Bratislava 25. júna 2020 (HSP/Foto:SITA-Ľudovít Vaniher)
Spisovateľ Jozef Banáš vo svojom aktuálnom komentári poukazuje na koronavírus, rúška a ľudskú hlúposť. Tým, že sme boli kvôli koronavírusu na čas uzatvorení, dostali sme čas aj na premýšľanie. Počas tohto času známy spisovateľ položil viackrát niekoľko otázok, na ktoré doteraz nedostal odpoveď
Banáš upozorňuje, že mu ešte nikto nevysvetlil v čom spočíva nebezpečenstvo koronavírusu, keď sa podľa oficiálnych štatistík na Slovensku z viac ako 1 500 nakazených vyliečilo viac ako 1 400 ľudí a zomrelo 28, aj tí na kombináciu diagnóz.
„Úmrtnosť na Slovensku je 1,8 percenta, vo svete z celkového počtu nakazených 9,369 milióna umrelo 480,095 čiže úmrtnosť je 5,12 percenta. A vraj pandémia… Tiež som nezaznamenal informáciu o veku, sociálnom statuse a diagnózach tých 28 ‘obetí’ vírusu. Rovnako nerozumiem, načo nám bude sérum proti vírusu, keď sa tých 1.400 vyliečilo aj bez neho. Jediným vysvetlením je, že vlády za veľké peniaze sérum nakúpia a o to predsa ich výrobcom ide,“ uvádza vo svojom príspevku.
Známy spisovateľ preto nadobudol pocit, že nás ani tak neohrozuje vírus korona, ale vírus blbosť. Následne na svojich osobných skúsenostiach poukázal na nezmyselnosť niektorých opatrení, ktoré kvôli koronavírusu musíme dodržiavať.
„Rezervoval som si stôl. Keď som vošiel do reštaurácie, v ktorej, podotýkam, nebol nikto, a vykročil k stolu, čašníčka ma upozornila, aby som si nasadil rúško. Ukázal som na stôl vzdialený tri metre od vchodu a pokračoval som bez rúška. Prosila ma, aby som si rúško nasadil, pretože bude pokutovaná ona aj podnik. Uľútostilo sa mi jej, vrátil som sa ku vchodu, rúško som si nasadil, vrátil sa k stolu a sňal som si ho. Čašníčka bola spokojná.“ Ďalej napísal aj o tom, ako urazil jednu ženu tým, že sa jej opýtal, prečo má rúško, keď behá v lese.
Banáš v tejto súvislosti dodáva, že človek dokáže vymyslieť úžasné veci a jednou z nich je hlúposť, expresívnejšie povedané blbosť.
„Prezident Miloš Zeman delí blbosť na tri stupne: Prvý – najnižší, je nevedomosť, sem patríme vlastne všetci, lebo niet nikoho, kto by vedel všetko. Druhý stupeň označuje ako osprostenosť (pitomost), čo je duchovný stav človeka, ktorý nevie, že nevie. Táto kategória má ešte šancu sa vyvíjať. Najvyšší stupeň je blbosť sama. Blbec nielenže nevie, že nevie, ale je presvedčený, že to musí ostentatívne dávať najavo a presviedčať iných,“ pokračuje s tým, že menované tri stupne blbosti ilustruje na príklade polovodičov:
„Nevedomec prizná, že nevie, čo je to polovodič, osprostený sa pýta – kto je na vine, že to vedie len spolovice a blbec urazene vyhlási, že on sa s ničím polovičatým zaoberať nebude…“
Na záver svojho príspevku Banáš dodáva, že ho v epoche rúšok utešuje doktrína Marka Twaina: „Čím je spoločnosť sebavedomejšia, tým viac blbcov si môže dovoliť.“
Tatiana Stará
0.0°C
.JPG)
.jpg)
.jpg)
