Monika Beňová napísala, že po zhliadnutí tlačového brifingu premiéra Matoviča sa nedá skonštatovať nič iné, len to, že “vystupovanie, vyhováranie sa vždy na niekoho, nevkusné útoky na opozičných poslancov a k tomu nepríčetný výraz v tvári sú na pováženie”.
“Igor Matovič nevie robiť žiadne kompetentné rozhodnutia, je mdlého ducha a navyše sú jeho vyjadrenia tak trápne primitívne, že sa nedajú prirovnať k ničomu inému ako k linoleu v pohostinskom zariadení 4. cenovej skupiny.”
Podľa poslankyne Európskeho parlamentu Beňovej, obhajovať vlastnú neschopnosť útokmi na iných (to čo bola za poznámka o zaplatení interupcie) bolo nevkusné už keď bol opozičný poslanec. “Teraz je ale predseda vlády SR, nie krčmový rozkopávač dverí. Tak nech sa konečne začne podľa toho správať!”
Ku kritike predsedu vlády Matoviča sa pridal aj exminister školstva Juraj Draxler (nom. Smer-SD). Uviedol, že po tom čo sme videli pred kamerami poslanecký klub OĽaNO “a mohli sa presvedčiť, čo za zbierku lumenov to je, je čas pripomenúť si, prečo by tu s nimi nikdy nebolo dobre”. “A to ani vtedy, ak by “nekradli”.”
“Áno, vtedy, ak by sa rozhodli byť spokojní akurát so svojimi poslaneckými platmi (najľahšie zarobené peniaze v republike, päťtisíc mesačne za trochu pokrikovania v pléne), ich ministri s ministerskými a vodca si povedal, že mu stačí tých 20 miliónov za voľby. A kradnutie by prenechali kollárovcom a všelijakým dobrodušným biznismenom a konzultantom, ktorí už okolo nich krúžia.”
Podľa slov Juraja Draxler čisté duše na spravovanie štátu nestačia. “Všeobecné povedomie je často také, že veď predsa stačí, aby sa na vládny post dostal niekto “dobrý”, nie? A ten už zariadi, aby sa napríklad peniaze poslali niekam, kde to bude dobre.”
“V realite takýto jednoduchý, pardón obyčajný, človek spadne do rozhodovania o eurofondoch, a tam zrazu všetci hovoria o nejakých kondicionalitách, intervenčnej logike, prioritných osiach, mnohostranových manuáloch operačných programov… Chcel by som vidieť, ako o niečom môže rozhodovať niekto, kto nemá šajnu o tom, čo sa okolo neho hovorí.”
Iné formy “zrady” podľa neho číhajú na medzinárodnej scéne. “Tam sa politici väčšinou správajú uhladene, takže taký jednoduchý, pardón, obyčajný, človek si povie, tak som si s tým Macronom, Kurzom alebo Merkelovou alebo vietnamským či kubánskym predsedom vlády chvíľu pohovoril, už som štátnik. Oni vám ale do očí nepovedia, čo si o vás myslia. Len potom postupne zisťujete, že vás pri lobingu za slovenského kandidáta na nejaký dôležitý post ignorujú, prípadne vás v tom Vietname ignorujú, ak sa chystáte lobovať za zákazky, keď im naše firmy chcú dodať napríklad strojárske výrobky. Dúfam, že som to vysvetlil jasne. Skrátim to: máme nekompetentnú vládu s nekompetentnými poslancami, kruto na to doplatíme.”