Poslanec Martin Beluský z ĽSNS potvrdil, že jeho hnutie bude v parlamente hlasovať znovu za, aj v prípade rozhodovania o vrátenej novele, ktorú odmieta Zuzana Čaputová.
Beluský tvrdí, že pokiaľ budú agentúry vytvárať prieskumy podľa toho, kto si ich zaplatil, ĽSNS bude za akékoľvek ich obmedzenia.
“Voliči sa majú rozhodovať na základe volebných programov a reálnych výsledkov práce strán a nie na základe toho, kto má aké preferencie. Prelomenie veta prezidentky určite podporíme, aby títo čarodejníci s čislami nemohli naďalej klamať voličov,” napísal Beluský na sociálnej sieti.
Dodal, že poslanci za ĽSNS si pripomienky Čaputovej prečítajú a zvážia ich. “Ale predpokladám, že budeme za to, aby to moratórium bolo,” avizuje poslanec Beluský.
Melicher: Ide o to, aby voliči neboli manipulovaní účelovými prieskumami, rovnako ako tomu bolo počas prezidentských volieb práve v prípade Čaputovej
Ku vyhláseniu prezidentky Zuzany Čaputovej o nepodporení tohto návrhu napísal na sociálnej sieti komentár aj Igor Melicher predstaviteľ Mladých sociálnych demokratov, mládežníckej organizácie Smeru-SD.
Uviedol, že zo vyzerá tak, že tento návrh zákona kritizujú len “marketingoví politici bez obsahu”. “Pani prezidentke zrejme uniká, že v tomto prípade nejde o zákaz zverejňovania prieskumov verejnej mienky od teraz až do nekonečna. Tak vec nestojí a nikdy ani nestála. Zákon rozširuje už existujúce moratórium zo 14 dní na 50 dní. Teda týka sa len niekoľkých dní, raz za 4 roky. Už existencia 14 dňového moratória naznačovala jeho opodstatnenie, aby si voliči oddýchli od pretlaku informácii v mediálnom priestore, a aby neboli manipulovaní účelovými prieskumami, rovnako ako tomu bolo počas prezidentských volieb práve v prípade Zuzany Čaputovej.”
Melicher dodal názor Adama Znášika, šéfa kampane Roberta Mistríka, ktorý sa v prezidentskej kampani vzdal v prospech Čaputovej. „Prieskum, v ktorom vymazali súperov dodnes považujem za niečo, čo bolo ďaleko za čiarou a som presvedčený, že keby niečo podobné spravil ktokoľvek iný, tak ho médiá roztrhajú na franforce a má hanbu do konca dní. Tu sa až na pár výnimiek nad tým takmer nikto nepozastavil a tím Zuzany Čaputovej to maximálne využil.“
“V kontexte volebného rozhodovania majú prieskumy verejnej mienky zásadný význam pri voličskom rozhodovaní a to hlavne v situácii, kedy sa podpora politickej strany pohybuje okolo úrovne 5 percent. Pani Čaputovú preto v tomto prípade ľudsky chápem. Je rovnako len marketingovým politikom bez obsahu, ako všetci ostatní, ktorí tento návrh zákona kritizujú a chcú sa silou vyfabrikovaných prieskumov dostať do parlamentu.”
Všetky argumenty o porušovaní ústavných práv, ktoré Čaputová používa, sa podľa neho dajú vyvrátiť úplne jednoducho. “Keďže nejde o celoplošný a doživotný zákaz zverejňovania prieskumom a v podstate sa len predlžuje už aj tak platné moratórium, odpadávajú možné pochybnosti o porušenia práva na informácie a ich šírenie.”
“Ďalšie argumenty pani prezidentky o porušení práva na zhromažďovanie či o súťaži politických strán, alebo právnej istote sú v kontexte s týmto návrhom zákona nezmyslené už samé o sebe. Oblasť výskumov verejnej mienky musí byť vzhľadom na jej dôležitú úlohu pri vytváraní verejnej mienky pod efektívnou kontrolou verejnosti.”
Ako výborný príklad, prečo je predĺženie moratória na prieskumy správnou vecou uviedol, že na Slovensku chýba relevantná štátna inštitúcia, ktorá by tieto prieskumy realizovala objektívne. “Všetky ostatné štáty V4 takéto štátne inštitúcie majú. Na Slovensku pôsobil Ústav pre výskum verejnej mienky pri Štatistickom úrade Slovenskej republiky, ktorý skončil svoju činnosť 1.mája 2009 a tak už 10 rokov nemáme na Slovensku nezávislú autoritu v oblasti výskumov verejnej mienky. Spoliehať sa preto na pravosť prieskumov súkromných agentúr, ktoré si platia rôzni politici, rozhodne nie je dobré riešenie. Dokázala to Čaputová, dokázal to Hlina a dnes to dokazuje Harabín zverejňovaním silne propagovaného prieskumu pochybnej agentúry Vox politico.”
“Ako nedávno uznal aj politológ Ján Baránek, ktorý mimochodom vedie aj vlastnú prieskumnú agentúru Polis, prieskumy verejnej mienky mohli byť podľa neho v minulosti manipulované. Kritici tohoto opatrenia používajú argument, že podobne dlhé moratórium majú len niektoré africké štáty. Ja sa pýtam. Vadí to? Nie sme suverénny a zvrchovaný štát, ktorý si môže určovať čo chce a čo nie a nemusí sa stále pozerať len na západné liberálne štáty, ktoré odmietajú akúkoľvek kontrolu štátom?”