úradu špeciálnej prokuratúry GP SR.
Taktiež už ako také moje klišé uvádzam, že
– ku všetkým mnou prezentovaným skutočnostiam, nech znejú až absurdne či neuveriteľne, disponujem listinnými a inými dôkazmi – ktorými disponujem legálne, jednak ako advokát/obhajca a jednak z titulu môjho procesného postavenia obvineného/obžalovaného
Poznámka – všetky popisované skutočnosti ku kajúcnikom a postupom Čurillovcov ako aj niektorých prokurátorov ÚŠP v tomto článku vo všetkých častiach k Čurillovcom sa týkajú vyšetrovania prípadu jednej údajnej zločineckej skupine
– tu si opäť položím „básnickú otázku“:
>> ak v prípade jednej údajnej zločineckej skupiny existuje takéto obrovské množstvo závažných skutočností k postupom Čurillovcov a niektorých prokurátorov ÚŠP, pri množstve „zločineckých skupín“, ktoré „objavili“ a „stíhali“ Čurillovci, a pri množstve vyšetrovaní, ktoré viedli, KOĽKO takýchto závažných skutočností o možných nezákonných postupoch Čurillovcov pod dozorom ÚŠP existuje DOKOPY ??
>> uvedomil si niekto, že zo strany Čurillovcov a ÚŠP bolo v krátkom období „odhalených“ také množstvo zločineckých skupín, že neexistuje na svete krajina, kde by bolo viac zločineckých skupín ako na Slovensku vo všeobecnosti a to už nehovorím v prepočte na počet obyvateľov ??
Malá „vsuvka“ ku knihe „ČURILLOVCI – policajti v prvej línii boja s mafiou“ od Mareka Vagoviča:
– v knihe prezentujú viacerí Čurillovci to, ako ich chceli zločinecké skupiny fyzicky zlikvidovať – aj tá údajná zločinecká skupina, z ktorej prípadu čerpám informácie v tomto článku, mala podľa vlastných slov Jána Čurillu a Pavla Ďurku „usilovať“ o ich životy – no napriek tomu, že sa tie podozrenia o ich možnej likvidácii vyšetrovali, a teda Čurilla s Ďurkom boli potencionálne obete, a teda poškodení – vyšetrovali a podieľali sa na vyšetrovaní tej údajnej zločineckej skupiny aj naďalej..
– tu si opäť položím „básnickú otázku“:
>> nie je to tak „náhodou“ v zmysle zákona dôvodom na vylúčenie týchto konkrétnych Čurillovcov z vykonávania úkonov trestného konania vo veci tej údajnej zločineckej skupiny? ZAUJATOSŤ? konflikt záujmov, strata objektivity a nestrannosti?
>> toto naozaj nikomu, kto nad Čurillovcami vykonával dozor nad zákonnosťou v prípravnom konaní a ani nikomu na súde po podaní obžaloby NEVADILO ?
– už len pre dokreslenie absurdity, z uvedeného dôvodu bolo podaných niekoľko námietok zaujatosti.. a? a nič.. Čurilla s Ďurkom konali v tom konkrétnom príde ďalej
BEZTRESTNOSŤ kajúcnikov – v podobe podmienečného zastavenia trestného stíhania spolupracujúceho obvineného podľa ust. § 218 Tr. por.
V zmysle právnej úpravy inštitútu – Podmienečné zastavenie trestného stíhania spolupracujúceho obvineného v zmysle ust. § 218 Tr. por., tak pred novelou Trestného poriadku, ako aj v súčasnosti platí, že pri podmienečnom zastavení trestného stíhania kajúcnika musí ZÁUJEM SPOLOČNOSTI na odhaľovaní trestnej činnosti kajúcnikom PREVYŠOVAŤ nad záujmom spoločnosti stíhať kajúcnika:
§ 218 Tr. por. pred novelou Tr. por.: „Prokurátor môže zastaviť trestné stíhanie proti obvinenému, ktorý sa významnou mierou podieľal na objasnení …. a záujem spoločnosti na objasnení takého trestného činu prevyšuje záujem na trestnom stíhaní tohto obvineného pre taký trestný čin alebo pre iný trestný čin; zastaviť trestné stíhanie nie je možné vočiorganizátorovi, návodcovi alebo objednávateľovi trestného činu, na ktorého objasnení sa podieľal.“
§ 218 Tr. por. po novelou Tr. por.: „Prokurátor môže navrhnúť zastavenie trestného stíhania proti obvinenému, ktorý sa významnou mierou podieľal na objasnení …. a záujem spoločnosti na objasnení takého trestného činu jednoznačne a preukázateľne prevyšuje záujem spoločnosti a poškodeného na trestnom stíhaní tohto obvineného pre taký trestný čin alebo pre iný trestný čin; zastaviť trestné stíhanie nie je možné voči organizátorovi, návodcovi alebo objednávateľovi trestného činu, na ktorého objasnení sa podieľal……“
V prípadoch, kedy kajúcnici získavali BEZTRESTNOSŤ cez § 218 Tr. por. rozhodnutím prokurátorov ÚŠP na základe „odporúčania“ Čurillovcov, ktorí takýmto spôsobom „získavali“ v nimi vyšetrovaných prípadoch množstvo kajúcnikov s povinnosťou SVEDČIŤ v konkrétnych prípadoch proti konkrétnym osobám je viac ako OTÁZNY.
