Základom súčasnej bankovej krízy je sprísnenie menových podmienok zo strany Fedu a Európskej centrálnej banky (ECB) po rokoch expanzívnej menovej politiky. V posledných rokoch Fed aj ECB držali úrokové sadzby blízko nuly a zaplavili ekonomiku likviditou, najmä v reakcii na pandémiu. Ľahké peniaze viedli v roku 2022 k inflácii a obe centrálne banky teraz sprísňujú menovú politiku a zvyšujú úrokové sadzby, aby zastavili infláciu.

Banky ako SVB prijímajú krátkodobé vklady a používajú ich na dlhodobé investície.

Banky platia úroky z vkladov a usilujú sa o vyššie výnosy z dlhodobých investícií. Keď centrálne banky zvýšia krátkodobé úrokové sadzby, sadzby platené z vkladov môžu prevýšiť výnosy z dlhodobých investícií. V takomto prípade zisky a kapitál bánk klesajú. Banky možno budú musieť získať viac kapitálu, aby zostali v bezpečí a v prevádzke. V extrémnych prípadoch môžu niektoré banky skrachovať.

Aj solventná banka môže zlyhať, ak vkladatelia spanikária a náhle sa pokúsia vybrať svoje vklady, čo je udalosť známa ako hromadné vyberanie vkladov z bánk. Každý vkladateľ sa vrhá na výber vkladov skôr ako ostatní vkladatelia. Keďže aktíva banky sú viazané v dlhodobých investíciách, banka nemá dostatok likvidity na to, aby mohla panikárom poskytnúť pohotovú hotovosť. SVP podľahla takémuto hromadnému výberu peňazí a rýchlo ju prevzala vláda USA.

Bankové runy sú štandardným rizikom, ale dá sa im predísť tromi spôsobmi. Po prvé, banky by mali mať dostatok kapitálu na absorbovanie strát. Po druhé, v prípade hromadného výberu vkladov by centrálne banky mali bankám poskytnúť núdzovú likviditu, a tým ukončiť paniku. Po tretie, vkladateľov by malo upokojiť vládne poistenie vkladov.

V prípade SVB mohli zlyhať všetky tri mechanizmy. Po prvé, SVB zrejme dovolila, aby sa jej bilancia vážne zhoršila, a regulačné orgány včas nezareagovali. Po druhé, americké regulačné orgány z nejasných dôvodov SVB radšej zatvorili, ako by mali poskytnúť núdzovú likviditu centrálnej banke. Po tretie, americké poistenie vkladov garantovalo vklady len do výšky 250 000 USD, a tak nezabránilo hromadnému vyberaniu vkladov veľkými vkladateľmi. Po hromadnom vyberaní vkladov americké regulačné orgány oznámili, že budú garantovať všetky vklady.

Bezprostrednou otázkou je, či je zlyhanie SVB začiatkom všeobecnejšej bankovej krízy. Rast trhových úrokových sadzieb spôsobený sprísňovaním podmienok zo strany Fedu a ECB totiž oslabil aj ďalšie banky. Teraz, keď došlo k bankovej kríze, je panika vkladateľov pravdepodobnejšia.

Budúcemu hromadnému výberu vkladov sa dá predísť, ak svetové centrálne banky poskytnú bankám, ktoré čelia hromadnému výberu vkladov, dostatok likvidity. Švajčiarska centrálna banka poskytla úver banke Credit Suisse práve z tohto dôvodu. Federálny rezervný systém poskytol v posledných dňoch americkým bankám nové úvery v hodnote 152 miliárd USD.

Núdzové pôžičky však čiastočne kompenzujú úsilie centrálnych bánk o kontrolu inflácie. Centrálne banky sú v rozpakoch. Tým, že zvyšujú úrokové sadzby, zvyšujú pravdepodobnosť hromadného vyberania vkladov z bánk. Ak však budú úrokové sadzby udržiavať príliš nízko, inflačné tlaky budú pravdepodobne pretrvávať.

Centrálne banky sa budú snažiť o oboje: vyššie úrokové sadzby a v prípade potreby aj núdzovú likviditu. Tento prístup je správny, ale prináša so sebou náklady. Ekonomiky USA a Európy už zažívali stagfláciu: vysokú infláciu a spomaľujúci sa rast. Banková kríza stagfláciu ešte zhorší a možno uvrhne USA a Európu do recesie.

Časť stagflácie bola dôsledkom COVID-19, ktorý v roku 2020 prinútil centrálne banky napumpovať masívnu likviditu, čo spôsobilo infláciu v roku 2022. Časť stagflácie je dôsledkom šokov spôsobených dlhodobou zmenou klímy. Klimatické šoky by sa mohli v tomto roku ešte zhoršiť, ak sa v Tichom oceáne vyvinie nové El Niňo, čo je podľa vedcov čoraz pravdepodobnejšie.

Stagfláciu však zintenzívnili aj hospodárske poruchy spôsobené vojnou na Ukrajine, sankciami USA a EÚ voči Rusku a rastúcim napätím medzi USA a Čínou. Tieto geopolitické faktory narušili svetové hospodárstvo tým, že zasiahli dodávateľské reťazce, zvýšili náklady a ceny a zároveň obmedzili výrobu.

Diplomaciu by sme mali považovať za kľúčový makroekonomický nástroj. Ak sa diplomacia využije na ukončenie vojny na Ukrajine, postupné zrušenie nákladných sankcií voči Rusku a zníženie napätia medzi USA a Čínou, svet bude nielen oveľa bezpečnejší, ale zmierni sa aj stagflácia. Mier a spolupráca sú najlepšími prostriedkami proti rastúcim hospodárskym rizikám.