Medzi koalíciou a opozíciou je to 2:0. Pozrime sa, čo by víťazstvo progresívcov znamenalo pre budúcnosť Slovenska…

Bratislava 3. júna 2024 (HSP/Foto:Screenshot Facebook/Monika Beňová)

Medzi koalíciou a opozíciou je to na voľby 2:0. Podarí sa v sobotu opozícii získať aspoň jedno víťazstvo? A aké by to malo dôsledky pre Slovensko?

Nech už kandiduje do lavíc európskeho parlamentu akokoľvek pestré spektrum strán či hnutí, v prvom rade pôjde o boj medzi SMERom a Progresívnym Slovenskom. Takto to vníma Monika Beňová, a keď si pozrieme prieskumy, tak vidíme, že má pravdu.

Poďme sa teda pozrieť na to, čo by víťazstvo progresívcov znamenalo pre budúcnosť Slovenska…

Pozerali ste nedeľné O 5 minút 12 so Šutaj-Eštokom a Šimečkom? To je tá relácia RTVS s „nestrannými“ moderátormi, ktorí „nestranne“ skáču do reči hlavne politikom vládnej koalície.

Včera tam Šimečka opäť predviedol, prečo sú progresívci nevoliteľní.

Keď pozorne sledujete mladého lídra v debate, zistíte nasledovné: On nevie, ako aplikovať výkonnú moc, ale veľmi by si to chcel vyskúšať. Prakticky pri každej téme bolo do očí bijúce, že vie len opakovať tie isté floskuly (nepoužijem slovo „argumenty“) o „normálnej demokracii“, v ktorej „to tak proste funguje“.

Lenže to, že ho školil Ofxord a Sorosova ideológia, ešte neznamená, že má pravdu.

Oproti tomu Eštok komunikoval priamo a k veci, či už išlo o atentát na premiéra a jeho vyšetrovanie, alebo otázky zmien v RTVS. Eštok jasne povedal: Veci vyšetrujeme, o procese zatiaľ nemôžem hovoriť viac, aby som neohrozil vyšetrovanie, všetky zložky poctivo pracujú 24/7 a ja im zabezpečujem podmienky.

Takto rozpráva skúsený manažér, schopný človek na svojom mieste.Tón má vecný, do reči skočí oponentovi len výnimočne (keď ide o faktickú opravu či doplnenie), a vyzýva k pokoju aj všetkých ostatných.

Hlavne, že „konzervatívny denník“ Postoj zverejnil debatu s Marekom Vagovičom pod titulom „Eštok je pre HLAS rizikom, že skončí v područí SMERu.“

Čistá fantazmagória… Alebo zbožné želanie Vagoviča?

Je práveže dobré vidieť, že HLAS sa vydal touto cestou. Potvrdzuje sa tak akási „pelleho línia“ vedenia politického boja: s rozvahou, bez jatrenia rán či emocionálnych výlevov, a s rešpektom k demokracii. Len si predstavte, že by na stoličke v nedeľnej debatnej reláciinamiesto Eštoka sedel niekto, povedzme, z Matovičových radov. Napríklad Jožo Pročko…

Treba vysvetľovať viac?

Politická scéna sa nám takto výrazne profiluje medzi dvoma míľnikmi slovenských dejín: jedným je atentát, druhým budú sobotné eurovoľby. Atentát nás poznačil tak na dva či tri dni – iba dovtedy totiž trval „zmier“ zo strany tých médií, ktoré si hovoria „profesionálne“ (Dennik N, SME, Aktuality, .týždeň).

Nuž, ony naozaj spĺňajú parametre profesionality – pokiaľ ide o finančné pozadie, remeselné zručnosti a jednotný štýl. Hlavne ten je podľa nich znakom „nezávislého média“ – konkrétne mám na mysli aktivistické, pomyselné mávanie vlajkami liberálnej demokracie.

To, čo prezentujú spomínané médiá, je plne v súlade s politikou a ideológiou progresívcov: čo najväčšia orientácia na práva jednotlivca, hoci aj na úkor spoločenskej zodpovednosti. Nech si robí kto chce čo chce, bez ohľadu na to, či je to v súlade s dobrými mravmi (dúhové pochody), alebo so slovenskou národnou identitou (odklepnutie štátnych peňazí na experimentálne umelecké projekty namiesto záchrany chátrajúcich budov kultúrnych inštitúcií).