Nižšie uvádzam konkrétne reálne príklady z činnosti Čurillovcov v spojení s niektorými prokurátormi ÚŠP preukazujúce závažné pochybnosti o ich postupoch najmä pri podmienečnom zastavení trestného stíhania kajúcnikom a pri nestíhaní rozsiahlej a závažnej trestnej činnosti kajúcnikov:
Kajúcnik A (odkaz na predchádzajúcu 1. časť článku) – z Uznesenia prokurátora ÚŠP o podmienečnom zastavení trestného stíhania spolupracujúceho podľa ust. § 218 Tr. por. obvineného kajúcnika A, vyplýva, že kajúcnik A sa mal dopustiť a doznal sa k nasledovnej trestnej činnosti, a za tieto skutky získal BEZTRESTNOSŤ:
1. zločin: založenie, zosnovanie a podporovanie zločineckej skupiny podľa § 296 Trestného zákona – sadzba trestu odňatia slobody – 5-10 rokov
2. zločin: poškodzovanie cudzej veci podľa § 245 odsek 1, odsek 4 písmeno b Trestného zákona – sadzba trestu odňatia slobody – 7-10 rokov
3. zločin: poškodzovanie cudzej veci podľa § 245 odsek 1, odsek 2 písmeno b, odsek 3 písmeno a, odsek 4 písmeno b Trestného zákona – sadzba trestu odňatia slobody – 7-10 rokov
4. obzvlášť závažný zločin: ublíženie na zdraví podľa § 155 odsek 1, odsek 2 písmeno c, odsek 3 písmeno a Trestného zákona – sadzba trestu odňatia slobody – 10-15 rokov
5. zločin: poškodzovanie cudzej veci podľa § 245 odsek 1, odsek 2 písmeno a, odsek 4 písmeno b Trestného zákona – sadzba trestu odňatia slobody – 7-10 rokov
6. zločin: poškodzovanie cudzej veci podľa § 245 odsek 1, odsek 2 písmeno a, odsek 4 písmeno b Trestného zákona – sadzba trestu odňatia slobody – 7-10 rokov
7. zločin: nedovolené ozbrojovanie a obchodovanie so zbraňami podľa § 294 odsek 1, odsek 5 písmeno a Trestného zákona – sadzba trestu odňatia slobody – 8-15 rokov
8. zločin: nedovolené ozbrojovanie a obchodovanie so zbraňami podľa § 294 odsek 2, odsek 5 písmeno a Trestného zákona – sadzba trestu odňatia slobody – 8-15 rokov
9. obzvlášť závažný zločin: vydieranie podľa § 189 odsek 1, odsek 2 písmeno a, odsek 4 písmeno c Trestného zákona – sadzba trestu odňatia slobody – 20-25 rokov až doživotie
10. zločin: poškodzovanie cudzej veci podľa § 245 odsek 1, odsek 2 písmeno a, odsek 4 písmeno b Trestného zákona – sadzba trestu odňatia slobody – 7-10 rokov
pričom z uvedeného zoznamu je zrejmé, že kajúcnikovi A hrozil aj trest odňatia slobody na 20 – 25 rokov až doživotie.
Ešte lepšie „dopadol“ kajúcnik W – z Uznesenia prokurátora ÚŠP o podmienečnom zastavení trestného stíhania spolupracujúceho obvineného kajúcnika W, vyplýva, že kajúcnik W sa mal dopustiť a doznal sa k 18 !! skutkom,
– z ktorých mu za 4 skutky !! hrozil trest odňatia slobody na 20 – 25 rokov až doživotie !!
