Na banské nešťastie v Handlovej nemalo vplyv otváranie dverí, tvrdí znalec

Prievidza 20. novembra 2019 (TASR/HSP/Foto:TASR-Radovan Stoklasa)

Vplyv na banské nešťastie v Handlovej, ktoré si v auguste 2009 vyžiadalo 20 obetí na životoch, nemalo otváranie dverí trafostanice, ako to uvádza obžaloba. Príčinami mala byť nedostatočná likvidácia zápary a výsyp hornín. Tvrdil to v stredu vo svojej výpovedi na hlavnom pojednávaní s obžalovanými v kauze výbuchu v Bani Handlová na Okresnom súde v Prievidzi súčasný predseda Českého banského úradu Martin Štemberka

Na vznik banského nešťastia mali podľa znalca vplyv dve mimoriadne udalosti, a to otvorený oheň v podzemí, teda nedostatočná likvidácia zápary v prerážke a postup pracovníkov, ktorí to mohli ovplyvniť, ako i výbuch. “Počas likvidácie požiaru došlo k nahromadeniu výbušnej zmesi a táto sa dostala k ohňu. Najzásadnejším dôvodom bol prepad hmôt – hornín, ku ktorému došlo asi vplyvom straty únosnosti dreveného obloženia, ktoré asi prehorelo,” ozrejmil ďalej Štemberka.

Vplyv na vznik mimoriadnej udalosti v podzemí nemala podľa neho ani lokomotíva či otváranie dverí. “Samo o sebe, ani v žiadnej inej súvislosti nemohlo spôsobiť zvrat vetrov, pretože to fyzikálne nie je možné,” vyhlásil. Predseda Českého banského úradu ďalej vo svojej výpovedi priblížil viacero formálnych nedostatkov, ako i vecných pochybení. “Existujú dve možnosti, ako likvidovať oheň, a to priamy zásah. V prípade, ak sa to nedarí, pripravujú sa práce na uzatvorenie časti chodieb, pričom po celú dobu uzatvárania sa musí uskutočňovať zásah. V hre je bezpečnosť celej bane,” ozrejmil.

Banskí záchranári, ako ďalej tvrdil Štemberka, mali dostatok vody na likvidáciu požiaru, pričom to usudzuje z toho, že sa oheň darilo hasiť. “Existovalo tam porušenie predpisov v podobe odpojeného požiarneho vodovodu, ale bol tam alternatívny zdroj na likvidáciu,” dodal.

“Je to len zopakovanie a možno trochu ľudskejšie, menej odborné vysvetlenie toho, aby sme aj my, ktorí sa neživíme banským povolaním, pochopili, čo sa tam dialo a aká bola situácia,” komentoval výpoveď Štemberku jeden z obhajcov Peter Filip.

Podstata je podľa neho v tom, že predseda banského úradu so svojím tímom podali jednoznačné odborné stanovisko k tomu, čo sa v Bani Handlová stalo. “Čo je podstatné a bolo riešené na pojednávaní je to, že znalci, ktorí vypracovávali znalecký posudok s iným záverom, už nie sú znalcami. Nevieme tak odstraňovať rozpory. Máme tu reálne vykonaný a podstatný dôkaz z dnešného hlavného pojednávania,” ozrejmil k rozporom vo výpovediach znalcov.

Na súde vypovedal aj ďalší zo znalcov. Špecialista na závažné priemyselné havárie a chemický inžinier Ľudovít Jelemenský sa zameral na fyzikálno-chemické procesy v podzemí. Príčinou nešťastia bolo podľa neho to, že sa tam vytvorila výbušná atmosféra a z lokálnych zahorení sa inicioval výbuch. Podľa jeho tvrdení malo vplyv aj otváranie a zatváranie dverí trafostanice. Na otázku obhajoby uviedol, že nevie presne odpovedať, či mali záchranári dostatok vody na hasenie. Obhajoba jeho výpoveď svojimi otázkami na pojednávaní spochybnila.

Kauzou výbuchu v Bani Handlová sa Okresný súd v Prievidzi bude zaoberať 10. februára 2020. Na pojednávaní by mali zúčastnené strany predniesť záverečné reči.
Prievidzský súd sa kauzou výbuchu opätovne zaoberá potom, čo Krajský súd v Trenčíne zrušil jeho pôvodný rozsudok v celom rozsahu a vrátil mu vec s tým, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prerokoval a rozhodol. Rozhodnutie vydal ešte v marci 2017. OS v Prievidzi uznal trojicu zamestnancov Hornonitrianskych baní Prievidza Ladislava H., Jozefa T. a Dalibora R. vinných z prečinu všeobecného ohrozenia ešte začiatkom mája 2015 a odsúdil ich na niekoľkoročné tresty odňatia slobody a zákazy činnosti vedúcich pracovníkov v bani.