Ak sa rozhodnete v sobotu voliť progresívcov, potom vedzte, že do Bruselu posielate ľudí, ktorí sú „papieroví“ odborníci na prírodu (Wiezyk a Hojsík), no urobia pre ňu všetko až do takej miery, že zariskujú pád automobilového priemyslu na Slovensku, čo by malo zničujúce dôsledky na našu ekonomiku.

Nehovoriac o tom, že podľa Hojsíka je v poriadku nemať jasný názor na tragédiu v Gaze (takto isto sa „náhodou“ vyjadrili aj Hanzelová a Filo z denníka SME)… Video a komentár sme priniesli v osobitnom článku.

Ako vidieť, na jednej strane zastupujú títo ľudia fanatické idei odtrhnuté od reality všedného života (z ochrany prírody urobili svoje osobné božstvo), no na strane druhej nedokážu nastaviť ani len svoj osobný morálny kompas…

A čo taký pán Ódor? Ten je aspoň dobrý komik.

Pamätám si, ako niektorí spolužiaci ešte za vysokoškolských čias sympatizovali s Bélom Bugárom pre jeho žoviálnosť a humoristický potenciál. Ódor, zdá sa, stavil na rovnakú kartu. Keď sa ho na mítingu opýtajú, či vidí pre Slovensko „svetlo na konci tunela“, zaimprovizuje, že „tunelov“ už bolo na Slovensku dosť – a voličov má vo vrecku…

Áno, niekedy naozaj stačí vtip, mikina s nápisom EURÓPAN (prípadne sako), a pár fráz typu: „Chceme ukázať, že politika sa dá robiť ináč.“

Nuž, vážení páni a dámy z PS, naozaj ju robíte ináč. A to tak, že nemáte ani potuchy, čo vlastne treba robiť a ako to treba robiť. Je to symptomatické pre všetkých v tej strane, čo sú na očiach: síce nevedia, ako aplikovať moc, ale veľmi by to chceli skúsiť.

Preto tam teraz vidíme to podivné panoptikum influencerov, moderátorov, a jedného nikým nevoleného ex-premiéra (ktorého verejne podporil aj nezvolený prezidentský kandidát Korčok).

Fakt dobrá komédia – ale len pokým nás títo ľudia nebudú zastupovať na medzinárodnej pôde.

Kam by doviedli Slovensko, v tých svojich modrých mikinách so žltými hviezdami, zoradenými v kruhu? K úplnej poddajnosti voči Bruselu?

A nie, neplatí, že „Európa, to sme aj my“, resp. „My sme Európa“. Kto trochu chodí po svete, ten veľmi dobre vie, že rozdiely sú nielen v spôsobe života „Európanov“ či ich životnej úrovni, ale aj v tom, ako nás vnímajú inde.

Európa je živý organizmus, vo vnútri ktorého existujú rozličné svetonázorové a politické prúdy a pnutia. Netvárme sa, že takí Francúzi nás berú za seberovných! Netvárme sa, že menšie štáty majú také slovo, ako tie dominantné!

Práve preto je čas voliť tak, aby sme do Bruselu dostali výrazný slovenský hlas. A tým nemyslím hlas wiezikovcov, ktorý hovorí všetko, čo sa páči európskym gigantom.

Naopak, ide o hlas, ktorý zastúpi Slovensko a záujmy jeho občanov. Myslíte, že by to dokázali ľudia od Matoviča alebo taký Richard Sulík? Veď Matovič rozťahuje v Kyjeve štyridsaťdvametrový baner s výzvou EÚ, aby sa zobudila a pomohla Ukrajine v boji proti Rusku – čo toto je, ak nie pokus o zatiahnutie nás do vojnového konfliktu?