Prevyšoval ZÁUJEM SPOČNOSTI na odhaľovaní trestnej činnosti kajúcnikmi A a W záujem spoločnosti nad ich trestným stíhaním ??
Pre lepšie zodpovedanie tejto otázky je nutné ešte uviesť, že kajúcnik A a kajúcnik W svedčili v konaní proti „zločineckej skupine“
– ktorá dodnes nebola konštatovaná rozhodnutím súdu, ani len prvostupňovým
– vo veci tej „zločineckej skupiny“ je obžalovaných spolu 18 osôb – pričom všetci obžalovaní spolu sa mali dopustiť 25 skutkov
>> kajúcnik A + kajúcnik W = spolu 28 skutkov – 18 obžalovaných spolu = 25 skutkov
– už len optikou „obyčajnej matematiky“ kedy 2 kajúcnici majú viac skutkov ako 18 obžalovaných, proti ktorým títo kajúcnici vypovedajú, je zrejmé, „že tu nie je niečo v poriadku“
– žiaden súd dodnes nekonštatoval po vykonaní dokazovania, že výpovede kajúcnikov A a W sú pravdivé, a títo kajúcnici sú hodnoverní a vierohodní
– naopak, ukazuje sa, po vykonaní dokazovania, že najmä kajúcnik W klamal
>> otázne je teda aj OBJASŇOVANIE trestnej činnosti týmto a aj inými kajúcnikmi
– ako to vyplýva z výpovedí iných kajúcnikov ale aj „klasických“ svedkov – kajúcnik W bol objednávateľom, organizátorom a aj návodcom aj v tej trestnej činnosti, pre ktorú mu bolo trestné stíhanie podmienečne zastavené
>> a teda, kajúcnik W získal BESTRESTNOSŤ NEZÁKONNE – kajúcnikovi W bolo trestné stíhanie podmienečne zastavené ako spolupracujúcemu obvinenému podľa ust. § 218 Tr. por. v rozpore so zákonom, ktorý to vylučuje práve pri objednávateľovi, organizátorovi a návodcovi
Odpoveď na položenú otázku je podľa mňa jednoznačná – ZÁUJEM SPOČNOSTI na odhaľovaní trestnej činnosti týmito kajúcnikmi A a W NEPREVYŠOVAL záujem spoločnosti nad ich stíhaním.. a otáznym ostáva aj ODHAĽOVANIE trestnej činnosti týmito kajúcnikmi.
– k naratívu z 1. časti článku – Čurillovci vyčistili ulice od hrubokrkej mafie – je nutné uviesť, že
– samozrejme aj kajúcnik W, ktorý sa dopustil tej najzávažnejšej trestnej činnosti a hrozilo mu DOŽIVOTIE za mrežami za 4 !! skutky a spáchal min. 18 skutkov – bol po začatí spolupráce prepustený z väzby na slobodu príkazom prokurátora na základe podnetu Čurillovcov..
>> takýchto „anjelov“ nám teda „vrátili na ulicu“ Čurillovci
Ešte extrémnejšie a absurdnejšie sa javí získanie BEZTRESTNOSTI – podmienečného zastavenia trestného stíhania ako spolupracujúceho obvineného u kajúcnika C,
pretože uvedené úzko súvisí so spomínaným benefitom – spočívajúcom v procesnom postupe, inom konaní alebo opomenutí orgánov alebo osôb konať podľa zákona – a to:
– NESTÍHANIE kajúcnikov za trestnú činnosť, ktorej sa dopustili, jednoducho PREHLIADANIE dôkazov o trestnej činnosti kajúcnikov a ignorovanie zákonných povinností stíhať túto trestnú činnosť vyšetrovateľmi NAKA Čurillovcami a prokurátormi ÚŠP
Je nutné poukázať na veľmi „zvláštny a selektívny“ spôsob hodnotenia a vyhodnocovania výpovedí kajúcnikov zo strany Čurillovcov
– ak vypovedali kajúcnici proti iným obvineným, ktorí popierali trestnú činnosť a nespolupracovali s OČTK, tak „všetko“ čo proti nim uviedli kajúcnici bolo relevantné, slúžilo ako dôkaz v neprospech tých „popierajúcich a nespolupracujúcich“ obvinených a samozrejme viedlo aj k vznášaniu nových obvinení
– ak však kajúcnici, resp. aj iní „klasickí“ svedkovia vypovedali niečo v neprospech iných kajúcnikov, o závažnej trestnej činnosti kajúcnikov, tak toto Čurillovci PREHLIADALI a IGNOROVALI, okrem nich taktiež aj dozorujúci prokurátori ÚŠP, ktorí sa oboznamovali s obsahom spisu a obsaho výpovedí
Kajúcnik XX – označovaný samotnými Čurillovcami a aj prokurátormi ÚŠP v ich podaniach ako „korunný svedok“, na základe ktorého výpovedí bolo obvinených viac ako 20 osôb, z toho viac ako 10 väzobne stíhaných – vypovedal napríklad o obvinenom C
– že si tento obvinený C u neho objednal 2 vraždy, ukazoval mu miesta, kde bývajú potencionálne obete, dokonca mu zaobstaral zbraň
