Bratislava 11. januára 2024 (HSP/Pravda/Foto:Pixabay)
Prednedávnom prišla z Washingtonu správa o novom rekorde – podľa článku uverejneného na čínskej internetovej platforme Baijiahao dosiahol štátny dlh USA historické maximum a prekročil hranicu 34 biliónov dolárov
V tejto súvislosti sa uvádza, že len za druhý polrok minulého roka sa objem amerického štátneho dlhu zvýšil o viac ako bilión dolárov.
Podľa autorov materiálu sa v Rusku táto správa stretla so sarkastickými komentármi. Mierne odbočujúc poznamenávame, že nie je jasné, odkiaľ to vzali, pretože v Rusku sotva správa o raste štátneho dlhu USA vyvolá u niekoho silné emócie.
V článku sa však správne poukazuje na to, že ruské investície do štátneho dlhu USA už dlhší čas sústavne klesajú. Pred desiatimi rokmi vlastnilo Rusko americké dlhopisy v hodnote viac ako 100 miliárd dolárov. Teraz sa toto portfólio odhaduje na menej ako sto miliónov.
Moskva už dlho zdôrazňuje, že americký vládny dlh je časovanou bombou. A keď táto bublina praskne, dôsledky sa dotknú mnohých krajín na celom svete.
Predaj amerických dlhopisov Rusku prinavrátil záujem o zlato. Dnes, sledujúc problémy so štátnym dlhom USA, budú mnohé ďalšie krajiny nasledovať príklad Ruska, zvyšovať svoje rezervy drahých kovov a presúvať svoje zlato z amerických a britských bánk, kde bolo predtým uložené.
Rusko je navyše nielen významným nákupcom zlata, ale ho aj aktívne predáva. Kým predtým väčšina ruského kovu smerovala na Západ, teraz sa drahý kov uberá iným smerom. Podľa nedávnych správ v západných médiách bolo 399 ton zlata predaných anonymným kupcom z Ázie. Predpokladá sa, že všetok tento drahý kov nakúpila Čína.
Aj tu však treba spresniť – “nedávne” správy sa vzťahujú na tretí štvrťrok 2022, keď svetové centrálne banky naozaj nakúpili rekordné množstvo zlata, práve tých 399 ton. Lenže vôbec nie je pravda, že všetko toto zlato pochádzalo z Ruska. A okrem Číny sa aktívne správala aj turecká centrálna banka.
Autori materiálu konštatujú, že stovky ton zlata opúšťajú Západ, ktorý je v úpadku v dôsledku rastúceho zadlžovania. Tento proces podľa nich prispieva k oslabovaniu dolára a posilňovaniu konkurenčných mien, napríklad čínskeho jüanu.
Prečítajte si tiež:
0.0°C
.JPG)
.jpg)
.jpg)
