Profesor Benoit Beuselinck, lekár zameriavajúci sa na liečbu rakoviny v knihe ´Eutanázia a Asistovaná samovražda: Ponaučenie z Belgicka´ uviedol, že personál opúšťa oddelenia paliatívnej starostlivosti s odôvodnením, že tieto miesta sa môžu stat “domovom eutanázie.”
“Z niektorých oddelení paliatívnej starostlivosti, ktoré vítajú pacientov požadujúcich eutanáziu, odchádzajú sestričky a sociálne pracovníčky, pretože sú znechutené faktom, že viac nemôžu poskytovať starostlivosť pacientom vhodným spôsobom,” napísal Beuselinck. “Boli znechutené, že ich úloha je redukovaná na prípravu pacientov a ich rodín na smrteľnú injekciu.”
Beuselinck, profesor onkológie na Katolíckej univerzite v Leuven, vykreslil tiesnivú situáciu vo svojej eseji “2002-2016: Štrnásť rokov eutanázie v Belgicku.” Oddelenia paliatívnej starostlivosti, ktoré boli zamerané na to, aby umierajúcim pacientom uľahčili posledné chvíle, sú teraz používané ako odpadkové koše pre ľudí, ktorí chcú byť zabití. Lekári v nemocniciach, ktorí sa pri ich požiadavke na eutanáziu necítia pohodlne, ich pošlú na oddelenia paliatívnej starostlivosti, kde sa eutanázia stala “bežným spôsobom zomierania.”
Belgicko legalizovalo eutanáziu v roku 2003 a umožnilo dobrovoľné zabíjanie ľudí, ktorí sú smrteľne chorí, majú psychiatrickú poruchu, demenciu, alebo iba veria, že ich duševné utrpenie je neúnosné.
Počet lekárom asistovaných samovrážd sa za päť rokov zdvojnásobil, z 954 prípadov v roku 2010 na 2021 v roku 2015.
Transformácia paliatívnej starostlivosti na továrne na smrť neostala bez odozvy lekárov.
“Ako výsledok tohto vývoja, sa niektoré oddelenia paliatívnej starostlivosti rozhodli, že viac nebudú prijímať pacientov so žiadosťou o eutanáziu, aby tak predišli situácii, že sa stanú poskytovateľmi eutanázie pre všetkých v nemocnici,” dodáva Beuselinck.
Preklad Viktória Dandárová