– zároveň kajúcnik XX k obvinenému C uviedol skutočnosti o závažnej drogovej činnosti, rádovo kilogramoch kokaínu a vydieraní dílerov zo strany kajúcnika XX na pokyn obvineného C, ktorí mali pre obvineného C „pracovať“
>> tieto závažné informácie z výsluchov kajúcnika XX však Čurillovcov zaujímali len do momentu, kedy sa obvinený C „zlomil“ vo väzbe a stal sa z neho kajúcnik C, inak ich Čurillovci IGNOROVALI A PREHLIADALI
Napriek tomu, že tieto skutočnosti – o objednávke 2 vrážd, a kilách kokaínu – proti kajúcnikovi C opakovane potvrdil vo svojich výpovediach kajúcnik XX v prípravnom konaní, a neskôr aj pred ŠTS za prítomnosti dozorujúceho prokurátora ÚŠP, tak
– kajúcnik C nikdy nebol stíhaný za túto závažnú trestnú činnosť
– kajúcnik XX nikdy nebol stíhaný za túto závažnú trestnú činnosť
– táto trestná činnosť nebola riešená v rámci možných inštitútov napr. dočasného odloženia vznesenia obvinenia podľa ust. § 205 Tr. por., zastavenia trestného stíhania pre spoluprácu podľa ust. § 215 ods. 3 Tr. por., a ani podmienečného zastavenia trestného stíhania spolupracujúceho obvineného podľa ust. § 218 Tr. por.
>> túto trestnú činnosť jednoducho PREHLIADALI a IGNOROVALI Čurillovci ako aj prokurátori ÚŠP podľa môjho názoru z jednoduchého dôvodu – ak by vzniesli obvinenie kajúcnikovi XX a kajúcnikovi C za túto závažnú trestnú činnosť, mohlo by sa stať, že títo kajúcnici by „stratili ochotu“ ďalej vypovedať podľa „želaní“ Čurillovcov
.. prokurátor je povinný stíhať všetky trestné činy, o ktorých sa dozvedel + ak tento zákon neustanovuje inak, orgány činné v trestnom konaní a súdy konajú z úradnej povinnosti..
>> tieto pasáže z Trestného poriadku, a to hneď z úvodu z §-u 2 ZÁKLADNÉ ZÁSADY TRESTNÉHO KONANIA asi ušli pozornosti Čurillovcov, ale aj niektorých prokurátorov ÚŠP..
Podľa môjho názoru je až absurdné, že kajúcnik C získal beztrestnosť – bolo mu podmienečne zastavené trestné stíhanie ako spolupracujúceho obvineného podľa ust. § 218 Tr. por. so skúšobnou dobou !! 2 roky !!
– to všetko napriek tomu, že bol obvinený z členstva v zločineckej skupine, vydierania v sadzbe trestu odňatia slobody na 20 – 25 rokov až doživotie
– napriek tomu, že Čurillovci ako aj prokurátori ÚŠP mali k dispozícii výpovede kajúcnika XX o objednávke 2 vrážd zo strany kajúcnika C a o kilách kokaínu, ale aj vydieraní „dílerov“ kajúcnika C
Aj pri kajúcnikovi C je nutné uviesť, že doteraz žiaden súd po vykonaní dokazovania neskonštatoval, že kajúcnik C je hodnoverný a dôveryhodný
– ba práve naopak, z výsluchov iných kajúcnikov a „klasických“ svedkov ale aj iných objektívnych dôkazov vyplýva, že kajúcnik C o mnohých okolnostiach uvádzal nepravdu
>> a opakovane uvádzam, že aj kajúcnik C bol po začatí spolupráce takmer okamžite prepustený z väzby na základe príkazu prokurátora na základe podnetu Čurillovcov
– takže osoba, o ktorej mali Čurillovci informácie o objednávke 2 vrážd, závažnej drogovej trestnej činnosti, s ňou spojeným vydieraním jeho dílerov – tí Čurillovci, ktorí „vyčistili ulice od hrubokrkej mafie“ ho „vrátili na ulicu“ – a opakovane uvádzam, že z informácii z „ulice“ sa kajúcnik C po jeho prepustení z väzby dopúšťal a stále dopúšťa závažnej trestnej činnosti
Čo sa týka NESTÍHANIA kajúcnikov za trestnú činnosť Čurillovcami a niektorými prokurátormi ÚŠP, vyššie uvedené prípady sú opäť raz tou povestnou „špičkou ľadovca“
– vedel by som uviesť množstvo obdobných prípadov, kedy Čurillovci a prokurátori ÚŠP NESTÍHALI a ani napriek ZÁKONNEJ POVINNOSTI stíhať všetku trestnú činnosť, o ktorej sa dozvedeli, ani nijako NEREFLEKTOVALI na dôkazy o trestnej činnosti kajúcnikov, ktorí s nimi spolupracovali – a zdôrazňujem, ku ktorej sa aj sami doznali a existuje množstvo dôkazov, ktoré ich priznanie potvrdzovalo.
