Môj profil 
Predplatné
Okrem homosexuálov a transsexuálov sa k “slovu hlásia” už aj tzv. nebinárne osoby, teda osoby , ktoré “sa necítia” ani ako muž ani ako žena – cítia sa vraj bezpohlavne, alebo „striedajú pohlavia od výmyslu sveta“, ako sa im zachce.
Český LGBTI aktivista Ade, ktorý sám seba označuje za nebinárnu trans osobu poskytol rozhovor vrámci podujatia Prague Pride, v ktorom okrem iného tvrdí, že nebinárna, teda bezpohlavná by mala byť aj čeština:
“Bol by som rád, keby sa v češtine podarilo vytvoriť rodovo neutrálny štandard,” povedal Ade. A vysvetlil aj prečo:
“Mnohým ľuďom by to zmenšilo mieru stresu počas dospievania, keď zisťujú, kto sú, a niektorým aj po zvyšok života. Teraz máme dva rody. Prakticky v každej vete musíš tomu, s kým hovoríš, vyjadriť, kto si. Všade tam, kde využívame gramatický rod. V minulom čase, v podmieňovacom spôsobe, prídavných menách, zámenách, podstatných menách.”
“Bezpohlavný” aktivista Ade tvrdí, že vo svojich 12-tich až 13-tich rokoch začal pociťovať nepokojnosť s tým, že sa musel vyjadrovať o sebe v mužskom rode: “Keď sa vyjadrujem mužským rodom, je to pretvarovanie. Implikuje to, že som muž, čo nie je pravda.”
Kontroverzný 23-ročný aktivista následne vysvetlil ako sa v súčasnosti vyjadrujú nebinárni ľudia:
“Niektorí nebinárni ľudia hovoria rodom, ktorý im bol priradený na základe anatómie, niektorým vyhovuje opačný, niektorí rody striedajú, niekto používa stredný rod. Dá sa používať množné číslo, čo je inšpirované angličtinou, ale to nefunguje vo všetkých osobách. Tiež máme možnosť pozmeňovať vety tak, aby v nich rod nebol, s čím mám dlhoročné skúsenosti. Ale obmedzuje to, čo sa dá vyjadriť.”
Ade by však najradšej vytvoril novú alternatívu českého jazyka:
“Posledný variant je vytvoriť nejakú novú alternatívu. Trebárs mne vyhovuje v súkromnom živote používať novotvary s koncovou -e (“one bole” namiesto “on bol”). Alebo mať jazyk úplne bez rodu. Ako fínčina, čínština, maďarčina a mnohé ďalšie.”
„Bezpohlavný“ aktivista tvrdí, že súčasný český jazyk je pre ľudí z jeho komunity nepohodlný. Zmena jazyka tak, ako to navrhol, by vraj nikomu neuškodila, len by to „ľuďom zlepšilo život.“
Samuel Gdovin
.jpg)
.JPG)
.jpg)