A Sulík…

Ten teraz prešiel v kampani na „bezprostrednú“ nôtu, v kabáte so šiltovkou na hlave sa prechádza po Bratislave a rozpráva o tom, ako je pravičiar, ako píše pravou rukou ale kope ľavou nohou…

Týmto sa chce „predať“? Alebo tým, že je „proti socializmu“? Pane, haló, socializmus už nemáme nejakých 30 rokov! Asi ste chceli povedať, že ste proti sociálnej demokracii? A teda proti opatreniam v prospech ekonomicky najzraniteľnejších skupín občanov. Ale potom prečo by vás mal niekto voliť? Už ste „vypili Dubaj“, teraz vypijete aj Brusel?

Ja nič, len sa pýtam – novinári vraj majú klásť aj nepríjemné otázky…

Potom sú aj novinári (Postoj), ktorí chodia ako agenti ŠtB po mítingoch SMERu, a šmírujú Blahu s Kaliňákom. Urobia fotku, ktorá jedného alebo druhého vykresľuje v negatívnom svetle, a šmaria ju k článku s negatívnym titulkom: Urážky, strašenie, konšpirácie.

No bravó, „odhalili“ ste straaašnú kauzu. A niekde zas píšete, kolegovia, že Che Guevara bol „masový vrah“, hoci jeho všeobecne prijaté označenie je „revolucionár“. Áno, bol politicky zodpovedný za hromadné popravy: ľudí odsúdených za vojnové zločiny, mučenie a znásilňovanie, vlastizradu atď. Veď tých zdrojov, ktoré faktograficky, bez emócií popisujú históriu, je mnoho – paradoxne rovnaké, ak už nie väčšie množstvo článkov na webe je emocionálne angažovaných a skresľujúcich…

Chcete hádam porovnávať osloboditeľa kubánskeho ľudu so psychopatickým Breivikom, ktorý spĺňa kritériá na označenie „masový vrah“ per definitionem, a ešte bol úradne uznaný ako vinný z tohto činu aj súdom?

Tu chýba základná znalosť pojmov, logika aj rácio – alebo len ochota ich rešpektovať. Bez toho, samozrejme, aby sme sa prepadli na druhú stranu koňa a začali si večného rebela idealizovať.

Ale u nás sa pravda aj tak nenosí (v liberálnych kruhoch), len jej vybrané aspekty, odeté do takého hávu, ako to práve vyhovuje niektorým ideologickým prúdom. Všetko, čo sa aspoň trochu môže spájať s ideou komunizmu (v zmysle sociálnej spravodlivosti), je u nás hrubo odmietané, podané pokrivenou formou, a označené apriori za absolútne zlé.

Ale odbočil som.

Ešte si pripomeňme, aký „nový štýl“ chcú vnášať do politiky progresívci. Je to zjavné z protestov, ktoré organizujú. Stačí si pozrieť fotky ľudí s transparentmi. Sú na nich nápisy: Fico netvor, Fico do basy, Fico Putinov kondóm…

Pritom ešte aj Dzurinda uznal, že za jeho čias sa nekričalo „Mečiar do basy!“

Ohradil sa azda niekto z opozičných strán alebo novinárov voči takejto rétorike? Keď už tak hlučne proklamujú „novú slušnosť“? Nie, panstvo, vy predsa nechcete pripraviť masu o emóciu – vy práveže tú emóciu živíte…

Azda len KDH koldokola vyzýva k slušnosti v debate, ale to je tak všetko, čo vie ponúknuť…

Reči.

Navyše, ako upozornil Milan Krajniak: KDH je v Bruseli súčasťou liberálnej koalície.

Preto sa opäť a naposledy pýtam: Toto chceme, aby nás reprezentovalo na medzinárodnej pôde? Namiesto jasných pro-slovenských síl, ochotných postaviť sa za náš národ a vlasť, za slovenskú národnú identitu a tradičné hodnoty? Chceme vojnovú podporu Ukrajiny alebo mier? Chceme zdravý rozum alebo neoliberálny extrémizmus prezentovaný za novú normálnosť?

V sobotu budeme o tom my všetci rozhodovať.

Príďte – ide o veľa.

Prečítajte si tiež:

• Krajniak upozorňuje na výroky Miriam Lexmann: Akosi na niečo zabudla. Chcete dôkaz? Pozrite sa na toto
• Sulík: Ak frakcia ECR príjme maďarskú stranu Fidesz, opustíme ju