Uvedené je o to zarážajúce, že samotný Ján Čurilla podal, ako o tom informoval vo verejnom priestore jeho obhajca Peter Kubina, trestné oznámenie na vyšetrovateľku ÚIS – inšpekčnej služby a prokurátorov Krajskej prokuratúry Bratislava, pretože podľa názoru Jána Čurillu zneužili právomoc verejného činiteľa, keď nestíhali Jána Kaľavského za trestnú činnosť ku ktorej sa doznal v rámci svojich výsluchov na ÚIS ku Čurillovcom – krásny príklad „dvojitého“ metra
– len zopakujem, že Čurillovci nestíhali, nereflektovali, ignorovali informácie o objednávke 2 vrážd, závažnej drogovej trestnej činnosti, vydieraní dílerov drog, iných prípadoch vydierania či inej násilnej trestnej činnosti, čo opakovane uviedol kajúcnik XX – ten kajúcnik XX, ktorý bol ich „korunný svedok“ a na základe výpovedí ktorého obvinili viac ako 20 ľudí, viac ako 10 väzobne stíhali…
Taktiež naratív, že neexistujú vznesené obvinenia a väzobné stíhania obvinených na základe iba výpovede 1 kajúcnika je zavádzajúci a nezakladá sa na pravde
– existuje viacero takých prípadov, kedy vznesené obvinenie a väzba boli „postavené“ iba na základe výpovedí 1 kajúcnika
Som presvedčený, že o všetkých týchto skutočnostiach musí byť informovaná tak právnická odborná obec, ale aj laická verejnosť – podozrenia voči Čurillovcom majú celospoločenský dosah a dopad, a jednoducho všetky podozrenia sa musia riadne a objektívne vyšetriť, aby sa preukázalo ako to bolo naozaj v trestných konaniach, ktoré vyšetrovali Čurillovci v kooperácii s niektorými prokurátormi ÚŠP.
Čo je ešte závažnejšie, existujú dôvodné podozrenia, ktoré opäť vychádzajú z množstva doposiaľ zadovážených dôkazov, že tu bolo prepojenie a „spolupráca“ nielen medzi Čurillovcami a niektorými prokurátormi ÚŠP
– ale dokonca aj s niektorými sudcami Špecializovaného trestného súdu, pričom tieto prepojenia a „spolupráca“ vykazujú znaky nezákonnosti.
Z dôvodu extrémneho rozsahu témy budem pokračovať v ďalšej časti článku vo veľmi dohľadnej dobe – Beztrestnosť a nezákonné benefity kajúcnikov – 3. časť: ČURILLOVCI
a len ilustračne uvádzam, že sa budem ďalej venovať témam:
– neuloženia trestu PREPADNUTIA MAJETKU vybraným kajúcnikom v čase a v prípadoch, kedy uloženie tohto trestu bolo zo zákona OBLIGATÓRNE
– o tom, ako sa trest prepadnutia majetku a zaistenie majetku používalo ako nátlakový prostriedok na priznanie a spoluprácu a tvorbu kajúcnikov
– a aj o tom, ako sa niektorí kajúcnici – tí hrubokrkí mafiáni dostali späť k svojim „majetkom“ pochádzajúcich aj z trestnej činnosti a veselo si ho užívajú dodnes..
JUDr. Martin Ribár – advokát
Článok pôvodne vyšiel na portáli Právne listy.